Michal Dudoň
Pokus pretlačiť do slovenskej ústavy najväčšie obmedzovanie ľudských práv vyvolal hnev v dúhovej komunite aj mimo nej. Ozvali sa rodiny a priatelia LGBTI ľudí, takisto aj odborná verejnosť. Petície a otvorené listy dodnes podpísali tisíce ľudí.
Pred viac ako mesiacom hlasovalo dokopy 44 poslancov za zmenu ústavy, ktorá bola namierená proti LGBTI ľuďom. Išlo o návrh ĽSNS, ktorý by zakázal zmenu pohlavia pre transrodových ľudí a zároveň chcel definovať rodičovstvo tak, aby štát ani v budúcnosti nemohol uznať páry rovnakého pohlavia za plnoprávnych rodičov svojich detí.
„Treba si uvedomiť, že zakotvenie jedného modelu rodiny do ústavy znamená vylúčenie všetkých ostatných modelov rodiny. Deti, ktoré dnes na Slovensku vyrastajú v rodinách párov rovnakého pohlavia, majú nižšiu mieru právnej ochrany. Štát uznáva len jedného partnera alebo partnerku ako rodiča a keď sa mu čokoľvek stane, dieťa môže ísť do starostlivosti štátu, hoci v realite má druhého rodiča. Zákony by mali odrážať realitu, v ktorej spoločnosť žije, a nemali by ľuďom komplikovať život v mene nedosiahnuteľného ideálu,“ tvrdí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť.
Aj keď novela neprešla, kroky poslancov nezostali bez povšimnutia, pobúrenie vyjadrili tisíce ľudí, ktorí veria vo férovú spoločnosť pre všetkých. Otvorený list rodičov, starých rodičov a priateľov LGBTI ľudí, ktorý bol adresovaný poslancom a poslankyniam NR SR, podpísalo 8 306 ľudí.
„Zastupujete všetkých občanov a občianky našej krajiny, a preto nemôžete ktorýmkoľvek skupinám spomedzi nich úmyselne ubližovať a otvorene popierať ich ľudské práva. Takéto návrhy právnych predpisov nemajú mať miesto vo vyspelej spoločnosti, pretože popierajú ľudskosť i výsledky vedeckého poznania,“ píšu v otvorenom liste rodičia, starí rodičia a priatelia LGBTI ľudí, ktorí sa postavili za svojich blízkych.
„Čo by sa stalo v prípade, že by takéto zákony našli uplatnenie? Skutočne chcete obrať deti o milujúcich rodičov? A rodičov o deti? Chcete transrodovým ľuďom zabrániť, aby mohli žiť svoj život podľa slobodného rozhodnutia? Pozreli by sa do očí ľuďom, ktorí o svoje dieťa prišli práve na základe nekompetentnosti a neznášanlivosti? Tieto rodiny sú tu. Sme to aj my, máme svoje tváre, žijeme svoje životy. A ďalších dotknutých rodín sú na Slovensku tisíce,“ uvádza sa v otvorenom liste.
Tadiaľto vedie červená čiara
Svoj spôsob, ako podporiť LGBTI komunitu, si našli aj ľudia z odborného prostredia. Sociálna poradkyňa Ida Želinská si raz ráno vypočula rozhovor moderátora Braňa Dobšinského s poslankyňou strany OĽANO a psychologičkou Katarínou Hatrákovou, ktorá hlasovala za novelu. Ida prezradila, že bola v jednom momente nešťastná, nahnevaná, bezradná a aj vystrašená: „Za niekoľko ďalších hodín som vetu „tadiaľto vedie červená čiara“ povedala či napísala nespočetne veľakrát. Už žiadne vyhýbanie sa konfliktu, žiadne mlčanie, žiadne diplomatické kľučky.“ Spoločne s ďalšími štyrmi odborníčkami, psychologičkou Paulou Jójárt, sociálnou poradkyňou Ivanou Klimentovou, pracovnou a sociálnou psychologičkou Nikoletou Kuglerovou a terapeutkou Dašou Malíkou, verejne apelovali, že je najvyšší čas prestať spochybňovať vedecké fakty a pošliapavať odbornosť.
Pod ich výzvu Tadiaľto vedie červená čiara sa podpísali stovky ľudí z pomáhajúcich profesií, mnohí psychológovia a psychologičky, sociálne pracovníčky a pracovníci, lekárky a lekári, ľudia s odbornými znalosťami zo sociálnych vied, pedagógovia všetkých stupňov škôl, výskumníci a výskumníčky z celého Slovenska. „Celkovo v dôsledku pandémie využívajú viaceré krajiny (napríklad v našom okolí Maďarsko a Poľsko) a ich politické autority práve to, že ľudia majú obmedzený pohyb, slobodu, sú v neustálom strachu o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Pandémia je „veľmi vhodnou“ situáciou na obmedzovanie ľudských práv v tichosti,“ uviedla Nikoleta Kuglerová.
S fašistami sa nehlasuje alebo odpad zabalený v trblietkach
V utorok 16. marca sa mnohí queer ľudia tešili z titulky časopisu TIME na ktorej bol transrodový herec Elliot Page zo seriálu Umbrella Academy. „Deň na to sme skutočne s veľkým hnevom zdieľali 44 mien poslancov a poslankýň, ktoré a ktorí podporili najväčšie obmedzenie práv LGBTI ľudí v tejto krajine. Ešte v ten deň uverejnila aj ILGA Europe svoje vyhlásenie, v ktorom označuje snahy Španielska o obmedzovanie práv transrodových ľudí za protiústavné. Jednoducho, občas sa nestíhate čudovať, ako dokáže tá situácia v rámci ľudskoprávnych tém stúpať a klesať z 0 na 100. Celé toto dianie však zaklincovali vyjadrenia pani Hatrákovej, ktoré som ja nielen ako sociálna psychologička, ale aj výskumníčka v rámci sexuálnych a rodových menšín, naozaj nedokázala počúvať a viackrát som si rozhovor musela zastaviť, aby som dokázala predýchať jej extrémne nebezpečné slová a názory,“ pokračovala Nikoleta.
Hlasovanie poslankyne Kataríny Hatrákovej mnohých odborníkov šokovalo, keďže je psychologičkou. Paula Jójárt pripomína, že v etickom kódexe psychológov je jasne stanovené, že ich poslaním je vykonávať povolanie svedomito, statočne, nestranne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s platnými právnymi predpismi či s dostupnými poznatkami psychologických vied: „To, čo zaznelo v dôvodovej správe, nemá s najnovšími poznatkami psychologických vied nič spoločné, naopak je to v príkrom rozpore s nimi. Pani psychologička a poslankyňa sa oháňala tým, že chcela o zákone diskutovať a nehlasovala za dôvodovú správu. Odhliadnuc od absurdnosti tohto argumentu sa obávam o úroveň takej diskusie, keby to do druhého čítania prešlo.“
Neskoršie vyjadrenia viacerých poslancov, ktorí hlasovali za novelu, naznačujú, že im veľmi nešlo o diskusiu založenú na faktoch a vedekých poznatkoch. Hoci sa oháňali rodinou, novela bola predovšetkým snahou mať moc nad životmi druhých. Podľa slov sociálnej poradkyne Idy Želiskej išlo odpadky zabalené v trblietkach. Zákon, o ktorom hlasovali, by umožnil napríklad situáciu, že ak zomrie niekomu z LGBTI komunity napríklad sestra, nebude si môcť vziať jej dieťa do náhradnej, osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, aj keď mohol byť predtým sestrin najbližší človek. „Nie ste predsa so svojím partnerom rodina a toto sú formy „rodinnej“ starostlivosti. Drsné, že? A títo dobrí ľudia, tie Šofrankové či Hatrákové alebo Svrčekovia, čo chceli len to, aby všetci žili vo svete, po ktorom oni túžia, vám potom povedia: „Je nám to ľúto. Ale, my sme to nemysleli takto.“ Ibaže to už bude tak,“ upozorňuje Ida.
Najhorší zásah do ľudských práv v histórii Slovenskej republiky
Od začiatku 90. rokov Slovensko veľmi pomaly postupuje vpred v akceptácii LGBTI ľudí, čo sa podľa slov Martina Macka z Iniciatívy Inakosť prejavuje aj v legislatíve. Prijala sa antidiskriminačná legislatíva, trestný zákon obsahuje osobitný motív nenávisti pre sexuálnu orientáciu, ale zrovnoprávnenie v rodinnom živote nenastalo. Tento neprijateľný stav stále pretrváva.
„Najzávažnejším zásahom do ľudskej dôstojnosti a základných práv je stále nezakázaná prax nútených sterilizácií pri právnej zmene pohlavia. Obratom k horšiemu bolo prijatie ústavného zákazu manželstiev pre páry rovnakého pohlavia a referendum v roku 2015. Odvtedy musíme brániť súčasný stav pred ďalšími zhoršeniami a nepostupujeme dopredu. Situácia na politickej scéne je dnes horšia ako v samotnej spoločnosti. Cestou von je zvýšená viditeľnosť a otvorenosť LGBTI ľudí, vzájomná solidarita a dialóg založený na spoločných hodnotách,“ uviedol Martin. Podľa jeho slov, ak by novela prešla, išlo by najväčšie obmedzenie ľudských práv LGBTI ľudí v moderných dejinách Slovenska.
V parlamente sa stále nachádza pomerne úzka skupina ľudí, ktorá presadzuje oklieštenie práv LGBTI ľudí práve z ideologických dôvodov. Podľa Martina však máme aj poslancov a poslankyne, ktorí nie celkom tušia, kde sa ocitli a za čo presne hlasujú. A potom ešte takých, ktorí si myslia, že tým získajú podporu verejnosti.
Práve týchto treba konfrontovať s vplyvmi ich konania na ľudské životy. „Preto sme zozbierali a zverejnili reakcie transrodových ľudí a poslali ich príslušným poslancom, preto bolo dôležité, že to rovnako urobili dúhové rodiny, rodičia a priatelia LGBTI ľudí. Ak niekto ospravedlňuje svoje hlasovanie odvolávaním sa na vedu či odborníkov, je nutné prezentovať vedecký konsenzus, ktorý v týchto témach existuje,“ povedal Martin.
V súčasnosti sú na Slovensku len dve politické strany, ktoré majú v programoch konkrétne opatrenia na zlepšenie života ľudí LGBTI komunity: SaS a Progresívne Slovensko. Ďalej sú to jednotlivci v iných politických zoskupeniach. „Viacero strán sa téme vyhýba alebo chce zachovať súčasný stav, ktorý je ale neprijateľný. Znamená, že páry rovnakého pohlavia a ich rodiny sú štátom prehliadané a nemajú rovnaké postavenie ako heterosexuálne páry, že transrodoví ľudia nemajú pri tranzícii dostupnú zdravotnú starostlivosť, že sú stále nútení podstúpiť sterilizáciu pri právnej zmene pohlavia, že nízka miera akceptácie spoločnosťou sa prejavuje na zhoršenom duševnom a aj fyzickom zdraví a nižšej kvalite života LGBTI ľudí. A tieto strany nám hovoria, že s tým nechcú nič robiť,“ upozornil Martin.
Postupnú zmenu podľa Martina vidieť na mladšej generácii, mladí LGBTI ľudí žijú otvorenejšie a aj ich rovesníci z väčšiny sú tolerantnejší. „Samozrejme vidíme, že to ešte nestačí. Potrebujeme ešte viac verejne známych LGBTI ľudí v politike, športe, kultúre a podnikaní, pretože majú najväčší vplyv na zmenu postoja verejnosti a môžu byť aj vzormi mladých LGBTI ľudí. Veľký priestor na zlepšenie vidím aj v našich televíziách a rozhlase, kde je reprezentácia LGBTI ľudí stále veľmi malá,“ dodal Martin.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk