„Keď som šiel s niekym na rande, tak to vždy začalo konštatovaním, že vyzerám veľmi exoticky,“ hovorí hudobník Erik Žigmund. Dostával otázky, či je zo Španielska alebo Talianska. Keď povedal, že je Róm, chlapec na rande reagoval: „Nie, to fakt? To by som nepovedal.“ Žigmundovi sa to nestalo len raz.
Veľakrát sa preto necítil akceptovaný ako Róm medzi LGBTI+ ľuďmi. „Neviem, či majú ľudia naozaj Rómov zafixovaných, že žijú len v nejakých chatrčiach a sú zanedbaní, špinaví a nevedia ani rozprávať,“ konštatoval Žigmund. Domnieva sa, že do určitej miery za obraz Rómov v spoločnosti môžu aj médiá.
„V televíznych novinách, keď sú často v osade, zoberú na kameru niekoho, kto ani nevie rozprávať a ukazujú to najhoršie z najhoršieho. Málokedy sa stalo, že som v správach videl napríklad Róma umelca,“ vysvetľuje Žigmund.
Svetoví raperi, talenty elektronickej hudby, ale aj mladý queer Róm z Detvy
Keď už nejaký LGBTI+ Róm umelec dostane nejaký mediálny priestor, často je prezentovaný ako senzácia. Nedávno jeden slovenský portál uverejnil príspevok k tohtoročnému festivalu Pohoda s nápisom: „Svetoví raperi, talenty elektronickej hudby, ale aj mladý queer Róm z Detvy“. Chceli tak upozorniť, že na Pohode bude vystupovať spevák Vojtik.
Žigmund považuje takýto nadpis za nešťastný. „Bolo tam viacero elementov, ktoré ma nahnevali. Prvý bol ten, že použili formuláciu akoby bol niečo menej, pričom ani samotné označenie „mladý queer Róm“ nie je vhodné použiť ako pozvánku na festival. Pozývať na festival na základe interpretovej orientácie mi prišlo diskriminujúce,“ povedal Žigmund.
Rodina, vzťahy a deti sú základ
V rámci rómskej komunity sa moderátor Daniel Bunda pripravoval na svoj coming-out už dlhšie. Ak bol v rómskej rodine gej, mnohí to podľa neho vnímali ako niečo neskutočné a neuveriteľné, gejov akoby rodiny poznali len z televízie.
Hudobníčka Mira Čonková konštatuje, že v rómskej komunite sú silné rodové stereotypy: žena sa stará doma o deti a muž chodí zarábať peniaze. Tie prevládajú vo mnohých rodinách, a preto je pre nich nepredstaviteľné prísť do stretu napríklad s inou sexuálnou orientáciou.
Rómovia si podľa ich slov veľmi zakladajú na rodine a vzťahoch. „Mať deti je šťastie rovnako ako mať aj pevnú rodinu a dobré vzťahy,“ vysvetľuje Bunda. Keď sa chcel vyautovať mame, začal nenápadne: nosil červené topánky, červené tričko, nalakoval si nechty, aj keď si ich bežne nelakoval. Jeho mamu to vyburcovalo k tomu, že sa ho napokon spýtala na jeho orientáciu. V tom čase o tom už vedela jeho sestra, ktorá ho okamžite prijala a jeho coming-out pred mamou tak bol ľahší.
Ako sa žije LGBTI+ Rómom a Rómkam v rámci rómskych komunít? A s čím sa stretávajú v rámci dúhovej komunity? Kde nachádzajú bezpečie? A čo môže pomôcť vytvárať prostredie, kde sa rôzne menšiny cítia prijaté? O téme viacnásobnej diskriminácie bola diskusia Tepláreň naživo s moderátorom Danielom Bundom a hudobníkmi Erikom Žigmundom a Mirou Čonkovou. Diskusiu je možné pozrieť si online.
Tepláreň naživo je sériou diskusií v Teplárni, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung e.V., zastúpenie v Českej republike.