David Benedek
Osem slovenských LGBTI ľudí z kultúry, literatúry či politiky nám prezradilo, ktorý film či seriál s queer témou zohral v ich v živote významnú rolu.
Michal Belej, autor a scenárista: Please Like Me
Na Please Like Me som natrafil 2 roky dozadu na Netflixe a bola to hneď závislosť, lebo som zvykol pozerať niekoľko dielov za sebou až do noci. Ústrednou postavou je Josh, čerstvo vyoutovaný gay, ktorý sa snaží konfrontovať s novým životným štýlom a zároveň sledujeme životné krízy jeho kamarátov a rodiny. Aj keď seriál otvára vážne témy, akými sú depresie, potrat, samovraždy alebo promiskuita, je to komédia, ktorá sa na vážne veci pozerá s nadhľadom a bez pátosu. Josh nie je v úlohe trpiteľa kvôli svojej inakosti. Od ľudí vo svojom okolí sa odlišuje iba nadmerným egoizmom a jeho problém nie je, že je homosexuál, ale že je stratený. Čo sme v podstate všetci. Please Like Me vnímam ako generačnú výpoveď, v ktorej som sa našiel. A odporúčam ju aj ďalším ľuďom bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.
Erik Žigmund, spevák: Daj mi tvoje meno
Pri pozeraní tohto majstrovského diela som sa úplne stotožnil s hlavnou postavou − Eliom. Film vo mne zanechal veľa emócií, ktoré pretrvávajú doteraz. Na konci vždy plačem ako 15-ročný chlapec. Herci podali úžasné herecké výkony. Kamera, dej, charaktery postáv aj hudba, všetko je vyšperkované na 100%. Milujem tú vášeň, ktorú cítili medzi sebou hlavné postavy. Bude to pre mňa navždy najlepší queer film, aký som kedy videl.
Igor Smitka, kameraman: Beau Travail
Francúzska režisérka a kameramanka vytvorili štúdiu maskulinity v prostredí francúzskej cudzineckej légie. Film má mnoho vrstiev, veľa je povedaného/nepovedaného v symboloch, pohľadoch. Silné odkazy ukryté vo všednosti. Uplynulo 20 rokov od jeho uvedenia, no napriek tomu mi prišiel dnes rovnako relevantný.
Róbert Šveda, režisér: Moje súkromné Idaho
Mnohé moje obľúbené filmy sa viažu asi najviac na obdobie comingoutu a mladosti, kedy zohrávali pre mňa úlohu sprievodcov po teplej galaxii. Od Môjho súkromného Idaha Gus Van Santa, cez Jarmanove filmy, ktoré vo mne viedli aj dialóg ako v rodiacom sa tvorivom človeku. Hlavne Caravaggio a Záhrada. Podobne ako filmy Tsai Ming Lianga.
Zároveň som nikdy neodsudzoval komerčné gay filmy, aj keď mali každý svoje “klišé”, predsa len vedeli osloviť asi najväčšie spektrum divákov a tak som obhajcom či už Vtáčej klietky, či Svadby naruby a iných. Podobne ako Ang Leeho príspevkov v gay tematických filmoch Svadobná hostina či Skrotená hora. Tam sa pre mňa snúbi nielen hĺbka intimity, ale aj divácka prístupnosť, ktorú otvára ani nie gay tvorca.
Zita Hosszuová, riaditeľka FFi: Hra na plač
Jeden z filmov, ktorý mi pootvoril dvere rozmanitosti, a priučil ma ostražitosti a otvorenosti zároveň bola Hra na plač Neila Jordana. Mala som asi trinásť rokov, írskej angličtine som sotva čosi rozumela, ale člen IRA, ktorý bol v skutočnosti osamelý dobrák, a nádherne flirtujúca Dil mi vyrazili dych. Neviem úprimne, čo bolo v danom období pre mňa viac prekvapivé: tenká (žiadna) hranica medzi „dobrými“ a „zlými“, transrodové vyústenie, ktoré som v danom veku a období nemala šancu odčítať napriek početným indíciám alebo fakt, že ma absolútne a bezvýhradne Dil očarila. Hru na plač považujem dodnes za geniálny film.
