David Benedek
Ako tvoriť mestá a miesta, kde je pestrosť vítaná a kde sa cítia fajn aj LGBTI+ ľudia? Ako predchádzať prejavom nenávisti? Reaguje polícia adekvátne, ak ide o bezpečnosť LGBTI+ ľudí? Rozprávali sme sa o tom v rámci debaty Tepláreň naživo s Marekom Schürgerom, veliteľom Útvaru Zásahovej jednotky a Kynológie Mestskej polície Bratislavy. A diskutoval aj Michal Berezňák, riaditeľ Novej Cvernovky.
Obaja diskutujúci sa zhodujú, že pocit bezpečia súvisí najmä s tým, akých ľudí máme v okolí. Kľúčová je teda práve možnosť byť v prostredí, kde sú ľudia, ktorí sú nám hodnotovo blízki a s ktorými súznime. Zástupca polície aj riaditeľ kultúrneho centra majú teda jasno v tom, že najbezpečnejšie sa cítia u seba doma. Zázemie však nachádzajú aj v práci, prípadne na podujatiach, kde stretávajú podobne naladených ľudí. Marek Schürger z mestskej polície však dopĺňa, že pocit bezpečia pociťuje aj vďaka uniforme. „Ľudia na ňu reagujú úplne inak ako na civilné oblečenie. Vedia, že tá uniforma môžu byť pre nich pomoc, to je tá priorita. Ale môže byť pre nich aj problém, ak by sa nesprávali tak, ako majú,“ vysvetľuje Schürger, ktorý pôsobil v minulosti ako profesionálny vojak, pred 8 rokmi sa však rozhodol vstúpiť do radov mestskej polície.
Za ten čas sa podľa jeho slov situácia v Bratislave zlepšila. Ubudlo vraj útokov, ktoré by končili ťažkými zraneniami, hoci si uvedomuje vážnosť trestných činov, ktoré sa stali v našom hlavnom meste. V porovnaní s inými európskymi metropolami však patrí Bratislava medzi tie s nižšou frekvenciou násilných činov. „Môj názor je, že Bratislava ako celok je v rámci európskych hlavných miest jedným z najbezpečnejších,“ uviedol.
O rastúcej bezpečnosti hovorí aj Michal Berezňák, riaditeľ Novej Cvernovky. V porovnaní s minulosťou zažíva na ulici oveľa menej konfliktných situácií. Ešte pred 15 rokmi pravidelne pociťoval prejavy agresie pre svoj vzhľad – dlhé kučeravé vlasy. Neraz musel utekať pred útočníkmi, ktorým prekážal jeho výzor. Posun vníma najmä v tom, že hoci vzhľad nezmenil, dnes už podobné situácie takmer nezažíva. „Ľudia sa skôr správajú pekne a aj iný vzhľad vnímajú skôr pozitívne ako pred 15 rokmi. Posúva sa schopnosť ľudí prijať niečo iné,“ priblížil svoju skúsenosť. Zároveň však dodal, že to vníma z pozície privilegovaného bieleho muža, takže si vie predstaviť, že ľudia z menšín či iných kultúr môžu verejný priestor vnímať úplne inak.
LGBTI+ ľudia v policajnom zbore
Veliteľ zásahovej jednotky mestskej polície si myslí, že za verbálnymi útokmi či fyzickým násilím sú často aj predsudky. „Každý máme rád nejaký dizajn, každý sa nejako oblieka, má nejaký účes, vekovo to ohraničovať nebudem. Problém je však ten, že sme krajinou, kde majú mnohí predsudky na základe dizajnu. Niekto si dá napríklad riflové kraťasy a žabky a ktosi sa zrazu ide nad tým pozastavovať. Ešte dokonca možno naraziť na takých, ktorí na základe dizajnu začnú súdiť a iných atakovať. Nech má človek dizajn, aký chce, ale ide o to, čo má vo vnútri. Hoci aj ja sa pozastavím nad niektorými módnymi trendmi,“ priblížil Schürger.
Za posledné mesiace neeviduje útoky, kde by bola motívom príslušnosť k menšine. Priznáva však, že teroristický útok pred Teplárňou bol pre neho šokom. Predtým si myslel, že čosi takéto sa Slovenska veľmi netýka. „Vtedy som pochopil, že, aha, kým sme si mysleli, že takéto veci sa u nás stať nemôžu, tak sme pochopili, že môžu.“
Mestská polícia sa preto rozhodla viac dbať aj na bezpečnosť podujatí pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych. Plus pochopili, že sa musia v tejto téme vzdelávať aj interne a robiť osvetu aj pre verejnosť. „Snažíme sa ľudí aj vychovávať, že každý má právo na svoj názor, obliecť sa ako chce, že má právo patriť k skupine, akej chce. A každý má síce právo prejaviť názor, ale zároveň musí rešpektovať platné zákony. Ak je niečo za hranou, musí niesť za to zodpovednosť,“ vysvetľuje Schürger.
O LGBTI+ téme sa snažia diskutovať aj vo vnútri polície. Dôvodom je aj to, že v policajnom zbore tiež pracujú queer osoby. Schürger pozná viacero takých, ktorí otvorene hovoria o svojej identite. V bratislavskej mestskej polícii začala dokonca pracovať aj Radka, ktorú prežila útok na Tepláreň. Aj s ňou veliteľ jednotky konzultuje, ak niečomu nerozumie.
Vidieť v druhom človeka
Bojovať proti predsudkom a neznášanlivosti sa snažia aj v kultúrnom centre Nová Cvernovka. Majú spísaný etický kódex, aby sa vedeli vyhraniť voči xenofóbii, rasismu či iným prejavom nenávisti. Svoje hodnoty jasne komunikujú priamo na vstupe, ale vlastne aj každým eventom či príspevkami na sociálnych sieťach. Pripravujú aj antikonfliktný workshop pre zamestnanectvo, aby vedeli predchádzať vyostreniu konfliktov. Chápu však, že nie všetko vedia vyriešiť interne, preto úzko spolupracujú aj s bezpečnostnou službou, ktorú zavolajú, ak ide do tuhého. Ako však dodáva riaditeľ Novej Cvernovky Michal Berezňák, uvedomujú si, že v téme vytvárania bezpečného priestoru je stále čo zlepšovať. Vyzýva preto aj ľudí, ktorí chodia do Novej Cvernovky, aby im dali spätnú väzbu, ak boli nejaké momenty, keď sa tam necítili bezpečne.
Spätnú väzbu privíta aj Marek Schürger z mestskej polície. Je mu jasné, že ani policajti či policajtky sa nemusia vždy zachovať profesionálne, čo môže poškodiť dôveru LGBTI+ ľudí voči polícii. Podľa neho za tým nemusia byť vždy predsudky, môže to byť len neznalosťou. V tejto súvislosti spomenul svoju vlastnú skúsenosť. Raz oslovil osobu, o ktorej si myslel, že je žena. Na čo mu povedala, že to nie je tak. „Keď som sa spýtal, či je chalan, tak povedala, že ani chalan. Bola to pre mňa zvláštna situácia, ale musel som vedieť reagovať. Nechcel som danú osobu uraziť. Zrazu mi prišlo, že ja o tom neviem nič. Pritom je to v Európe bežná vec. A to sa nebavme, či by to malo byť tak alebo inak, je to už bežná vec.“
Práve na základe tejto skúsenosti si uvedomil, že je dôležité o tom komunikovať aj s ďalšími kolegami a kolegyňami: „Aj policajti potrebujú školenia, aby vedeli, ako reagovať, aby neurazili toho druhého človeka. Kým je človek v uniforme, mal by vedieť reagovať profesionálne. Môj názor je, že treba vychovávať aj policajtov, aby v druhých videli predovšetkým človeka, bez ohľadu na to, ako vyzerá alebo ku komu sa hlási.“
Záznam celej debaty si môžete pozrieť na tomto linku. Tepláreň naživo je sériou diskusií, ktorá ukazuje rôzne aspekty života LGBTI+ ľudí a približuje otázky, ktoré rieši dúhová komunita na Slovensku. Podujatie podporila Rosa Luxemburg-Stiftung e.V., zastúpenie v Českej republike.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk