in ,

Darkroom diaries #2: O práve byť hlučný a tak queer, ako len chcete

Foto: Dorota Holubová

Violet Chachki, víťazka siedmej série populárnej reality show RuPaul’s Drag Race, zverejnila počas karantény na YouTube svoju videoprihlášku do šou. Ako nás upozorní, mnohé odpovede na imaginárne otázky, ktoré natočila, sú odpovede na otázky, ktoré adepti a adeptky dostávajú na papieri. Také to klasické: Kto som? Čo som? Načo som? Je celkom prirodzené, že jednou z nich je aj: „Čo pre teba znamená drag?“ Jej odpoveď: „It is a queer expression that you put on.“ Nenapadá mi žiadny dôstojný slovenský preklad, ale myslím si, že pre moderný drag asi neexistuje lepšia definícia.

Čo si pamätám, vždy som bol fanúšikom ženského oblečenia. Napriek tomu, že na maškarných báloch som bol väčšinou za klasického Zorra pomstiteľa alebo Batmana, nosiť som túžil skôr ženské topánky a šaty a ťahalo ma to k princeznám, neskôr k bojovníčkam v počítačových hrách. Prvýkrát som v ženských šatách vystupoval na stužkovej, kde som bol oblečený ako veštkyňa. Moja drag persona vznikla z mojej prezývky Grófka. Tá mi prischla počas skúšania takpovediac kultovej inscenácie Jules & Jim, ktorú som adaptoval pre Biele divadlo. Počas kostýmovej skúšky, ktorá v ochotníckom divadle vyzerá tak, že sa jednoducho zo skladu vyberá, čo sa hodí, sa objavil obrovský červený klobúk. Bol široký skoro ako ten, ktorý má na sebe Audrey Hepburn v Raňajkách u Tiffanyho. Dal som si ho na seba a žasol som: bol to totiž prvý klobúk, resp. „pokrývka hlavy“, ktorá mi sadla. Nedal som si ho dole do konca skúšky a jeden z hercov mi s pobavením povedal: „Vyzeráte ako nejaká grófka z Essexu“, načo iná herečka vybuchla do smiechu a povedala: „Skôr grófka z Tuzexu“.

Zrodenie La Cuntessy

Odvtedy som sa predstavoval ako grófka. Cuntessou ma nazval prvýkrát jeden berlínsky kamarát, ktorého meno si nepamätám, tak mu hovorme schatzi. „La“ pred menom je pocta mojej obľúbenej postavičke z filmu Federica Felliniho 8 ½ – obéznej prostitútke La Saraghine, ktorá hlavného hrdinu zaúča do tajov ženských kriviek a sexu. Vystúpenia La Cuntessy sú nekorektné, šialené, vulgárne a sprosté. Prečo? Pretože si myslím, že život ani seba samého netreba brať vážne. Myslím si, že v momente, keď si pripustíte fakt, že aj tak zomriete, nemáte čo stratiť. Načo strácať čas tým, kto si čo o vás myslí? Mám pre vás novinku: nie všetci vás majú radi a nie všetci vás budú mať radi. Strašná fráza, ale niekedy si ju musíme pripomínať.

RuPaul’s Drag Race je fenomén, ktorý patrí medzi najzásadnejšie televízne programy posledných rokov. To je jednoducho fakt, s ktorým buď súhlasíme, alebo ho rešpektujeme. Drag shows patrili od „počiatku vekov“ k pilierom zábavy v gay kluboch a drag queens sú zásadným pilierom hnutia boja za LGBTI+ práva. Koniec koncov, boli to práve Sylvia Rivera a Marsha P. Johnson, ktoré stáli v prvej línii ešte v časoch, keď sa naša krajina zmietala v totalitnom režime. Určite ste počuli tú story, ako začali legendárne Stonewall Riots (ak nie, radšej si to rovno vygooglite) – vtedy Marsha v sebaobrane hodila do jedného z policajtov tehlu a začali sa demonštrácie, ktoré dnes poznáme ako gay prides. RuPaul Charles nie je v médiách nijakým nováčikom. Je to skutočne mimoriadne talentovaný moderátor s tým zvláštnym „šmé“, ktoré mu dodáva auru superstar.

Drag Race bol veľký risk, resp. skok do neznáma (tí, čo sledujete od prvej série, viete presne, na čo narážam), ktorý mal úžasný výsledok. A dnes? Dnes pozeráme v mainstreamovej televízii program o drag queens. Pokojne si tú vetu zopakujte nahlas, pretože jej plný význam príde až o pár minút. Súčasná LGBTI+ komunita sa narodila do sveta, ktorý nám skrátka niekto vybojoval. Počas boja za naše práva ľudí väznili, zabíjali a prenasledovali, ako sa len dalo. Myslím si, že nebudem preháňať, keď poviem, že RuPaul’s Drag Race je veľmi zásadným víťazstvom v boji za LGBTI+ práva a som nadšený a šťastný, že zo sezóny na sezónu si tento fakt uvedomujú aj producenti. Nie je náhoda, že queens sa (áno, v často okato predpísaných dialógoch) rozprávajú o dôležitých témach, ktoré minulý rok hýbali LGBTI+ svetom. Za veľmi silný moment považujem zmienku o teroristickom útoku na klub Pulse, v súvislosti s ktorým vyjadrila vtedajšia víťazka Sasha Velour veľmi dôležitú myšlienku: „Musíme byť viditeľne queer, tak veľmi ako sa len dá.“

Koniec koncov, boli to práve Sylvia Rivera a Marsha P. Johnson, ktoré stáli v prvej línii ešte v časoch, keď sa naša krajina zmietala v totalitnom režime. Určite ste počuli tú story, ako začali legendárne Stonewall Riots

Yaaaaaaaaaassss

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú si najmladšia generácia našej komunity ani neuvedomuje, je formát, resp. dramaturgia šou, teda vzdávanie pocty kultúre ballroomov, miesta, ktoré dalo svetu vogue. Po každej hereckej, muzikálovej alebo inej súťaži prichádza runway kategória, v rámci ktorej queens predvádzajú svoje buď prinesené, alebo počas šou ušité kostýmy. Je skvelé, že queens, ktoré často tieto eventy moderujú, priniesli do mainstreamu aj špecifický jazyk ballroomov, ktorý sa v menších či väčších obmenách dostal aj do nášho hovorového jazyka. Je to skvelé, ale myslím si, že s každým yaaassss by sme mali aspoň v poznámke pod čiarou myslieť na to, odkiaľ tieto slová pochádzajú.

Bez Afroameričanov a Latinoameričanov, ktorí našli v 80. rokoch spôsob, ako na chvíľu uniknúť hrôzam epidémie AIDS alebo homofóbii, by ste dnes nemohli kráčať s rukou v bok a drzým úsmevom na tvári. Silným svedectvom tejto tragickej, ale v mnohom nádhernej, kapitoly našej histórie je výnimočný dokument Paris is Burning, ku ktorého odkazu sa hrdo hlási aj RuPaul’s Drag Race, alebo v súčasnosti mimoriadne populárny seriál Pose. Príbehy tejto generácie máme už zapísané v DNA, musíme si to pamätať a byť na to hrdí. Sme komunita, ktorá má svoju históriu. Poznajme ju.

A keďže ja sám som hrdou súčasťou a spoluzakladateľom House Of Garbáge, o stručné definície tých najpopulárnejších výrazov som poprosil svoje drag kolegyne.

Miss Petty:

„Shade je taká hravá urážka. Často zamaskovaná ako kompliment.“

Bloody Mary Kon:

„Spilling the Tea alebo What’s the Tea je prahnutie po klebetách alebo klebetení. What’s the Tea je niečo ako: Čo máš nové?“

Saila:

„Reading je zjednodušene kritika s viacerými komentármi. Reading je, že si niekoho doslova prečítaš očami, keď o ňom vieš niečo, čo o sebe nehovorí alebo čo na sebe nevidí.“ 

Tonic:

„No T no Shade je teplá verzia spojenia bez urážky/nemyslím to zle, používa sa to s dobrým úmyslom nespôsobiť drámu.“

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?