Marek Majzon
Kde vznikla myšlienka Filmového festivalu inakosti?
Traduje sa, a pravdepodobne tomu skutočne aj tak bolo, že prvý slovenský gay festival sa prvýkrát uskutočnil v roku 1995 v Tajove. Vznikol z iniciatívy niekoľkých filmových nadšencov, oficiálnym zakladateľom festivalu a prvým dramaturgom bol Štefan Vraštiak. Prvé dva ročníky festivalu sa konali ako uzavreté podujatia prístupné len pre akreditovaných účastníkov, program bol založený na študijných videoprojekciách a seminároch tematicky zameraných na históriu zobrazovania gejsko-lesbickej subkultúry vo svetovej kinematografii.
V roku 1999, po dvojročnej prestávke, prevzalo organizáciu festivalu Občianske združenie HaBiO, ktoré mu vtislo novú koncepciu otvoreného podujatia prístupného širokej verejnosti zameraného najmä na mladé študentské publikum. Podujatie sa prenieslo na pôdu Pedagogickej fakulty do Filmového klubu 901 v Bratislave, ktorý sa stal jeho spoluorganizátorom. Ak sa nemýlim, hlavným ťahúňom festivalu v 901ke bol dnes úspešný režisér Robert Šveda a ja som sa na ňom zopárkrát objavila ako študentka filmovej vedy, ktorá si dala špeciálne záležať na tom, aby bolo všetkým jasné, že je na festivale pracovne a osobne sa jej netýka…
Šveda sa vtedy za mnou zastavil na internáte a spýtal sa ma, či by som nemohla pripraviť popisky k filmom do katalógu. Na moju otázku „Prečo si si vybral práve mňa?“ sa na mňa díval so súcitným úškrnom. Festival sa následne po roku 2001 opäť odmlčal, až jeho organizáciu obnovila v roku 2007 Iniciatíva Inakosť, veľkú zásluhu na tom mal Ján Benec. V roku 2009 aktívne hľadal nových spolupracovníkov a spolupracovníčky a už so vztýčenou hlavou som sa rozhodla stať súčasťou festivalového tímu. Celú (pre)históriu FFi zaujímavo spracoval vo svojej študentskej práci Rado Hačunda, ktorého som v tejto odpovedi značne parafrázovala, presnejšie vykradla.
Poznámka:
Po publikovaní tohto rozhovoru sme boli upozornení na nepresnosti v mojej odpovedi – vo veci aktivity konkrétnych ľudí, ktorí sa na festivale v minulosti podieľali, predovšetkým mi bolo vytknuté nespomenutie jedného z najdôležitejších aktivistov a organizátorov festivalu, ktorým bol Jožko Gréč.
Jožkovi i všetkým ďalším nespomenutým kolegom a kolegyniam, ktorí venovali časť svojho života festivalu, či už počas prvých piatich ročníkov alebo následne vo FFi období, sa úprimne ospravedlňujem. Nemala som v úmysle zámerne ich opomenúť, a tým nebodaj dehonestovať ich prácu, obetavosť a prínos pre festival a komunitu.
V odpovedi boli spomenuté mená niekoľkých ľudí, ktorí sprevádzali moju osobu na ceste k FFi. Neznamená to však, že neexistujú ďalší, ktorí boli alebo dnes sú kľúčoví pre festival ako taký.
Ďakujem za porozumenie. Zita Hosszúová
Ako vyzerá organizácia takého festivalu?
Postupy sú rovnaké ako pri akomkoľvek inom filmovom festivale. Zháňate peniažky (Peťo, Martin, Janko), zostavujete tím ľudí (stíhaš tento rok?), uvažujete o programe, pozeráte filmy, hľadáte vizuálnu identitu (Roman), sršíte nápadmi, ktoré postupne opúšťate, točíte spot (Igor a spol.), zháňate vybrané filmy (Magdaléna), triedite logá (Roman), zúfate, spisujete zmluvy, pripravujete titulky a píšete texty (Monika), posúvate uzávierky katalógu, tŕpnete, či prídu všetky filmy, ochoriete, stratí sa film, nájde sa film, pohádate sa, zmierite sa, stretnete nových ľudí, prebehne festival, posielate filmy preč, zastavíte ich, lebo ozveny, účtujete, účtujete, účtujete, predkladáte žiadosti na AVF na nový ročník a všelikde inde, popritom stále účtujete až kým si nepoviete, že poslednýkrát a potom vám to začne chýbať a celé sa to začne odznova.
Ale nechcem, aby to vyznelo, že pripraviť FFi je kvantová fyzika a hrozná obeť. Keby nás to nebavilo alebo by sme mali pocit, že to nemá zmysel, asi to nikto z nás nerobí.
Boli momenty, keď bolo riaditeľovanie festivalu naozaj náročné?
Celé to riaditeľovanie na festivale, ktorého štáb tvoria piati – siedmi ľudia, je viac menej formálna vec. Mám z tímu najviac skúseností z audiovizuálnej oblasti, takže to padlo na mňa. Samozrejme, je to pre mňa veľká pocta. Mám radosť, že mám v podstate úplnú voľnosť pri výbere filmov a niektorých produkčných veciach, sú však oblasti, do ktorých sa učím príliš nezasahovať, pretože sú v tíme ľudia, ktorí sa v nich orientujú výrazne lepšie ako ja (PR, sprievodné podujatia, kontext LGBTI aktivizmu).
Pochybnosti a nálady vzdávania sa mám relatívne často, uprednostňujem skôr prácu v ústraní ako v popredí, a to nie je úplne ideálny predpoklad pre funkciu riaditeľa / riaditeľky. Problémom je tiež, že náš festival je personálne poddimenzovaný, niektoré kľúčové organizačné pozície u nás v podstate neexistujú alebo existujú len veľmi pasívne (produkcia, fundraising, marketing, guest, web admin…).
Takže to je určite výzva pre najbližšie obdobie – nájsť nových ľudí, ktorí budú mať záujem na dlhšie obdobie sa k festivalu pripútať a pomôžu ho posunúť o stupienok vyššie.
Je o FFi záujem aj mimo LGBTI komunity?
FFi má dobré čísla návštevnosti, ale má potenciál mať ich oveľa lepšie. Je tu veľký priestor pre ďalšiu prácu s komunitou i ostatnými divákmi. Zatiaľ sme nerobili žiadny dotazník pre návštevníkov FFi, neviem teda celkom posúdiť, či medzi divákmi prevažujú ľudia, ktorí sa identifikujú ako LGBTI alebo „tí druhí“.
Keď sa na to pozrieme len tak vizuálne – čo by sme nemali – značná časť publika je (asi) z komunity, čo je fajn, pretože bez LGBTI divákov by náš festival tak trošku strácal opodstatnenie.
Okrem iného ide práve o to, vytiahnuť LGBTI ľudí VON a poskytnúť im možnosť kolektívneho filmového zážitku a poznania, že nie sú sami.
Filmy, ktoré sa snažíme vyberať do programu sú však obvykle dielami, ktoré rezonujú na špičkových všeobecných filmových festivaloch, teda patria k tomu najlepšiemu zo svetovej kinematografie, preto veríme v prirodzený záujem publík bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.
Na čo sa možno tešiť tento rok?
Tento rok na festivale uvedieme viac než 50 filmov. Výber krátkych filmov sme zverili Davidovi Benedekovi, študentovi réžie FTF VŠMU a riadne sa do toho zahryzol. Okrem kraťasov z FAMU a FTF VŠMU budú v programe ďalšie tri L-G-T bloky krátkych filmov zo sveta. Queer Ázia sa bude venovať filipínskej kinematografii, päticu filmov vybrala Kristína Aschenbrennerová.
Pravdepodobne k najväčším ťahákom festivalu bude patriť nový film Xaviera Dolana, komorná dráma Matthias a Maxime o znovuotvorenej príťažlivosti medzi dvoma priateľmi z detstva a senzácia tohto roka Portrét ženy v plameňoch, novinka režisérky Céline Sciamma, ktorá získala tento rok v Cannes Queer Palm i cenu za scenár.
Na otvorenie festivalu máme pripravenú exkluzívnu premiéru slovenského animovaného filmu o teplom mackovi, Divoké bytosti Marty Prokopovej a Michala Blaška. V sekcii Classics sa blysne Al Pacino v roli teplého bankového lupiča (A Dog Day Afternoon) a nebude chýbať ani kultový dokument New Queer Cinema Paris is Burning o americkej drag scéne 80. rokov.
Zoznam filmov postupne zverejňujeme na cinepass.sk/ffi, stačí si preklikať a vybrať svojich favoritov a potom prísť do bratislavského Kina Lumière, resp. do ďalších miest, ktoré FFi pravidelne navštevuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk