Marek Majzon
Bohužiaľ, na Slovensku je v súčasnosti pochopiteľné, že keď ste sa s partnerom Andrejom objavili na červenom koberci Plesu v opere, zvalila sa na vás obrovská vlna hejtu.
Ako reagovalo osadenstvo tejto spoločenskej udalosti, prípadne kolegovia z brandže?
Reagovali úplne prirodzene, pretože si myslím, že v 21. storočí v demokratickej spoločnosti, za ktorú sa považujeme, je nenávistná reakcia scestná a zároveň návratom do doby diktatúry, kedy bolo nutné vytvárať a udržiavať pocit ohrozenia. Kde sme urobili chybu, že je to považované za pochopiteľné, že vás ľudia budú nenávidieť len preto, že idete na spoločenskú akciu so svojím partnerom. Nie je to pochopiteľné a vôbec sa k tomu nesmieme ani takto stavať.
Je niekto z umeleckej obce, kto ešte neprešiel coming outom, ale povzbudil ho váš krok?
To si nemyslím. Coming out je každého veľmi osobná a citlivá téma. Má ho právo urobiť, kedy chce a formou, akou chce.
Máš obavy z povolebného vývoja situácie LGBT menšín na Slovensku?
Mám obavy, ak nevyhrajú demokraticky ladené strany. Bohužiaľ, som skeptický, aj keď vyhrajú. Nepredpokladám, že sa téma registrovaných partnerstiev bude riešiť. Aby vznikla dostatočná koalícia, dostanú sa tam strany, ktoré sú v rétorike rovnako nenávistné ako kotlebovci. Takže za zachovanie demokratického smerovania nás zase obetujú. Sme „toxickí“.
Si známy tým, že máš rád žánrové výzvy a posúvaš slovenskú filmografiu ďalej.
Uvažoval si niekedy nad filmom, kde by bol hlavný hrdina alebo hlavná hrdinka homosexuálna?
Samozrejme. Myslím, že je dôležité ukazovať gay postavy ako protiváhu stereotypne zobrazovaných homosexuálov ako komicky trápne figúrky vhodné na potešenie publika.
Kde je podľa teba ten kompromis pre konzervatívcov a LGBTI komunitu, aby sa dalo povedať, že sa naša spoločnosť posunula ďalej, a zároveň sú obe strany spokojné?
Snaha nájsť cestu a dosiahnuť dohodu. Nevyužívať tému na polarizáciu, ale ukázať, ako rozumne sa dá nájsť kompromis. Ide o hľadanie, ale na to musí byť vôľa, nehrať túto tému len ako politické divadlo. Veď ide o životy ľudí, o nás, ľudí, ktorí chcú plnohodnotne prežiť svoj život v tejto spoločnosti.
Fotografia: Tomáš Benedikovič prebratá z Denníka N