in ,

Darkroom diaries: Sima Martausová sa, isto nie svojim pričinením, stala dôkazom dvojakého metra

Foto: Wikimedia/Pavol Frešo

Internet nie je bezpečné miesto. Naša komunita sa to naučila tým najhorším možným spôsobom. Z pravidelných komentárov a odporúčaní, aby sme sa išli zabiť alebo spláchnuť, prípadne najnovší upgrade je, že nás mali naše mamy prehltnúť alebo potratiť.

Nebolo to tak dávno, čo sme mali HalloQueen, ide o akciu, ktorú organizuje slovenská producentka a DJ-ka Matia Lenická alias B-Complex. Je to jedno z tých podujatí, na ktoré sa každý rok veľmi teším, od produkcie po publikum. Pár dní po akcii sme si s Matiou vymieňali správy. Boli to screenshoty rôznych komentárov, prípadne správ, ktoré sme dostali. Viete si to predstaviť, také to klasické „umri, zdochni, degenerát“ a podobne. S úsmevom si hovoríme: „Už sa to začína.“ 

Pamätám si takisto na svoju prvú správu, po ktorej som sa naozaj zľakol: „Počkám si ťa po show a dobijem ťa.“ A k tomu mi prišla fotografia miesta, kde sme vystupovali. Nie je to príjemný pocit, ale nejako ma prax na Slovensku naučila, že treba zaťať zuby a nedávať príležitosť na ďalší vývoj.

O pár dní na to vyšlo na médiu, ktoré nebudem menovať, pretože si nezaslúži viac klikov, video z HalloQueen, kde Matiu ako trans ženu označuju tým najhorším transfóbnym slovníkom a mňa dokonca pokrstili ako „bývalého homo-prostitúta“.

Na Slovensku je to tak

Takisto si spomínam na to, kedy Queer Slovakia upozorňovali na homofóbny útok, jeden z mála, ktorý dostal aký-taký mediálny priestor, pretože sa obete nebáli prehovoriť. Milý hetero pár alebo rodinka, predstavte si, že vás niekto napadne teleskopickou tyčou v centre mesta a kričí po vás: „Vy ***** heteráči!“ Pričom podobných príbehov je veľmi veľa. Nie každý má odvahu napísať si status na sociálne siete a nie každý má silu o tom rozprávať do médií.

Človek by si povedal, sledujúc svet a vyjadrenia premiérov krajín, v ktorých sa niečo podobné stalo, že aj u nás by niekto mohol vystúpiť a odsúdiť násilie na menšinách, ktoré sú teda minimálne na papieri chránené ústavou. Ale tak čo… Na Slovensku prax naučila, že treba zaťať zuby a dávať si jednoducho pozor.

To už máme predsa vyriešené 

Počas prvej vlny pandémie som pracoval ako dramaturg na inscenácii GØD IS GAY. Bola to študentská inscenácia, čo v praxi znamenalo, že počas generálkového týždňa chodili na skúšky so svojimi poznámkami aj pedagógovia režiséra Karola Fila. Zaskočilo ma, ako sa medzi pripomienkami opakovalo: „Boje za práva homosexuálů už nejsou téma.“ a „Tohle máme už dávno vyřešený.“ Keď som si uvedomil, že tieto poznámky hovoria k inscenácii, ktorá okrem iného reagovala na (podotýkam stále aktuálne) koncentračné tábory pre homosexuálov v Čečensku, bolo mi do plaču.

Internet nie je bezpečné miesto. Naša komunita sa to naučila tým najhorším možným spôsobom. Z komentárov a odporúčaní, aby sme sa išli zabiť alebo spláchnuť, prípadne najnovší upgrade je, že nás mali naše mamy prehltnúť alebo potratiť. Kyberšikana je vážna vec a tento článok nemá ambíciu zľahčovať to, čo sa stalo speváčke Sime. Rado Ondrejíček urobil dobre, že sa za blbý, tzv. locker-room humor ospravedlnil. A keby sa v kontexte dnes populárnej cancel kultúry situácia aj tam skončila, nemám vôbec potrebu sa vyjadrovať.

Dvojaký meter 

„… hnevá ma, ako je veľká časť ľudí, ktorí sú dnes pobúrení, slepá voči dlhodobej nenávisti voči celej skupine obyvateľstva,“ reagovala politička a queer aktivistka Lucia Plaváková

Sima Martausová sa, bohužiaľ, isto nie svojim pričinením, stala dôkazom dvojakého metra, ktorý v našej spoločnosti existuje. Vyzerá to tak, ako keby bolo v poriadku označiť časť Slovákov a Sloveniek za „degenerátov, horších ako vrahov, rakovinu spoločnosti, kultúru smrti“, aj keď útočiť na bielu privilegovanú katolíčku je už cez čiaru. Je v poriadku presadzovať zákony, ktoré reálne ohrozujú na životoch iných ľudí a ich rodiny, nie je však v poriadku, ak sa niekomu nepáči kresťanský pop alebo aký žáner to Sima vlastne spieva. 

„Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje za absolútne neakceptovateľné hanobiace útoky pre vierovyznanie, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu,“ napísal na Facebooku Maroš Žilinka. 

V poriadku. Akceptujem. Tak sa všetci pekne posaďme, zatnime zuby a počkajme si na trestné oznámenia na rôznych Kollárov, Kuffov, Mazurekov… Zoznam ani zďaleka nie je kompletný. Ja by som bol len rád, keby si RTVS a aj pán Žilinka uvedomili, že s takouto promptnou „správňackou“ reakciou útoky na našu komunitu vlastne legitimizujú, keďže vysielajú informáciu, že dennodenné ataky, ktoré zažívame, nie sú hodné pozornosti.

Skúste sa nad tým zamyslieť.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Lesbické príbehy a postavy v súčasných seriáloch: Prinášame vám ďalšie tipy, čo pozerať

Lesbické príbehy a postavy v súčasných seriáloch: Prinášame vám ďalšie tipy, čo pozerať

Močili im na steny a na kľučku nateriali výkaly, nechutným útokom čelia ukrajinské LGBTI+ aktivistky

Močili im na steny a na kľučku nateriali výkaly, nechutným útokom čelia ukrajinské LGBTI+ aktivistky