David Benedek
Ako zvládnuť tlak nenávistných komentárov, ktoré sa valia zo sociálnych sietí? Je vôbec možné brániť sa klamstvám a manipuláciám dezinfo scény či mnohých politikov a političiek? Dá sa hovoriť o queer témach bez toho, aby bola okolo toho iracionálna hystéria? Rozprávali sme sa o tom v debate Tepláreň naživo, kam prijali pozvanie prijali Monika Prikkelová, organizátorka Ball of Shame, a Tomáš Bálint, riaditeľ festivalu Fraj.
V minulosti nenávistné správy na internete veľmi nevnímala. „Som taký optimista, alebo možno poloslepý človek na sociálnych sieťach. Musím povedať, že až do nedávnych chvíľ, ktoré nás ovplyvnili, som si to veľmi nevšímala. Tvrdila som, že nemáme takýchto zlých ľudí, ktorí by zasahovali do našich aktivít. Ak som sa niečo dozvedela, tak to bolo sprostredkovane cez iných ľudí,“ objasňuje Monika, ktorá sa venuje tanečnému štýlu vogue. Je organizátorkou viacerých podujatí, ktoré sa sústreďujú na ballroom kultúru, pričom najznámejším je Ball of Shame.
Ešte pár rokov späť jej do online schránky nechodili žiadne správy, ktoré by útočili na jej prácu. Občas sa objavil komentár, ktorý bol kritický napríklad voči rozdeleniu súťažných kategórií na bále. Monika vyhodnotila niektoré ako odôvodnené a niektoré vnímala ako zbytočné ripnutie. Dva roky späť však začalo tých negatívnych správ výrazne pribúdať, keď si Ball of Shame zobrali na mušku dezinformačné weby. „Začalo sa to týkať aj mňa a mojich blízkych ľudí. To sa ma dotklo. Mám pocit, že ten hejt kedysi nebol vôbec a potom to bolo zrazu včade. Teraz to naďalej je, ale ja to nečítam,“ zhodnotila Monika.
Tomáš Bálint organizuje osvetové a kultúrne aktivity v Rimavskej Sobote a stojí aj za festivalom Fraj. Online hejt, ktorému čelí, rozdeľuje do dvoch kategórií: „Jeden je hejt smerovaný priamo na mňa a potom je na aktivity, ktoré spolu s priateľmi robíme v Rimavskej Sobote. Hejt na mňa má v podstate jeden jediný zdroj a tým je primátor nášho mesta. Ten hejt je pomerne častý a už som si bohužiaľ naň zvykol, čo asi nie je veľmi pozitívne,“ zdôveril sa Tomáš.
Kým osobné útoky si už veľmi nepripúšťa k telu, oveľa citlivejšie vníma online útoky na účastníctvo podujatí, na ktorých sa organizačne podieľa. Podľa jeho slov sa nenávistné správy objavujú najmä pri témach, ktoré sú v ich malom meste tabuizované. Napríklad veľký rozruch spôsobila debata o živote LGBTI+ ľudí, ktorú zaradili do programu tohto ročníka festivalu Fraj.
„V súvislosti s touto diskusiou sa strhla taká vlna hejta, najmä voči moderátorovi Rasťovi Ilievovi, a to sa ma dotklo oveľa viac. Museli sme to teda riešiť, jednak sme vyzývali ľudí k slušnej diskusii, k tolerancii, ale potom sme takéto komentáre aj nemilosrdne mazali, pretože už boli za hranicou akejkoľvek slušnosti.“
Záplava dobrých správ
Monika s Tomášom sa zhodujú, že hoci nenávistných správ výrazne pribudlo, stále jednoznačne prevažujú tie pozitívne, podporné reakcie. A to je pre nich zdrojom sily a príčinou, prečo sa nevzdávajú. „Dôvod, prečo si ten osobný hejt voči mne až tak nepripúšťam, je aj to, že oveľa viac je tých podporných reakcií a tie násobne prevyšujú všetky hejty. To je aj pre nás motiváciou naďalej organizovať podujatia. V tej záplave podpory našťastie hejty zanikajú,“ približuje Tomáš svoju skúsenosť.
Monika výrazne zavnímala solidaritu a silu komunity práve v momente, keď zverejnila správu o zrušení tohto ročníka Ball of Shame, čo bolo pre ňu veľmi bolestivé rozhodnutie. „Tá záplava správ a zdieľaní, to som naozaj nečakala. Je to obrovské množstvo ľudí, čo sa postavilo na našu stranu a prevyšujú všetkých anonymných ľudí pod článkami, kde som dala rozhovory.“
Tohtoročný Ball of Shame zrušila po dlhých úvahách a konzultáciách, keď mala po nenávistnej kampani dezinfo scény obavu o bezpečnosť účastníkov a účastníčok na akcii. Veľmi ťažko niesla, keď čítala online útoky na jej zverencov, študentov a najbližších ľudí. Šírenie videí na rôznych obskúrnych weboch, ktoré sprevádzali agresívne komentáre, ju primälo k tomu, aby premýšľala nad tým, čo ďalej s týmto úspešným podujatím.
Dáš do toho srdce a niekto ťa bodne
Hoci sú nenávistné reakcie v menšine, tak zvyknú svojim agresívnym tónom zobrať človeku veľa pozornosti a aj zraniť. Monika vysvetľuje, že na jednej strane nie je na takúto útočnú komunikáciu jednoducho v bežnom živote zvyknutá. „Druhá z možností je, že kritika ťa vždy najviac zabolí. Robíš najviac, čo môžeš, a v rámci našich aktivít ideš ďaleko za hranicu svojich možností a za to, čo je komfortné. Dávaš do toho srdce, vášeň, voľný čas, rodinu, blízkych, a to ťa potom zabolí. Povieš si, že už nevieš spraviť viac, a vtedy ťa niekto bodne. Robíme niečo, v čom je veľa vášne, a myslíme si, že to znamená niečo oveľa viac pre nás a aj pre okolie, tak preto to tak prežívame.“
Tomáš taktiež priznáva, že ho v minulosti stálo oveľa viac energie a pozornosti, kým sa popasoval s hejtom. Po rokoch skúseností je dnes už obrnený a neberie to príliš osobne. Je však pre neho dôležité, odkiaľ ten hejt pochádza. Či je od človeka, ktorého pozná a ktorého si možno aj váži, alebo sú to správy a komentáre od neznámych diskutérov, ktorých v živote nestretol a ktorí v niektorých prípadoch ani nemusia byť reálni. Takíto prispievatelia zo sociálnych sietí zväčša ani neprídu na ich podujatia. „My robíme veľa diskusií na rôzne témy, ktoré môžu byť vnímané kontroverzne, ale tam nikdy neprídu. Z očí do očí ten hejt nikdy neformulujú. A preto si hovorím, prečo by ma vlastne mali trápiť tie komentáre v diskusiách, keď ani neviem, o koho ide, aký príbeh je za tým, aké životy tie ľudia žijú,“ hovorí Tomáš.
Namiesto handrkovania sa na internete sa radšej usiluje venovať pozornosť osobným stretnutiam na akciách, ktoré organizuje. Tam vníma od publika skôr vďačnosť za to, že otvárajú nové témy a prinášajú nové formáty. Atmosféra na týchto podujatiach je podľa jeho slov zvyčajne veľmi priateľská a rešpektujúca, čo je vo veľkom protiklade s búrkou a strašením, ktoré sa strhne na sociálnych sieťach.
Obdiv alebo pohoršenie?
O nesúlade medzi tým, čo sa naozaj deje na podujatí, a hystériou na dezinfo stránkach hovorí aj Monika. Ak ľudia prišli na Ball of Shame alebo videli nejaké videá, v minulosti reagovali skôr s údivom až obdivom, a nie zľaknutím. Hoci mnohých to mohlo zaskočiť na prvý pohľad, v konečnom dôsledku si povedali „vau“. Monika si na základe predošlých bálov nemyslí, že by tie nenávistné komentáre boli autentickou reakciou väčšiny.
„Zrazu sa v našej spoločnosti začalo pozerať na to, čo robíme, ako na niečo údajne zlé. Niekto im povedal, že to, čo vidíš, nemáš obdivovať, ale máš to odsúdiť. A máš sa pohoršiť. Tých ľudí by to dovtedy nenapadlo, lebo v 90. rokoch tu fičali travesty šou na firemných akciách a všetci boli v pohode. Dnes je to nemysliteľné, dnes by sa na tej akcii rozhádala celá firma,“ uzatvára Monika.
A aký má dopad online hejt na psychickú pohodu ľudí? Kde vôbec nabrať silu, aby bolo možné pokračovať v aktivitách, ktoré prinášajú na Slovensko tak potrebný nový vietor? Odpovede na tieto otázky môžete nájsť v debate Tepláreň naživo, ktorej záznam nájdete tu. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung, zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk