David Benedek
O nahote sme diskutovali v rámci debaty Tepláreň naživo. Hľadali sme hranice toho, kedy je obnaženie nevinné, kedy už porušuje normy a kedy sa stáva dokonca spoločenskou vzburou. O téme sme sa rozprávali s burlesque umelkyňou Lottou Love a vizuálnou umelkyňou Kashou Potrohosh. Diskusiu podporila Nadácia Rosy Luxemburg.
Neraz vnímame, ako by ľudské telo bolo majetkom spoločnosti, ktorá veľmi selektívne určuje, kto a ako veľmi môže byť odhalený vo verejnom priestore. Príkladom toho je napríklad mužská a ženská bradavka. Hoci obnažené telá sú veľmi často prítomné v médiách, na sociálnych sieťach či v reklame, nahota ako keby stále zostávala tabu a o téme diskutujeme s istou vážnosťou a otvorenosťou skôr výnimočne.
Podobnú skúsenosť majú aj Lotta a Kasha. Spomínajú si, že počas dospievania sa o nahote či telesnosti v ich okolí veľmi nehovorilo. Bola to šedá zóna. Obom však chýbali serióznejšie rozhovory aj o sexualite. Uvedomenie si vlastného tela prichádzalo často cez interakcie, ktoré nepovažovali za vyžiadané.
„Boli to podnety od mužského pokolenia, keď som bola na ulici len vo svojej dievčenskosti a niekto ma upozornil na to, že som pekná. Človek nad tým veľmi nerozmýšľa, ale cez takéto poznámky nainfikujú myšlienku „hodnoty“ a už sa to potom nabaľuje. Od dvanástich rokov som žila v tom, že potrebujem nejakú validáciu z tohto hladiska. Nebolo to cez nejaký vzťah či lásku, ale cez fyzickú príťažlivosť, cez to byť „sexy“, vysvetľuje Lotta. Myslí si, že deti vnímajú nahotu ako niečo nevinné, a ten pocit niečoho zakázaného do toho prinesú až dospelí.
Podobný postoj vyjadrila počas debaty aj Kasha, ktorá opísala, ako s rodičmi pozerali film, kde nečakane bola erotická scéna. „Tú som vnímala len ako bozkávanie muža so ženou a nič iné. Ale v jednom momente moja mama skočila a v takom akčnom rozpoložení mi začala zatvárať oči. Do toho momentu som ani nevnímala, že je to nejaká zakázaná vec. Bola som z toho zneistená, prečo mám zatvoriť oči, keď sledujem, ako niekto má niekoho rád a vyjadruje k nemu svoju lásku. To bol môj prvý kontakt s posteľnou scénou,“ spomína Kasha. Z tejto skúsenosti si zobrala najmä to, že ide o niečo, čo má byť skryté, utajené, o čom sa nesmie rozprávať, a nie s vlastnými rodičmi.
Nahotu vníma ako nástroj
Dnes obe pracujú s nahotou v rámci svojho umenia. Nejaký čas to však trvalo, kým si vybudovali vedomý vzťah k vlastnému telu. Lotta uvádza, že ju vždy práca s telom a nahota priťahovali. Spomína si, že v Novom Čase ju vždy zaujala obnažená fotka dievčaťa dňa. Nepáčilo sa jej však, že nahota a ženskosť tam boli zobrazené veľmi vulgárne a sexuálne. Neskôr objavila umenie burlesque, kde sa jej páčila práve kombinácia umenia a nahoty.
„Dostala som sa k tomu cez tanec. Tancovala som celý život. A keď som v zahraničí študovala, dostala sa na burlesque kurz, kde si ženy skúšali nipple pads, ktorými si majú prekryť bradavky. A pamätám si moment, ako som sedela na zemi a všade okolo stáli ženy s nahými prsiami. Bol to zvláštny moment, akési osvietenie. Vtedy som si povedala, že to je ono, už je to 10 rokov,“ rozpráva Lotta.
Zo začiatku ju bavila samotná nahota, snaha šokovať. Dnes je to pre ňu skôr oslobodenie, fantázia, možnosť vstúpiť na chvíľu do inej dimenzie. Burlesque môže byť podľa nej o zvádzaní, radosti, oslave krásy, ale rovnako to vníma ako možnosť na aktivizmus a spôsob, ako zanechať dôležitý odkaz: „Niekedy je to: aha, som pekná a takto sa vyzlečiem. A niekedy je to: som pekná, takto sa vyzlečiem a toto chcem povedať. A tá nahota je CAPS LOCK preto, čo chcem povedať.“
Nahota bez vzrušenia
Kasha sa telom a jeho vyjadrením začala viac zaoberať počas štúdia výtvarných umení na vysokej škole. Bavilo ju testovať a sledovať to, čo ešte nepozná. „Dostala som sa na katedru intermédií a ani som presne nevedela, o čo ide. Bol to však pre mňa úplne nový svet. Začala som skúmať rôzne médiá, od videa cez performance po happening. Keď som už viac rozumela médiám, začala som ísť viac k témam. Tam sa objavovali tabuizované témy, ktoré som si potrebovala pre seba vysvetliť. Bola tam téma smrti, mentálne zdravie a postupne som cez tieto témy začala študovať samú seba,“ približuje Kasha.
Práve vtedy vraj zistila, že telo je krásny a univerzálny nástroj, vďaka ktorému vedela sprostredkovať vlastnú krehkosť a zraniteľnosť, špeciálne, ak v rámci tvorby pracovala s nahým telom. Ako však dodáva, pedagogický zbor to spočiatku veľmi nebral, no skôr než nahota ich pohoršilo, že verejne obnažovala svoje vnútro, svoje mentálny stav. Ostatné študentstvo a kamarátstvo však podľa Kashinych slov prijalo jej nahú tvorbu bez problémov, a naopak, ju podporovali.
Sama cíti, že jej takáto práca s telom v istom smere otvorila oči. Napríklad si uvedomila, ako je nahota často sexualizovaná. Jej zámerom pri obnažených performance pritom takmer vôbec nie je byť sexy. „Niekedy je ten odkaz natoľko silný, že si publikum vôbec ani len neuvedomí nejakú sexuálnu túžbu popri tom, čo vidí vo vystúpení,“ vysvetľuje Kasha. Jedným dychom však dodáva: „Vzhľadom na to, že telo je tabuizované, tak pre niekoho to môže byť prirodzené, že ak vidí nahé telo, cíti vzrušenie. Hoci môj zámer je úplne iný a v danom performance nič také nepociťujem.“
Kasha a Lotta sa zhodujú, že na vystúpenia, kde sa pracuje s nahotou, treba aj bezpečný priestor, kde sú jasné pravidlá hry, čo sa môže a čo nie. Rovnako je dôležité, aby publikum vedelo, do čoho ide. S vystúpeniami precestovali viacero krajín. Ako vnímajú nahé telo na východ od Slovenska? A aká je ich skúsenosť smerom na západ? Záznam debaty nájdete na našom Youtube kanáli.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk