in ,

Sociálne siete zlyhali, svojím nastavením vytvárajú priestor pre normalizáciu nenávisti, vraví odborník na online bezpečnosť

Foto: Pixabay

Ako sa brániť kyberšikane? Tomáš Kriššák radí, že veľmi efektívne je ignorovať agresora. Odporúča tiež nájsť blízku osobu, ktorej sa zdôveríme. 

Sociálne siete síce pomáhajú queer ľuďom ľahšie nájsť komunitu, nové informácie aj poradenstvo, zároveň však znamenajú hrozbu. Podľa výskumu na stránke VPNmentor z rozhovorov s takmer 700 queer ľuďmi z celého sveta vyplynulo, že 73 percent z nich kyberšikanu už zažilo. Na internete sa spomedzi LGBTI+ ľudí najmenej bezpečne cítia transrodové ženy a asexuáli, asexuálky. 

Kyberšikana je horšia ako obťažovanie na školských chodbách, nedá sa totiž pred ňou ujsť, vraví Tomáš Kriššák. Vyštudovaný politológ na voľnej nohe pôsobí vo viacerých projektoch zameraných na informačnú bezpečnosť. Je napríklad členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk, zoznamu webových stránok s pochybným obsahom, či Checkbot, ktorý odhaľuje falošné správy.

Sociálne siete zlyhali, svojím nastavením vytvárajú priestor pre normalizáciu nenávisti, vraví odborník na online bezpečnosť
Tomáš Kriššák / Foto: Magda Tomalová pre magazín Sóda

Aké podoby môže mať kyberšikana, využívajú sa na ňu často sociálne siete?

Šikana na sociálnych sieťach je rôznorodá. Je to zámerné urážanie, vyhrážky, odhaľovanie intímnych informácií či obťažovanie iných za pomoci moderných komunikačných prostriedkov – trvajúce spravidla dlhší čas. Šikana jednotlivcov je oveľa rozšírenejšia, jednoduchšia a dostupnejšia. Na internete, na rozdiel od reality, môžu agresori konať anonymne, pričom práve táto anonymita im nezriedka dáva pocit istoty, aby vo svojom konaní postupovali agresívnejšie a útočnejšie.

Čo podľa teba spôsobuje, že kyberšikana má horší vplyv na obeť ako tá bežná, mimo internetu?

Je horšia, lebo obeť sa pred ňou nevie dostať do bezpečia. Je to tým, že sa môže diať bez prestávky a šikanovaného agresor neprenasleduje len na pracovisku alebo v škole, ale šikanujúci svoju obeť obťažuje aj doma, keď je obeť online. Preto sa môže diať aj to, že šikanovaná osoba sa prebúdza, bdie a zaspáva s tým, že k nej do určitej miery prechádza šikana a hejt od inej osoby. 

Extrém predstavuje situácia, keď sa k šikane pridajú ďalšie toxické javy, ako sú napríklad dezinformácie, snahy o mobbing (hromadné šikanovanie na pracovisku) a doxxing (verejné odhalenie súkromných informácií) a iné. Šikanovaná osoba je tak vystavená sofistikovanému útoku, keď iný jednotlivec alebo organizovaná skupina vytvára prostredie, kde je k šikane rôznymi manipuláciami zvedená aj široká spoločnosť. Vtedy sa šikana mení na online prenasledovanie, čo môže mať na jednotlivca zdrvujúci vplyv.

Ako sa brániť kyberšikane z pohľadu obete? A čo by mohli spraviť inštitúcie?

Útočníka je potrebné ignorovať a nedať mu najavo, že nás jeho konanie vyrušuje. Negatívna emócia, ktorú by na nás videl, by ho len rozdráždila k ďalším útokom. Šikanujúci túžia po pozornosti a po reakcii zo strany svojich obetí. Čím skôr je ignorovaný, tým skôr sa prestane obeťou zaoberať. Obeť, ktorej nevie ublížiť, je pre neho „nezaujímavá“. Je tiež dôležité sa zveriť dôveryhodnej a blízkej osobe a je dôležité, aby v týchto chvíľach človek hľadal oporu a psychickú útechu.

S kým by to obeť mala riešiť? Komu to nahlásiť, na koho sa obrátiť?

Táto odpoveď má tri úrovne. V prvom rade je dôležité informovať blízku dôveryhodnú osobu a nájsť spolu s ňou duševný pokoj a ubezpečenie. Po druhé je dôležité dosiahnuť nápravu tohto stavu, napríklad na pracovisku alebo v škole, s pomocou autorít, ktoré tieto inštitúcie vedú. A do tretice, ak je šikanovanie mimoriadne vážne a agresor postupuje spôsobom, ktorý ohrozuje zdravie či život prenasledovanej osoby, či veľmi zasahuje do jej psychickej pohody, bezpečia a podobne, je dôležité kontaktovať políciu či niektorú z občianskych organizácií, ako napríklad IPečko, ktoré sa podobným prípadom dlhodobo venujú.

Sú sociálne siete stále viac nenávistné? A hlavne smerom ku queer ľuďom? 

Sociálne siete zlyhali v schopnosti moderovať svoj obsah a svojím nastavením vytvárajú priestor pre normalizáciu nenávisti a jej posilnenie v spoločnosti. Dehumanizácia rôznych osôb sa deje neustále aj preto, že sociálne siete pred problémom zatvárajú oči. Slovensko je v tomto špecifický trh, kde sa najlepšie darí polarizujúcim naratívom, ktoré ostrakizujú a napádajú rôzne menšiny, ktoré sú na Slovensku dlhodobo vystavené rôznym predsudkom. Najhoršie sú na tom Rómovia, moslimovia a utečenci, ktorých tu síce nemáme, ale od roku 2015, keď ich v snahe získať na svoju stranu náklonnosť verejnosti začali démonizovať rôzne politické sily, sa tieto naratívy silne vpálili do kolektívneho nevedomia Slovákov. Ataky a neznášanlivosť v tomto zmysle zažíva aj queer komunita, a to taktiež hlavne cez rôzne spolitizované témy, silné útoky prichádzajú zo strany verejnosti v reakcii na rôzne reklamy či kampane, ktoré dávajú priestor aj queer osobám.

Je situácia na Slovensku s kyberšikanou a nenávistnými prejavmi na internete horšia ako v iných krajinách?

Podiel študentov, ktorí uviedli, že sa stali obeťami akéhokoľvek druhu šikanovania aspoň niekoľkokrát za mesiac, vo vybratých európskych krajinách v roku 2018 ukázal, že situácia je najhoršia v Rusku, kde podobne ako v Indii má s týmto druhom konania nepríjemnú skúsenosť až 37 % opýtaných. V Rumunsku je to 35 % v susednom Česku 30 % a na Slovensku 28 %. To všetko sú vysoké hodnoty. Najlepšie výsledky sú z Dánska – 12 % a Portugalska – 14 %.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?

Desiatky ľudí zo šiestich krajín prišli na slovenský LGBTI+ turnaj

Desiatky ľudí zo šiestich krajín prišli na slovenský LGBTI+ turnaj

Už ste sa dali otestovať? Nezabúdajte počas pandémie ani na HIV testy, zachránia vám život

Už ste sa dali otestovať? Nezabúdajte počas pandémie ani na HIV testy, zachránia vám život