Michal Dudoň
Spieva, hrá na gitaru či klavír a vydáva svoj debutový album. Erik Žigmund rozhodne nelení, popri štúdiu na VŠMU v Bratislave toho stíha až-až. Boli sme zvedaví na jeho debut, no v rozhovore sa dozviete aj pikošky o jeho umeleckých začiatkoch, plánoch a snoch.
Vydávaš svoj debutový album. Prečo nesie názov Utópia? Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe?
Utópia pre mňa vyjadruje jeden veľký celok, cez ktorý vyjadrujem nenaplnenú lásku, nedosiahnuteľné sny, niečo nádherné, ale neuskutočniteľné. Veľmi dlho som rozmýšľal nad názvom albumu a po čase mi napadol tento. Zrazu som si uvedomil, že som opísal celý album, všetky hudobné zložky a všetky texty jedným slovom – Utópia. Inšpiroval som sa hlavne vlastnými skúsenosťami, romantickými filmami, hudbou z 80. a 90. rokov a samozrejme aj rôznymi interpretmi a skladateľmi. Na vydánie albumu som vytvoril aj zbierku na Startlabe, kde mi ľudia môžu prispieť a vybrať si aj odmenu za svoj príspevok.
V minulosti si tvrdil, že tvojou inšpiráciou je Amy Winehouse. Zmenilo sa to?
Amy Winehouse pre mňa bude veľkou inšpiráciou asi do konca života, ale postupom času som sa začal zaujímať aj o ďalšie hudobné štýly či žánre. Mal som obdobie, keď som sa inšpiroval aj elektronickou hudbou alebo klasickou vážnou inštrumentálnou hudbou.
Momentálne ma veľmi inšpiruje úžasná hudobníčka Kimbra, Sevdaliza, Lianne la Havas alebo aj Jaro Filip či Katarína Máliková.
Skladáš hudbu v štýle folku, jazzu, indie rocku, popu alebo rnb. Ktorému štýlu si však najvernejší?
Nerád sa zaraďujem do nejakého štýlu, pretože hudba, ktorú tvorím, nemá medze a je v nej veľa prvkov z rôznych žánrov. Neviem ani, ktorý z týchto by som si vybral. Nechcem byť len popový alebo jazzový interpret.
Túžim vytvoriť nový štýl, ktorý bude romantický, veľmi osobný a bude spájať viacero žánrov a odvetví hudby, ako napr. jazz, pop či rnb, tak, aby sa interpret nemusel obmedzovať nejakým názvom štýlu. Myslím si, že v hudbe treba veľa experimentovať, hľadať sa a počúvať rôzne žánre.
Čo by sme momentálne našli na tvojom hudobnom playliste?
Veľmi rád počúvam Billie Eilish, pre jej hlas a hudobné schopnosti. Ďalej by to bola určite Kimbra, Sevdaliza, Erykah Badu, Jorja Smith, ale určite si vypočujem aj nejaké diskotékové hity alebo iné žánre. Záleží od nálady (niekedy aj počasia), čo si kedy pustím.
Tvoje piesne a texty sú osobné. V jednej skladbe dokonca bojuješ za práva žien. Snažíš sa prostredníctvom skladieb riešiť aj spoločenské problémy spojené s tvojou orientáciou?
V skladbe Silence som chcel podporiť ženy, ktoré zažili hocijaké násilie alebo ktorým bolo ublížené. Chcel by som opísať to, ako sú ženy podceňované a utláčané len preto, že sú ženy. Nikdy som túto tému neriešil, až kým sa neobjavila kauza so zavraždenou Violou Macákovou. Vtedy ma to veľmi zasiahlo a potreboval som to dostať zo seba von.
Mal som chuť pomáhať, a preto vzniklo Silence. V skladbe Bez slov riešim spoločenské problémy, či už spojené s orientáciou alebo výzorom. Vo videoklipe k tejto skladbe chcem ukázať, že je v poriadku, ak sme iní. Netreba sa za nič hanbiť, ani podceňovať.
Snažíš sa zapájať do aktivizmu?
Aktivista zo mňa asi nebude, ale rád prostredníctvom svojej hudby pomáham a podporujem ľudí alebo skupiny ľudí, ktoré to potrebujú.
Aký bol tvoj prvý koncert?
Môj prvý koncert bol v Kalabe na Open Micu. S kamarátkou sme sa rozhodli, že si pôjdeme vyskúšať zaspievať pred ľuďmi. Ani jeden z nás nemal vlastnú tvorbu, tak sme spievali covery. Pamätám si, že som spieval tri skladby od Amy Winehouse a mal som neskutočnú trému.
Týmto koncertom to všetko začalo a koncertov zrazu pribúdalo a pribúdalo. Som veľmi rád, že existujú rôzne Open Micy, alebo teda akcie, kde si amatéri môžu zaspievať a zahrať. Keby som tam vtedy neprišiel, tak by som možno nebol tam, kde som teraz.
Darí sa robiť koncerty aj počas momentálnej situácie?
Pri prepuknutí COVID-19 mi koncerty veľmi chýbali. Mal som pár online koncertov ale bez obecenstva to nebolo ono. Momentálne cez leto som mal celkom dosť koncertov, za ktoré som veľmi vďačný, ale vidím, že koncerty zase pomaly ubúdajú, čo ma veľmi mrzí.
Aký je svet hudobného priemyslu pre mladého chalana, geja? Treba mať ostré lakte?
Túto otázku som nikdy neriešil. Vždy som bol otvorený a nikto s tým nemal problém. Myslím si, že v hudbe až tak veľmi nezáleží na tom, kto je akej orientácie. Väčšina ľudí ide skôr po hudbe ako po osobnosti, ale samozrejme aj to k tomu patrí. Zatiaľ som nezažil, že by niekto mal rád moju hudbu, ale vadilo by mu, že som gej, tak by ma prestal počúvať alebo prestal chodiť na koncerty.
Kde sa ti zatiaľ najlepšie vystupovalo?
Najlepšie sa mi zatiaľ hralo v Bukowskom, kde som mal aj svojich kamarátov. Hrali sme skoro tri hodiny v úžasnom prostredí so skvelou atmosférou a kvalitným ozvučením. Ľudia tancovali, spievali a bavili sa. Mal som super pocit, že to, čo robím, má význam.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk