Pred pár týždňami Medzinárodný olympijský výbor (MOV) publikoval dlho očakávané usmernenia týkajúce sa trans a intersex športovcov a športovkýň. Upustil od kontroverzných procedúr a nedôstojných vyšetrení, ktoré museli podstupovať.
MOV načrtol v dokumente desať princípov, ktoré sú založené na rešpektovaní ľudských práv. A tými sú: inklúzia, predchádzanie škodám, nediskriminovanie, férovosť, nepredpokladanie výhod, prístup založený na faktoch a dôkazoch, priorita zdravia a telesnej autonómie, prístup zohľadňujúci potreby zúčastnených, právo na súkromie a pravidelné hodnotenie.
„Tento rámec uznáva, že je nutné zabezpečiť, aby všetci, bez ohľadu na rodovú identitu alebo pohlavie, mohli športovať bez obťažovania, v bezpečnom prostredí, ktoré uznáva a rešpektuje ich potreby a identity. Nik nemá neférovú alebo disproporčnú výhodu oproti ostatným,“ uviedol MOV v tlačovej správe.
Nový rámec zatiaľ nie je právne záväzný. Bol vyvinutý po rozsiahlej dvojročnej konzultácii s viac ako 250 športovcami a športovkyňami, športovými organizáciami, odborníkmi a odborníčkami v oblasti ľudských práv, práva všeobecne a medicíny. Prichádza len tri mesiace po olympiáde v Tokiu, tej sa zúčastnili prvýkrát trans a intersex atléti a atlétky, ktorí do vrcholového športu prenikajú čoraz častejšie. To sprevádza búrlivá diskusia ako nastaviť férové pravidlá pre všetkých.
Hladina testosterónu
Tieto usmernenia tak nahrádzajú verziu z roku 2015, ktorá stanovovala hranice pre hladinu testosterónu. Kvôli tomu museli niektorí atléti a atlétky podstupovať minimálne dvanásť mesiacov pred súťažením liečbu, ktorá upravovala hladinu tohto hormónu. MOV v novom usmernení označuje, že tento postup už nie je viac nepotrebný. Pred rokom 2015 MOV taktiež vyžadoval, aby zúčastnení transrodoví olympionici a olympioničky podstúpili chirurgickú operáciu genitálií. Tieto doterajšie praktiky sú v novom dokumente jasne odmietnuté a dôraz je kladený v prvom rade na zdravie a telesnú autonómiu športovcov a športovkýň.
Známy je prípad juhoafrickej atlétky Caster Semenya, ktorá má prirodzene vyššiu hladinu testosterónu. V roku 2009, po tom, čo získala zlatú medailu v behu na 800m sa objavili kritické hlasy, či by mala súťažiť naďalej v kategórii so ženami. Medzinárodná asociácia atletických federácií od nej vyžadovala dodatočne test pohlavia a v roku 2018 sa objavilo nariadenie o povinnom znižovaní hladiny testosterónu. Caster Semenya celú túto kauzu znášala veľmi ťažko a dodnes sa domáha spravodlivosti súdnou cestou.
Kanadskí zlatí medailisti Quinn, prví otvorene transrodoví, nebinárni atléti hovoria o nových usmerneniach ako o prelomových. „Príliš často športová politika neodráža prežívanú skúsenosť marginalizovaných športovcov a športovkýň. Nové usmernenia sú prelomové, pretože formulujú to, o čom vieme, že je pravdivé, a to že športovci a športovkyne ako ja, športujú bez akejkoľvek prirodzenej výhody a že si zaslúžime byť rešpektovaní,“ hovoria.
Rozhodne je to pozitívna správa pre transrodové bežkyne CeCe Telfer, Christine Mboma a Beatrice Maslingi, ktoré na olympiáde v Tokiu nemohli štartovať práve kvôli nepovoleným hladinám testosterónu.
Muži v utajení?
LGBTI+ aktivisti a organizácie vnímajú nové usmernenia pozitívne, no zdôrazňujú, že je nutné dbať na to, aby sa reálne dostali do praxe. Pozitívne zmeny budú teda do značnej miery závisieť od procesu vzdelávania a toho, ako k ním pristúpia národné orgány, medzinárodné federácie a ďalšie zúčastnené strany. MOV momentálne plánuje fázu, ktorá postupne zavedie nové usmernenia do praxe a vzdelá zainteresované osoby pomocou webinárov. Na programe to bude po zimnej olympiáde v Pekingu, ktorá sa uskutoční v roku 2022. No neočakáva sa, že do roku 2024, kedy sa bude konať letná olympiáda v Paríži, budú mať všetky disciplíny už pripravené východiská a riešenia pre všetkých zúčastnených športovcov a športovkyne.
Najväčšia kritika sa voči novým usmerneniam vznáša z radov tých, ktorí naznačujú, že nové smernice oslavujú „koniec elitného ženského športu“. To isté tvrdili kritici smerníc už v roku 2015 pri vydaní zatiaľ platného nariadenia. V skutočnosti boli prvé usmernenia ohľadom tejto témy publikované pred 45 rokmi, keď sa transrodová tenistka Renee Richards prvý raz objavila na kurtoch. Zazneli aj vyjadrenia, podľa ktorých inklúzia transrodových športovkýň povedie k tomu, že sa muži budú snažiť súťažiť v utajení v ženských discipínach. Tieto obavy sa od 30. rokov 20. storočia až po súčasnosť vyskytli vo verejnej debate mnohokrát. No za tie roky neexistuje ani jeden dôkaz, že by k podobnému prípadu v histórii športu niekedy došlo.
„To, čo ponúkame všetkým medzinárodným športovým federáciám, je naša odborná expertíza a dialóg, nie unáhlené závery,“ povedal Kaveh Mehrabi, riaditeľ oddelenia atlétov a atlétiek MOV. Viac ako na MOV bude teda výsledný efekt závisieť na medzinárodných federáciách, ktoré si určia špecifické pravidlá pre ich športy a športové udalosti.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk