Roman Samotný
Vo februári 2012 bolo prvé vydanie akcie Tepláreň. V KC Dunaj to bol nečakaný výbuch živelnej queer energie, ktorý neskôr zanechal výraznú stopu v dúhovej histórii.
Párty Tepláreň mi zmenila život. Všetko sa začalo tak akosi nevinne. Ako teplý aktivista som spolupracoval na projekte Mesiac LGBTI+ histórie, ktorý pripravovala Iniciatíva Inakosť. Súčasťou programu mala byť aj klubová akcia, kde by hrala teplá hudba. Prípravy nakoniec pripadli mne, keďže v tíme som mal k žúrom najbližšie. Idúcky vlakom z Prahy, kde som mal vtedy frajera, som dumal, ako nazvať párty pre LGBTI+ ľudí. Osvietilo ma veľmi rýchlo. Keď mi napadlo slovo Tepláreň, vedel som, že je to ono. Veľa sme vtedy riešili, aké slová používať v rámci aktivizmu. Ja som tlačil na používanie slová teplý/teplá na označovanie LGBTI+ ľudí. V komunite to bolo bežné slovo, už bez negatívneho náboja, bolo zároveň slovenské, malo potenciál byť strešným výrazom pre všetky identity a zároveň jeho vedomé používanie aj istou formou vzdoru smerom k väčšinovej spoločnosti. Nápad mi nakoniec prešiel aj v tíme.
Prekvapenie
Ako miesto prvej Teplárne sme si vtedy vybrali KC Dunaj, ktoré malo svoj hype a všetci tam chodili. Pri prvej akcii sme sa držali pri zemi. Čakal som, že ak príde tak do 100 ľudí, bude to obrovský úspech. O prvý plagát sa postaral výtvarník Kristián Németh. Za mixpult sa vtedy na prvom vydaní postavili DJs Pixy, Saint Mark a Sani. V soboru 3. februára 2012 som vystresovaný tŕpol, ako to celé vypáli. Po prvej slabej hodine sa zrazu začal robiť na bráne slušný rad a dnu to začalo hustnúť. Okolo polnoci sa nedalo hýbať. A atmosféra bola taká intenzívna a rozšafná, že sa to ťažko slovami opisuje. Bol to šok. Ani vo sne mi vtedy napadlo, že tam príde vyše 500 ľudí a že to bude taký vydarený žúr.
„Rád spomínam na prvú Tepláreň v roku 2012. Prišiel za mnou podgurážený pán a pýtal si Whitney. Reagoval som, že tú dnes počuť nebude. So zdvihnutým obočím mi odpovedal: „Táto akcia nemá budúcnosť.“ Prvá Tepláreň otočila vnímanie teplých akcií, ako sme ich poznali. Vystúpili sme z uzavretých gejbarov a otvorili sa širokému publiku nočných klubov. Teplú akciu nedefinuje prostredie, ani hudba – ale komunita, a aj tá naša je rozmanitá. Ľudia (konečne) počuli aj niečo iné ako Gagu a Britney, začali vnímať DJ-ov/ky a nebrali nás ako jukebox,“ spomína DJ Saint Mark.
Ešte väčšie prekvapenie
Projekt Mesiac LGBTI+ histórie sa na konci februára skončil. A ja som dumal, či Tepláreň zostane len takým výkrikom v minulosti, alebo či skúsiť pokračovať. Keďže som bol plný tej strhujúcej energie, tak som si povedal, že skúsim ešte ďalšie vydanie a uvidíme, čo to dá, či to celé nebola len náhoda. Druhá Tepláreň bola v už zaniknutom klube Bateliér, ten mi prišiel ako ideálny priestor, bol to poctivý underground a celé veľmi freestyle. To mi pasovalo k tomu, ako som si predstavoval priestor na teplú párty. Navyše, majiteľ Renaud Devalier bol úplne otvorený nápadu a veľmi queer friendly.
A druhý pokus nielenže vyšiel na výbornú, ale ešte dokonca predčil debut. A už som bol v tom až po uši. Prišli ďalšie akcie a celé to bol strhujúci rauš, ktorého kvalitu som pochopil až oveľa neskôr. Tepláreň v Bateliéri bola surovou vlnou plnou emócií, ktorá mnohých prevalcovala. A hoci klub neposkytoval všetko pohodlie, ktoré by sme očakávali, nehralo to až takú dôležitú rolu. Natrieskaný bol do posledného miesta a všetci spotení tancovali ako o život. Nové lásky, kamarástva, všetko bolo jednoduché a veľmi priame. Zrazu to bol ten rešpektujúci priestor, kde sme mohli byť teplí a pestrí, ako sa nám len zachcelo. Všetky tie rozhovory vonku na Továrenskej. Ten pocit slobody. A samozrejme, ráno nie a nie ísť domov. Ešte týždeň po žúre som bol zaplavený tým zážitkom a potreboval som to celé zažiť opäť.
Niečo dôležité
„To nebola iba párty, ale skutočná úprimná radosť a pocit, že teraz sa deje niečo naozaj dôležité,“ opisuje Pali, ktorý patril medzi pravidelných návštevníkov Teplárne. S láskou spomína na akciu aj Tamara: „Ani raz tam nebola zlá atmosféra a ani zlá hudba (alebo si na to nepamätám). A nehovoriac o tom, že legendárny Bateliér tomu len pridával. Desiate roky 21. storočia boli podľa mňa super čas na takéto párty. Normálne si občas pozerám fotky z tých Teplární, lebo máloktoré akcie mali také superzábavné fotky, čo vystihovali atmosféru.“
Nostalgiu cíti aj Monika alias DJ-ka Pixy, ktorá hrávala na prvých akciách: „Aj po 10 rokoch spomínam na hranie na Teplárni. Boli to v tom čase jediné queer diskotéky, kde sa stretávali a spoznávali zaujímaví ľudia. Vždy tam bola príjemná, skoro rodinná atmosféra… Cítila som sa tam rovnako slobodne ako návštevníci… Ako DJ-ka som si v takejto atmoške mohla dovoliť zakričať do davu: „Tancujte, hovädá!“ A to bolo myslené čisto ako kompliment.“
Živé spomienky na Tepláreň má aj Peter alias DJ Sani: „Ani sa mi nechce veriť, že je to už 10 rokov, odkedy som prvý raz hral na Teplárni. Vždy sa mi na žúre hralo perfektne, skvelí ľudia a atmosféra. Najviac mi utkvela v pamäti jedna, bolo to v bývalom Bateliéri, kde tancovalo 400 ľudí a ja som nechcel pustiť dalších interpretov za DJ-ský pult…“
Tepláreň zanechala výraznú stopu aj v živote Michala, známeho ako Trošku Troska: „Pre mňa to bolo niečo ako také Studio 54 na bratislavský spôsob uprostred rozbombardovaného staveniska, kam prišli celebrity, celebrity wannabes, umelci, korporátni zamestnanci, queer a hetero, zabávali sa do rána a potom všetci išli rozbití na kebab pod Manderlák. Celé to malo živelnú energiu, ľudia si chceli užívať pocit slobody na jeden večer a je škoda, že to do veľkej miery zabili developerské projekty, lebo Bratislava nie je iba o nákupných centrách a administratívnych budovách.“ Dodal, že Tepláreň zohrala dôležitú úlohu v období jeho hľadania sa a vtedajšia scéna mu pomohla sa zadefinovať.
Na pódiu pred DJ-om tancovala o život pravidelne aj moderátorka Evelyn: „Tepláreň stále aj po rokoch vyvoláva najkrajšie spomienky! Najlepšia hudba a absolútna sloboda, žiadne súdenie a voľnosť… miesto, kde môže každý uvoľniť svoju inner beast, a je to v poriadku.“
Tepláreň ako slobodný priestor s dobrou hudbou vnímal aj Peter, ktorý bol rád, že vznikla alternatíva k odrhovačkám z rádia. „To najdôležitejšie, čo dokázala párty Tepláreň, je to, že vytiahla z bytov mnohých queer ľudí, ktorí dovtedy nemali kam chodiť, nemali miesto, kde by sa cítili príjemne, pohodlne a vo svojej koži… Minoritu priblížila majorite a dokázala nemožné, že straight ľudia chceli ísť tam, kde idú „tí druhí“.“
Začiatok
K Tepláni neskôr začali pribúdať ďalšie akcie ako Homomat, Shame, Tutti Frutti, a zrazu vznikla celá platforma Queer Slovakia. Bateliér hostil Tepláreň tri roky. Ako už zaznelo, neskôr ho však zbúrali a dnes je tam fancy štvrť Sky Park, kde stojí uprostred Jurkovičova Tepláreň. Párty sa neskôr presunula do River’s Clubu, kde bola tiež tri roky a rovnaký čas následne v UHU Clube. No akcia cestovala aj po Slovensku, od 2014 do 2017 fungovala paralelne aj v Košiciach a zopár vydaní bolo tiež v Žiline a Banskej Bystrici.
Okrem párty Tepláreň vznikol v júni 2015 aj bar Tepláreň na Zámockej ulici. Párty Tepláreň už medzičasom šla na dôchodok, keďže nič netrvá večne a aj skvelé veci časom zovšednejú alebo stratia čaro. Niektoré veci sa jednoducho udejú v istom čase a priestore a neskôr už nie je možné ich zopakovať. Pod značkou Tepláreň dnes existuje spomínaný bar, ktorý si však zachoval rovnako slobodného ducha, je to miesto plné priateľských stretnutí a milých prekvapení. A mnohí z mladšej generácie často netušia, že bola aj párty, a poznajú Tepláreň práve ako bar.
Za tých 10 rokov od prvej Teplárne sa toho veľa zmenilo. Ľudia sa rozbehli do iných miest, žijú iné životy, niektorí stále žúrujú, niektorí uprednostia ticho a niektorí už nie sú medzi nami. Keď sa takto obzriem späť, to najsilnejšie, čo cítim, je vďačnosť, že som to mal šancu zažiť. Mám pocit, že sa mi to tak nejako pritrafilo. Hoci som si vôbec neuvedomoval, že sa píše nejaký kľúčový moment môjho života. Len som sa bavil s ľuďmi, ktorých som mal rád. Bol to však nádych slobody, ktorý zmenil všetko od základov.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk