Marek Hudec
Riaditeľ Oslo Pride Dan Bjørke vysvetľuje, ako zvládli teroristický útok v júni.
Queer ľudia nie sú terčom násilia len na Slovensku. Pár mesiacov pred vraždou Juraja a Matúša terorista napadol aj pride v Osle. Noc pred podujatím, 25. júna, vstúpil útočník do baru London a začal strieľať. Dvaja ľudia pri útoku zahynuli a pri streľbe bolo zranených ďalších 21 ľudí.
„Neďaleko, len pár sto metrov odtiaľ, sa nachádza festivalový areál,“ spomína riaditeľ Oslo Pride Dan Bjørke. „V tú noc som z neho práve odchádzal, pár kamošov sa lúčilo, že idú do baru London. Ja som sa vybral do iného podniku. Keď som sa niekedy o pol druhej dostal do postele, už mi volal kolega, že sa odohrala streľba.“
Bola to mrazivá správa, okamžite totiž Danovi napadlo, že počas piatkového večera sa zväčša v podniku zabávali stovky ľudí. Rýchlo sa cez komunikáciu so známymi dozvedel o dvoch mŕtvych a vybral sa do hotela, kde mali počas podujatia ubytovaných niekoľko zamestnancov. Zriadili si tu krízové centrum a nasledovala okamžitá evakuácia festivalového parku.
Nenávisť je na vzostupe aj v Nórsku
„Situácia bola mimoriadne napätá aj pri komunikácii s ozbrojenými zložkami, lebo počas noci sa do pride areálu vlámala ešte partia nič netušiacich opitých tínedžerov. Volali sme tiež každému na zozname dobrovoľníkov,“ vraví Dan.
V sobotu sa mal začať pochod mestom a polícia niekedy nadránom po zhodnotení rizika oznámila organizačnému tímu festivalu, aby ho zrušila. Cieľom útoku mal byť pride. „Úplne sme tomu rozumeli, zdalo sa nám nepatričné mať oslavu, a zároveň sme sa necítili bezpečne.“
Podľa Dana nenávistné prejavy voči queer ľuďom dlhodobo stúpajú aj v Nórsku. Navyše, keďže zadržaným útočníkom bol moslimský radikál, diskusia sa niesla aj v duchu rasizmu a xenofóbie. Danovi sa zdá, že najviac nenávistných prejavov musia znášať transrodoví ľudia, často napríklad z úst rôznych televíznych osobností. Zdá sa mu zvláštne, že ľudia z majority síce vravia, že nemajú problém s gejmi a lesbami, ale keď si muž oblečie sukňu, je to problém. „V tom prípade im nemôže skutočne záležať na diverzite a inkluzivite,“ komentuje.
Na druhej strane väčšina nórskych poslancov a poslankýň nie je podľa Dana homo alebo transfóbna. „Ich veľká väčšina sa vyjadrila solidárne,“ opisuje Dan dianie v nasledujúcich dňoch.
Nemôžem sa nechať strhnúť
Populárni politici a političky sú v Nórsku skôr stredoví, a teda nepreberajú nenávistnú agendu. Reakciu na útok vníma Dan ako veľmi silnú, mobilizovala rôzne kultúrne inštitúcie, akademické prostredie, neziskovky, ktoré všetky vyjadrili solidaritu s queer ľuďmi.
Na druhej strane sa však len nedávno v tíme dozvedeli, že nórske tajné služby mali pár dní pred streľbou informácie o možnom teroristickom útoku a zrejme sa mu aj dalo zabrániť. Situácia sa ťažko zvládala emočne. „Zo spomienky na tie dni a postrelených kamarátov a kamarátky mi je stále smutno. Nemohol som sa vtedy nechať pohltiť strachom alebo úzkosťou. Videl som ľudí okolo mňa v krízovom centre pracovať na pokraji síl, zadržiavajúc slzy. Vravel som si, teraz sa nemôžem nechať strhnúť, zrejme to spracujem neskôr.“
Odvtedy v organizačnom tíme rozmýšľajú, ako festival rozšíriť. „Vraveli sme si, že pride musí byť teraz desaťkrát väčší, aby sme ukázali, že po nás síce môžu strieľať, ale my sa vrátime silnejší. Pracujeme na tom dňom aj nocou. A cítime tlak, že ak sa nám nepodarí mobilizovať ľudí, aby prišli, bude to zlyhanie.“
Na rozdiel od slovenských pridov má festival v Osle stabilnú finančnú podporu od vlády aj vedenia mesta, a môže tak celoročne zamestnávať päť ľudí a pracovať so stovkou dobrovoľníkov na rôznych projektoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk