Roman Samotný
Tento dokument je povinnou jazdou, ktorú by si mali pozrieť LGBTI ľudia, aby lepšie porozumeli vlastným koreňom. Rozpráva o tom, ako si vytvárame teplé rodiny, keď sa na nás tie naše pokrvné, prípadne aj celá spoločnosť, vykašlú.
New York, 80. roky, nekonečne veľa možností, veľa snov a ešte viac každodenného strádania. Afro a latinokomunita trpia pod tlakom systematického rasizmu, ktorý je dodnes súčasťou americkej spoločnosti. Horšie šance na uplatnenie prinášajú aj nedostatok peňazí na dôstojný život. A predstavte si, že by ste k tomu ešte boli aj gej alebo dokonca trans.
Režisérka Jennie Livingston zachytila v unikátnom dokumente, ako sa ľudia z okraja spoločnosti rozhodli nájsť nádej a vlastnú sebahodnotu. Paris is burning je aj hlasom ľudí, ktorí skončili na ulici pre svoju sexuálnu či rodovú identitu. Ukazuje príbehy tých, ktorých by vtedajšia spoločnosť najradšej vymazala. Málokto to v tom čase tušil, no v Harleme sa vtedy písala história. Ballroom scéna bola na vrchole, zo zábavky sa zrazu stala revolúcia.
Šesť rokov navštevovala režisérka teplé bály, na ktorých sa zrodil tanečný štýl vogue. Mnohí a mnohé ste určite zachytili seriál Pose, ktorý je zasadený do tohto prostredia a priamo odkazuje aj na dokument Paris is burning. Jeden diel seriálu, ktorý je dnes diváckym hitom, režírovala aj Jennie Livingston.
Hoci seriál už nemal problém získať prostriedky na filmovanie, oveľa zložitejšie to bolo s prípravou dokumentu. Režisérka musela prácu niekoľkokrát prerušiť, financie na nakrúcanie získavala len zložito, pretože drag queen scéna sa netešila obľube nielen vo väčšinovej spoločnosti, ale dokonca ani medzi časťou LGBTI komunity.
Ako píše portál ČSFD, Jennie Livingston je spomedzi režisérov New Queer Cinema skôr raritou.
„A to nielen preto, že ako režisérka pomerne vytŕčala v prevažne mužskej spoločnosti, ale aj pre tému dokumentu, v ktorom sa prelína hneď niekoľko rysov hnutia. Jej aktérmi sú väčšinou príslušníci dvojitých menších, afroamerickí a latinoamerickí členovia LGBTI komunít z robotníckeho prostredia. Ústredná téma filmu, sledujúceho tzv. ballroom kultúru, je priesečníkom tematiky rodu, sexuality, triedy, rasy a etnicity,“ uvádza sa na stránke.
Paris is burning mal premiéru v roku 1990 a vyvolal rozruch aj v náboženských a politických kruhoch. Režisérka si zaň odniesla množstvo ocenení na renomovaných festivaloch a dokument sa stretol aj s medzinárodným úspechom. Parodoxné je, že režisérka sa už nikdy nedostala k natočeniu celovečerného filmu.
Celý dokument si môžeš pozrieť na tomto odkaze alebo nižšie.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
