Marek Majzon
Queer komunita sa s diskrimináciou najčastejšie stretáva v školách, baroch a práci. Vyplýva to z nedávno zverejneného prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva FRA. Zároveň výsledky objasňujú, prečo Slováci a Slovenky svoju inakosť radšej zatajujú.
Zaujímavý je rozdiel vo výsledkoch, keď je respondent terčom alebo „len“ svedkom. Iba 28 percent hovorí, že sa žiadne „hurá do školy“ nekonalo a to pre časté útoky. Na druhej strane, až 39 percent často „iba“ počulo či videlo negatívne komentáre smerom k LGBTI ľuďom. Aj to môže byť dôvod, prečo sa Slováci za svoju orientáciu hanbia.
Na rande radšej k susedom
Držať sa za ruku, prípadne uštedriť nejaký ten bozk partnerovi rovnakého pohlavia v slovenskej kaviarni či klube? Radšej Prahu. Prieskum tvrdí, že 28 percent Slovákov necíti, že sa gastrosvet teší z prekvitajúceho najhlbšieho citu medzi inak orientovanými. Zato v Praze je blaze. Česká republika je so svojimi 11 percentami v tomto ohľade najbezpečnejšou krajinou spomedzi všetkých krajín Európskej únie (a čakateľských štátov). Dá sa aj vo Švédsku alebo na Malte, ale to už je ďalej.
Ak zvyšujete HDP našej krajiny, treba sa pripraviť na ťažkú atmosféru v pracovnom prostredí, hovorí 22 percent opýtaných. V posledných dvanástich mesiacoch sa stretli s diskrimináciou na pracovisku. LGBTI skupina je však pravdepodobne už od školských čias vychovávaná k zatajovaniu vlastnej identity. V otázke, či sa v posledných piatich rokoch stala svedkami osočovania pre inakosť, je totiž oveľa vyššia miera súhlasných odpovedí. Občas počulo alebo videlo urážky či iné negatívne správanie 43 percent respondentov, častejšie 28 a vždy iba 5 percent.
Ticho nelieči
„Nič by sa nezmenilo“, „nechcel(-a) som odhaliť svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu“ a „neverím kompetentným“ patrili medzi najčastejšie odpovede LGBTI Slovákov, prečo nenahlasujú negatívne skúsenosti. Neraz si pritom možno neuvedomujú, že práve ignorácia zvyšuje netolerantnosť prostredia, v ktorom by mohli byť sami sebou. Zatiaľ situácie nerieši až 94 percent obetí či svedkov.
Pomôcť vám u nás môže napríklad aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Ak ste sa stali obeťou diskriminácie, prípadne svedkom, neváhajte SNSĽP kontaktovať cez formulár na ich webe. „Stredisko by starostlivo zhodnotilo všetky okolnosti prípadu a v spolupráci s dotknutou osobou by sa snažilo prípadne získať potrebné dôkazy,“ odpovedali portálu Queerslovakia zo strediska, keď sme sa pýtali na priamy postup. Inštitúcia zabezpečuje mimosúdne aj súdne riešenie incidentu, prípadne usmerní, ako postupovať, ak nedošlo k diskriminácii, ale inému porušeniu práv.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk