Roman Samotný
Ako vyzerá teplá scéna v Košiciach a aké novinky chystá tamojší PRIDE? V rubrike 5 otázok sme vyspovedali riaditeľa podujatia PRIDE Košice Róberta Furiela.
Prečo si sa pustil do organizovania PRIDE Košice?
V roku 2013 išlo o súhru viacerých faktorov. Odchádzal som z Prahy a vracal som sa na Slovensko. Zároveň sa rozpadol pôvodný tím Dúhového PRIDE-u Bratislava, ktorého som bol zakladajúcim členom. V Košiciach bol jeden chalan, ktorý sa ozval ešte na začiatku leta vtedajšiemu tímu, že by chcel niečo zorganizovať aj v tam, tak som sa s ním spojil a dali sme dokopy prvý PRIDE. Pre mňa bol vtedy PRIDE dôležitým prvkom zviditeľnenia, poukázania na to, že LGBT+ ľudia sú aj v Košiciach. Priznám sa, že v tom prvom roku, prvých dvoch, som mal dosť taký slovník, že „prinášam vám sem pokrok“ (smiech).
To sa neskôr zmenilo, snáď. Ale bola to jedna z myšlienok, z pocitov, ktoré som z východu dlhodobo mal. Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, z ktorej som po strednej škole odišiel. Počas výšky sme sa presťahovali do Zlatých Moraviec, ale na východ sme sa stále vracali za rodinou. Je to pekný kraj, mám to tu rád, ale dlho som si myslel, že tu naozaj nič nie je. Nie som párty človek, veci ako Supa lova či Mko ma obišli, ale chcel som začať robiť v Košiciach niečo viditeľné, na čo by sa časom dalo nadviazať ďalšími aktivitami. Začať tvoriť komunitu okolo podujatia. Cítil som a cítim, že veľa vecí bolo treba zmeniť, vtedy som mal know-how na robenie prajdov, tak som tým začal.
V čom je košický PRIDE jedinečný v porovnaní s inými PRIDE pochodmi, na ktorých si bol?
Našou výhodou bolo, že sme „vyrástli“ z mála, zo skupinky ľudí, ktorí sa v roku 2013 odvážne prešli mestom. Taktiež som chcel budovať PRIDE, ktorého východiskom aj cieľom je budovanie a posilňovanie komunity. Tomu sa snažíme podriadiť program, kam zaraďujeme veľa umelcov a umelkýň z Košíc či východu. Celý program realizujeme v Tabačke Kulturfabrik, čím sa snažíme podporovať toto super miesto. Na žiadne z našich podujatí sa neplatí vstupné, aby si náš PRIDE mohlo užiť čo najviac ľudí. A tak by som mohol pokračovať. Mnoho ľudí mi povedalo, že sa na našom PRIDE cítili ako doma, čo je to najvyššie ocenenie, aké môžu moje kolegyne a moji kolegovia dostať.
Vnímaš posun v tom, ako ľudia reagujú na váš PRIDE teraz a ako reagovali v minulosti?
Áno, ten posun bol trochu vidieť už minulý rok. Okrem toho, že sme uspeli v grantovom programe mesta Košice, nám vyjadril podporu aj starosta jednej mestskej časti. Napísal nám správu, že sa ospravedlňuje, že nemôže prísť osobne, ale že nás veľmi podporuje. Zároveň nám narástla účasť, mali sme skoro 1 000 ľudí v sprievode, čo je pre mňa najlepší dôkaz toho, že o nás ľudia viac vedia a svoju účasť vnímajú ako dôležitú.
Hejtu na internete máme každý rok rovnako a nič horšie sa nám dlho nestalo. PRIDE sprievod prechádza každý rok cez mesto bez toho, aby bolo centrum nejako ohradené či uzatvorené. Ľudia sedia v predzáhradkách, niektorí sa mračia, iní sa tešia a mávajú nám. Občas natrafíme na svadbu, ktorá vychádza z Dómu sv. Alžbety. Nevesty sa tešia, ženísi a kňazi bývajú zamračení. Ktovie prečo (smiech).
Ako by si zhodnotil teplú scénu na východnom Slovensku?
To je ťažká otázka, nie som „scénový“ typ, do podnikov chodím málo, na párty len tie, ktoré si v rámci PRIDE zorganizujem (smiech). To ma však niekedy mrzí, lebo mám pocit, že by sme v Košiciach potrebovali niečo ako Tepláreň a pridružené párty. Je to služba pre komunitu, ktorá mi tu chýba, a občas ľutujem, že nie som v tomto smere viac zapálený, aby ma organizovanie párty bavilo. Skúšal som to a zistil, že to radšej prenechám iným (smiech).
Posledný otvorene teplý klub zavreli pred pár rokmi, máme teplú kaviareň, kde to občas žije. Čo sa ľudí týka, tak klasika, decká riešia homofóbiu na školách, mnoho dospelých odišlo alebo sú zatajení. Za zábavou sa chodí do iných miest – Bratislavy, Vrútok, Miškovca a Budapešti. V tomto mi Košice prídu trochu zaspaté, ale napríklad Tabačka a Kino Úsmev sú queer-friendly, takže ak sa tam tancuje, určite sú tam aj našinci.
Aké aktivity najbližšie chystáte?
V tíme riešime, ako sa postaviť k aktuálnej situácii. Nevyzerá to, že by sa do augusta, nakedy sme PRIDE plánovali, nejako rapídne uvoľnili obmedzenia z dôvodu korony. Takže riešime, čo z konceptu PRIDE zachovať, a ako niečo z toho presunúť napríklad na internet. Ale PRIDE Košice určite bude aj v tomto roku. Inak ide život skoro po starom, termíny uzávierok grantových žiadostí sa blížia, poradenstvo v rámci PRIZM-y beží aj online, len človek je z tej celej situácie tak trochu unavený. Teda aspoň ja. Ale ideme ďalej, musíme byť silné a silní, pomôcť si navzájom a prekonať tento nečas. A keď nebezpečenstvo pominie, tak to poriadne oslávime (smiech).
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
