Roman Samotný
Kým vlastne sme? Čo to znamená byť Slovákom a Slovenkou?
Za posledné roky som stratil vzťah so slovenskou vlajkou. Akosi si ju privlastnili tí, ktorí ma vyháňajú z vlasti. Narodil som sa totiž ako gej. A tak podľa niektorých tu nemám právo vôbec žiť. Som vraj poškvrnou národa a spoločnosti a mám teda opustiť vlastný domov, alebo prežiť celý život v pretvárke.
Hoci dnes cítim oveľa silnejšie puto k dúhovej vlajke alebo k vlajke Európskej únie, tá slovenskosť mi stále nástojčivo prúdi v žilách. Pre to, aby som bol Slovákom, som spravil to isté, ako pre to, aby som bol gejom – narodil sa. Nejako mi to prischlo od môjho prvého nádychu. Mám tu rodinu a blízkych a náš vzájomný vzťah mi dáva silu žiť. Mám tu prácu, ktorú mám rád najmä preto, že môžem vďaka nej byť užitočný.
Nerozumiem, prečo by som mal skrývať to, že som gej, rovnako ako nerozumiem, prečo by som mal tajiť, že som Slovák. Na ceste životom som totiž stretol veľa Slovákov a Sloveniek, ktorí sa správali ku mne pekne a neprekážalo im, že ľúbim inak ako oni. Dôležitejšie bolo pre nich skôr to, či dodržím slovo a podám pomocnú ruku, keď treba.
Stretávam však aj takých Slovákov a Slovenky, ktorí hovoria o nejakej bájnej minulosti, keď vraj v našej krajine bolo všetko lepšie. Takých, ako som ja, mohli vtedy pokojne zbiť alebo dať do basy. Pretože svojim narodením sme vraj škodili a naďalej škodíme tým, ktorí sú tak správne slovenskí, napríklad mojej mame.
Moja mama ma však ľúbi. Som jej dieťa. Vďaka nej som sa stal Slovákom. A práve vďaka nej opäť a opäť zisťujem, aká môže byť slovenská náruč láskavá. Veľmi by som si prial, aby aj Slovensko bolo takou láskavou mamou.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