A samozrejme, za dôležité považujem celosvetovo úspešné seriály, ktoré dali priestor LGBTI postavám, čo zďaleka nebolo také samozrejmé ako dnes. Milostný vzťah doktorky Weaver a doktorky Gillespie z Pohotovosti a postupne budovaná láska Willow a Tary z Buffy premožiteľky upírov patria k tomu najkrajšiemu (a z hľadiska LGBTI vizibility aj najdôležitejšiemu), čo sme mali možnosť na prelome storočí vidieť na obrazovkách slovenských televíznych staníc.
A z dnešných filmov? Portrét ženy v plameňoch (r. Céline Sciamma) je pre mňa dokonalá (poetkina) spomienka na lásku, film, pri ktorom nemusím ani trošku prižmúriť oči, keď vravím, že je dokonalý.
Marek Hudec, spisovateľ, novinár: Víkend
Stretnú sa náhodou, cítia náklonnosť, no jeden sa čoskoro sťahuje do vzdialenej krajiny a možno sa už nevráti. Podobne zložitú situáciu, ktorú načrtol film Víkend režiséra Andrewa Haigha, som zažil a preto som sa k nemu viackrát vracal. V roku 2011 bolo málo takto otvorených gej filmov s odvážnymi sexuálnymi scénami a civilnými dialógmi. Dvaja hrdinovia pôsobia veľmi uveriteľne, jeden nenapraviteľný a zároveň osamelý romantik a druhý drzý umelec, ktorý sa tvári, že na lásku veriť prestal.
Nedávno som ho videl znovu a sám som bol prekvapený, že sa z neho stal dobový film. Víkend sa odohráva v atmosfére strachu, kde sa hrdinovia boja čo i len objať na ulici. Verím, že tak ako sa za desať rokov pohla reprezentácia queer problematiky v kultúre, aj ten strach je už o niečo menej naliehavý.
Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť: V koži Johna Malkovicha
Od čias môjho vysokoškolského štúdia a návštev filmových klubov 901 a Nostalgie som fanúšikom diel scenáristu Charlieho Kaufmana. V koži Johna Malkovicha je surrealistická komédia o reálnych pocitoch. Dá sa v nej nájsť množstvo významov, každý si nájde iný. Pre mňa je zaujímavý ten, ktorý reflektuje životnú skúsenosť časti LGBTI komunity, ktorá vyrastala v heteronormatívnej spoločnosti.
Tušili, že im niečo v živote chýba, že niečo nie je v poriadku, ale bez vonkajšieho podnetu to nevedeli identifikovať. Pre Lotte, manželku hlavnej postavy bábkara Craiga, je týmto podnetom objav portálu do hlavy herca Johna Malkovicha. Zážitok pobytu v mužskom tele jej umožní spoznať to, kým je a nájsť lásku a partnerstvo so ženou. Podivný film o podivnostiach ľudskej identity.
Roman Samotny, LGBTI aktivista: Cover boy: Posledná revolúcia
Film som videl na Art Film Feste ešte v Trenčianskych Tepliciach, v tom čase ma veľmi zasiahol, takýchto filmov nebolo v našich končinách vtedy veľa. Je to veľmi dôsledné a láskavé rozprávanie o hľadaní vlastnej identity a najmä odvahy žiť to, kým v skutočnosti som. Film ukazuje, že tých faktorov, ktoré nám zrážajú kolená je naozaj veľa. Zároveň pripomína, že čas beží a šanca prežiť vlastný život úprimne a v pravde môže ľahko pominúť. A mimochodom, hlavný hrdina filmu je veľmi sexy.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk