Roman Samotný
Prinášame vám list Radky, našej kamarátky, ktorá prežila teroristický útok pred Teplárňou. Dnes sa zotavuje zo zranení v rodnom meste. Jej list prečítala na otváracom večere festivalu Slovenská Tepláreň herečka Lenka Libjaková.
„Pred mesiacom sme sedeli v našom obľúbenom podniku na lavičke, nikomu sme tým neubližovali, iba sme prišli tráviť čas s priateľmi. Žiaľ, človek naplnený nenávisťou sa rozhodol všetko zmeniť.
Tepláreň pre mňa bola domov a ten tvorili ľudia, ktorí boli, sú a navždy budú jej súčasťou. Často počúvam, ako by Roman mal otvoriť Tepláreň. Rozumiem, prečo to ľudia hovoria, ale budem vďačná, keď ho podporíte, nech sa rozhodne akokoľvek, lebo je to len na ňom.
Mrzí ma, že aj napriek tomu, čo sa udialo, majú ľudia nenávistné prejavy a potrebu ubližovať. Nikomu neberiem jeho názor, nie je možné, aby sme sa všetci zhodli v akejkoľvek téme. Jediné, o čo žiadam, je tolerancia, úcta, pochopenie a pokora.
Teraz chcem povedať niečo Jurajovi a Matúšovi, ktorí, žiaľ, neboli dlho súčasťou môjho života, ale zanechali mi v srdci veľa lásky. Juraj, ďakujem za každú chvíľu tvojho života, ktorú si mi venoval, za podporu, pochopenie a tvoju lásku. Otvoril si mi oči vo veľa veciach a tvoj úprimný sarkazmus ma veľmi dobre vytrénoval k odolnosti. Dával si tento život s gráciou a ja sľubujem, že to nevzdám a budem bojovať ďalej. Posledná spomienka na teba ma veľmi bolí, a tak si skúsim pamätať z toho večera len to, aký dobrý koláč si upiekol a akú radosť si z toho mal.
Matúš, ďakujem za to, aký dobrý priateľ si bol, aj keď sme sa poznali krátko. Kedykoľvek si robil v Teplárni, videla som, aký si šťastný, že tam môžeš byť. Ktokoľvek prišiel, dostal veľmi veľa nádhernej energie od krásneho človeka naplneného láskou. Ak som mala ťažký deň, vždy si ma počúval a urobil si mi deň krajším. Bola som viackrát svedkom toho, ako si sa zachoval správne a dal si svoje potreby bokom, lebo ťa niekto potreboval.
Chcem, aby všetci vedeli, že to boli dvaja ľudia s veľkým srdcom ochotní pomôcť vždy, keď to bolo v ich silách, a že nikto, naozaj nikto, nemá právo siahnuť na život komukoľvek len preto, že s ním nesúhlasí. Som veľmi vďačná všetkým, ktorí sa postavili voči tomuto ohavnému činu a neostali ticho. Obdivujem všetkých, ktorí nabrali odvahu, odmietli sa báť a priložili ruku k tomu, aby sme mohli žiť ako ľudia.
Verím, že raz budeme žiť v krajine, kde nebudeme v akejsi menšine označenej nálepkou, ale budeme len ľudia a plnohodnotní občania s právami, ktoré si zaslúžime.
Ďalšia dôležitá téma je násilie, ktoré musí byť trestané, a to veľmi prísne – akákoľvek forma násilia voči komukoľvek nie je prípustná. Aj keď tu dnes s vami nemôžem byť, posielam všetkým ľuďom veľa lásky, lebo som toho názoru, že láska je silnejší nástroj ako nenávisť.“
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk