Marek Majzon
V rozhovoroch k snímke Kid sa možno dočítať, že je v nej veľa autobiografických prvkov. Čo teda pre teba Kid znamená?
Kid je môj magisterský film a vznikol po mojom nevydarenom bakalárskom filme. Rozoberal som tam rôzne témy, ktoré mi neboli osobne blízke a preto práve Kid bol priamou reakciou naň. Chcel som konečne hovoriť o niečom, čo ma naozaj v tom období trápilo. Preto som sa rozhodol písať príbeh o mojich najlepších kamarátoch a mne, naše cesty sa v tom období prvýkrát rozchádzali. Znamená pre mňa veľa, prvýkrát som povedal všetko, čo som dovtedy nebol ochotný, úplne bez príkras. Je to do istej miery obnažujúce, ale aj nesmierne oslobodzujúce.
Aký je to pocit dostať sa so študentským filmom na festival v Karlovych Varoch, jeden z najprestížnejších filmových festivalov v regióne?
Je to samozrejme skvelý pocit, kohokoľvek sa spýtate, povie vám, že premietať na veľkom festivale je príjemné. Je to dobré pre vaše ego, ktoré občas predsa potrebuje validáciu. Je to dobré tiež preto, lebo možnosť ponuky práce vo vašom odbore sa tým mierne zvyšuje, lebo vás aspoň niekto zaregistruje. Čo v preklade znamená, že potom máte z čoho žiť a netrpíte, lebo robíte, čo vás baví.
Snažím sa zároveň pripomínať si, že to ešte nič neznamená, lebo to musíte potvrdiť svojim celovečerným debutom, vlastne to musíte aj tak potvrdzovať každým ďalším projektom, ktorý robíte. Pre mňa boli Karlove Vary najmä potvrdením, že to možno nerobíme až tak zle. Keď vám totiž chýba pozitívna spätná väzba, začnete pochybovať.
V skratke sa dá povedať, že Kid je o prelome z bezstarostnej mladosti dvadsiatnikov do vážneho života tridsiatnikov. Myslíš si, že takýto životný zlom prežívajú LGBTI ľudia ináč?
Neviem, či je mladosť bezstarostná, podľa mňa vôbec nie. Teenageri, dvadsiatnici, ale aj tridsiatnici sa všetci boria s nejakými problémami, rozdiel je v tom, aké problémy to sú. Myslím si, že tento konkrétny životný zlom silne prežívajú ako hetero ľudia, tak aj LGBTI ľudia. Pravda však je, že v niečom sa naše cesty zásadne líšia.
Hetero ľudia väčšinou riešia dlhodobé vzťahy – je to ten správny/a? – svadba – deti. LGBTI ľudia väčšinou (upozorňujem, že nie vždy!) riešia, prečo si nie sú schopní vytvoriť dlhodobý stabilný vzťah, potom ako sme museli roky riešiť a vysvetľovať ostatným, že sme vlastne úplne normálni.
Ja osobne beriem tento zlom, v prípade že človek sa z neho dostane, ako neuveriteľné posilnenie. Odpoveď pre mňa ležala v pochopení, že to, ako sa často cítime, či je to dobre, alebo zle, je úplne OK.
Kid je súčasťou programu tohto ročníka Filmového festivalu inakosti. Ako vnímaš z polohy mladého začínajúceho režiséra LGBTI tematiku vo filmoch?
Vnímam ju ako dôležitú. Samozrejme je táto tématika varírovaná, často ide o coming out filmy, alebo filmy, kde je hrdina neprijatý okolím. Takéto filmy tvoria väčšinu LGBTI filmov a sú relevantné, je dobré, že sa robia, zjavne opisujú väčšinovú životnú skúsenosť LGBTI režisérov a režisérok.
V Kidovi som sa práve preto snažil pozrieť na LGBTI hrdinu, ktorý má tieto „problémy“ vyriešené, no napriek tomu bojuje so sebou aj s okolím, no v inom zmysle. Jeho sexualita je však len črepinou jeho osobnosti, nie je to definujúca črta.
Práve takýchto hrdinov a hrdinky by som vo filmoch privítal, aj týmto spôsobom sa z týchto hrdinov stanú úplne bežné hlavné postavy, ľudia to možno konečne prestanú riešiť.
Vlastne si myslím, že mladá generácia to už postupne prestáva riešiť, čo je skvelé.
Ako vnímaš homosexualitu vo filmovom priemysle?
Verím, že vo filmovom priemysle nie je problém, ak ste homosexuál, keďže je nás tam percentuálne, rovnako ako v iných umeleckých odvetviach, trochu viac. Na strane štábu to nikto nerieši a ja tiež nie. Možno je to iné pre hercov a herečky, ktorí to musia často tajiť, verejne sa k tomu pre rôzne dôvody nehlásia, ale to už je otázka na nich.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk