David Benedek
Mnohí LGBTI+ ľudia len túžia prežiť vlastný život v plnosti a bez skrývania. Ich každodenné šťastie či pohoda sa však neraz stávajú politickým aktom. Ako sa dá bojovať proti útlaku obyčajnou radosťou zo života? O jej hľadaní bola debata Tepláreň naživo, kam prijal pozvanie Vasilii Zhelnin, LGBTI+ aktivista z Ruska, žijúci v Prahe. A taktiež aj Branislav Dekrét, organizátor Pureheart párty.
Deje sa aj veľa dobrého, čo nám dodáva silu. Zhodujú sa obaja. Braňo z Pureheart párty získava energiu najmä vďaka eventom, ktoré organizuje, keďže sa okolo nich vytvorila priateľská komunita.
Vasilii sa zasa teší z toho, ako sa rozrástla queer scéna v Prahe, kde už možno nájsť rôzne špecifické akcie, ako napríklad teplé karaoke alebo stand-upy. Sám dokonca občas vystupuje so stand-upom, kde ho najviac napĺňa smiech druhých. Práve vedomie dobrej vykonanej práce je podľa jeho slov dôležitým oporným bodom v živote. „Keď máme ťažšie obdobie, tak je dôležité definovať sa cez to, čo robíme. Ja som inak právnik. A keď vidím výsledky mojej činnosti, že to dobre dopadne, tak mi to dodáva silu,“ zdôveril sa Vasilii.
Hoci v Prahe vníma, že sa veľa vecí zlepšilo, pri pohľade na dianie vo svete neraz cíti úzkosť. Vrásky mu robí nárast ultra-konzervatívnych síl, ktoré sú čoraz hlasnejšie. Vidí snahu zvrátiť dosiahnutý pokrok a pokusy obmedziť LGBTI+ ľudí, najmä transrodové osoby.
Hádzali po ňom kamene
Keď prišiel Braňo pred 8 rokmi do Bratislavy, tak pravidelne čelil tomu, že sa necítil na uliciach bezpečne. On a jeho blízki boli neraz terčom útokov, keď napríklad po nich hádzali na Obchodnej ulici kamene, a to len preto, že mali farebné vlasy alebo výrazné oblečenie. Situácia sa však postupne zlepšovala. Útokov podľa jeho slov ubúdalo, až takmer úplne vymizli. „Malo to nejaký vrchol pred vyše dvomi rokmi, keď som sa tu cítil bezpečne, ale tým strašením queer témou znovu vzniká toxické prostredie pre LGBTI+ ľudí,“ opisuje svoju skúsenosť Braňo.
Zároveň však konštatuje, že v Bratislave rastie počet miest či podujatí, kde sa môžu queer ľudia cítiť bezpečne. Má však pocit, že queer scéna u nás nie je veľmi súdržná. „Pribudlo eventov zameraných na queer osoby, ale mám pocit, že je to extréme rozdelené na viacero táborov, hoci je to menšina, kde by mali všetci spolupracovať medzi sebou. Príde mi, že tu vznikajú zbytočné konflikty a riešia sa banality, osobné problémy,“ vyjadril svoj postoj. A hoci uznáva, že ľudia môžu mať rôzne názory a prístupy, myslí si však, že sme príliš malá krajina na to, aby stále vznikali nové a nové projekty.
Príde mu zbytočné, že sa niektorí organizátori vnímajú ako konkurencia. V Prahe, kde aktuálne žije, nevidí takú súťaživosť, naopak má pocit, že sa ľudia v rámci queer komunity viac podporujú.
Stretávajú sa napriek prenasledovaniu
Napriek šikane a prenasledovaniu sa LGBTI+ ľudia v Rusku stále snažia nájsť spôsoby, ako môžu spolu tráviť čas. Vasilii však dodáva, že tamojšia queer scéna sa hlavne za posledné dva roky výrazne zmenila, kedže v roku 2023 označili ruskí poslanci a poslankyne LGBTI+ združenia a akcie za extrémistické. Podujatia a stretnutia sa presunuli teda viac do súkromia.
„Napriek tomu scéna stále existuje, hoci je to podstatne riskantnejšie. Tento rok bol policajný útok na gay klub v jednom ruskom meste. Manažérsky tím klubu môže byť odsúdený až na 10 rokov odňatia slobody, pretože zorganizoval niečo, čo štát považuje za činnosť extrémistickej organizácie. Je to jeden z prvých prípadov uplatňovania tohto zákona,“ vysvetľuje Vasilii.
Podujatia pre LGBTI+ ľudí sú v súčasnosti najmä v priestoroch, ktoré nie sú verejné. Nie sú tam ani žiadne dúhové vlajky, pretože aj tie sú podľa ruských zákonov symbolom extrémistického hnutia a hrozí za ne minimálne pokuta. V tejto súvislosti spomenul Vasilii nedávny prípad, keď štát prenasledoval jednu ženu len pre to, že mala dúhové naušnice.
Veľa aktivít sa presunulo do online priestoru, kde majú LGBTI+ ľudia aspoň možnosť video-stretnutí. Niektoré zoznamovacie aplikácie pre queer ľudí museli skončiť úplne, niektoré zasa obmedziť svoje funkcie. Zostalo však predsa len viacero appiek, vďaka ktorým sa dúhová komunita môže spájať. Naďalej existujú aj podporné organizácie pre LGBTI+ ľudí, hoci aj ich činnosť sa musela presunúť do online prostredia a treba ju pracnejšie hľadať. Poskytujú predovšetkým potrebnú psychologickú podporu, najmä mladým ľuďom, a rovnako cennú právnu pomoc.
„Existuje tiež tím LGBTI+ právnikov, hoci niektorí sa museli odsťahovať z krajiny, ale naďalej sa snažia zastupovať queer ľudí v Rusku. Stále sú totiž možnosti, ako sa brániť voči represívnemu štátu. Rusko je byrokratická krajina, sú tam komplikované postupy pre zahájenie trestnoprávneho konania. Ak sú nejaké procesné pochybenia, tak advokát môže využiť práve to, aby zachránil queer osobu pred štátom,“ objasňuje Vasilii.
Sám si však pamätá časy, keď v Rusku bola slobodnejšia atmosféra. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa postavenie LGBTI+ ľudí postupne zlepšovalo, najmä v 90. rokoch a začiatkom milénia bol citeľný posun. Všetko sa začalo zhoršovať v roku 2013, keď boli prijatý zákon o zákaze tzv. gay propagandy medzi deťmi. Priestory, články, knihy, filmy venované LGBTI+ ľuďom museli mať poznámku, že sú vhodné len pre dospelých. Dokonca aj koncerty Lady Gaga alebo Madonny boli len 18+. Queer scéna sa snažila s týmto nespravodlivým zákonom popasovať. „Komunita bola naďalej aktívna, len musela začať fungovať v obmedzených podmienkach,“ dodáva Vasilii.
Bezpečné miesto
Hoci Braňo dlho premýšľal nad tým, že by chcel spraviť Pureheart párty, podarilo sa mu to vďaka kolegyni Alici až pred dvomi rokmi. Podujatím sa rozhodli zapojiť sa do festivalu Slovenská Tepláreň, ktorý bol reakciou na teroristický útok na Zámockej. Zisk z párty šiel na podporu vzdelávacích aktivít Teplárne.
Vydarené podujatie ich motivovalo k tomu, aby s Pureheart párty pokračovali ďalej. Hoci prípravy eventu vníma Braňo ako stresujúce, je za túto šancu naozaj vďačný. Veľmi ho teší, že akcie majú až rodinnú atmosféru. Stali sa zároveň útočiskom pre mladú queer generáciu. „Vzniklo to tak organicky, nikdy sme to nepredávali ako queer akciu. Zavesili sme tam dve vlajky, čo bolo znakom toho, že je to otvorené miesto pre tých ľudí. Komunita si to sama našla, pochopila to aj z line-upu a tiež z ľudí, čo tam vystavujú svoje diela, že je to bezpečný priestor,“ hovorí Braňo.
Ľudia si tam podľa jeho slov vždy nájdu cestu, hoci dá von len plagát a pár príspevkov na sociálnych sieťach. „Začalo sa to tak, že tam chodilo množstvo spoločných kamarátov. A tí doniesli ďalších a tí zasa ďalších. Vzniklo to celé tak prirodzene, nebolo to silené. Nikdy by som nepovedal, že sa z toho stane niečo také pekné, aj keď ten úmysel za tým bol.“
Záznam celej debaty možno nájsť na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk