Roman Samotný
Ružová ekonomika je vo svete obchodu dobre známym pojmom. Mnohé firmy už pochopili kúpnu silu queer komunity a zamerali na ňu svoj markerting. LGBT ľuďom to môže pomôcť aj v boji o zrovnoprávnenie. Tejto téme sa venuje medzinárodná konferencia East meets West, ktorá sa bude 12. júna konať už šiesty raz. Tento rok dokonca online a zdarma. O „pink money“ sme sa porozprávali s jedným z jej organizátorov. Volá sa Pavel Šubrt a mimochodom, jeho manžel je Slovák.
O čom presne je EmW konferencia?
K našim základným zásadám patrí spolupráca ľudí s našou sieťou. Konferencie East meets West sú každoročným stretnutím siete East meets West a zainteresovaných externých účastníkov, na ktorých sa diskutuje o LGBTI témach a predstavujú nápady, realizované projekty, ako aj plány do budúcnosti, a vytvára prostredie na efektívne nadväzovanie kontaktov. Naše konferencie ponúkajú bohatý a dynamický program a príležitosti na nadväzovanie kontaktov s ľuďmi z európskych krajín a zámorských delegácií. V programoch vystupujú otvorení LGBTI muži a ženy, ktorým sa podarilo vydobyť si svoje právoplatné miesto v bežnej spoločnosti, čím sa stali kultovými predstaviteľmi novej fázy spoločenskej rôznorodosti. Neustále upriamujeme pozornosť na LGBTI podniky a ich hrdých vlastníkov.
Prečo ste sa rozhodli venovať tejto téme?
Začalo to v roku 2013 v Prahe. S Ludom (spoluzakladateľ East meets West) sme boli na podujatí Prague Pride Business Forum, na ktorom sme si všimli, že len veľmi málo hostí prišlo zo strednej a východnej Európy (okrem Českej a Slovenskej republiky). Bolo nám ľúto, že ľudia zo vzdialenejších východných krajín nevedia, ako sa vyvíja spoločenská rôznorodosť a inklúzia LGBTI ľudí, a to najmä v podnikovej sfére. Predsavzali sme si, že na ďalší ročník podujatia Prague Pride Business Forum privedieme do Prahy šesť hostí z východu… ale trochu sme sa prepočítali. Záujem nielen z východu, ale aj zo západu, bol taký veľký, že sa nám podarilo pritiahnuť 76 ľudí z viac ako 25 krajín. No a tak sa zrodila tradícia konferencií East meets West.
Darí sa vám napĺňať ciele, ktoré ste si dali na začiatku?
Áno, myslím si, že svoje ciele plníme. Aj keď musím povedať, že tieto „ciele“ sa kryštalizovali až v priebehu času. Naše prvé fórum East meets West v roku 2014 bolo jednoducho obyčajné stretnutie. Skrátka sme si vyhrnuli rukávy a zorganizovali podujatie, aby mohli ľudia z východnej a západnej Európy navzájom nadviazať kontakty. Po tomto prvom fóre sme ale pre našu organizáciu East meets West potrebovali nejaký veľmi konkrétny cieľ a ambíciu. Veľmi skoro sme pochopili, že jednej oblasti sa stále nevenuje dostatočná pozornosť, a tou sú LGBTI podniky, najmä LGBTI malé podniky. Od roku 2015 sa zameriavame na zlepšovanie spoločenskej akceptácie ľudí v strednej a východnej Európe v podnikovom prostredí. A darí sa nám tento cieľ zlepšovania spoločenskej akceptácie plniť? Áno, darí. V našej sieti máme množstvo pozitívnych reakcií. Mnohým ľuďom sme napríklad pomohli sa vyautovať v práci a biznis prostredí. Vlani sme boli jedným zo zakladateľov EGLCC (Európskej obchodnej komory LGBTI – European LGBTI Chamber of Commerce), ktorá ako ďalšia organizácia podporuje rast a zviditeľňovanie malých podnikov, ktoré vlastnia a prevádzkujú LGBTI ľudia.
Keď porovnáš situáciu na východe a na západe Európy, vidíš zásadné rozdiely?
Zásadné rozdiely, žiaľ, stále existujú. Vezmime si napríklad Rakúsko a Slovensko. S manželom žijeme už 16 rokov v Rakúsku, kde sú registrované partnerstvá rovnakopohlavných párov od roku 2010 a zrovnoprávnené manželstvá od roku 2019. Rovnakopohlavné páry si môžu aj adoptovať deti. Keď sa však presunieme len 65 kilometrov na východ a prejdeme hranice Slovenska, kým sme? Ako sa na nás díva štát? S jednou praktickou situáciou sme sa stretli nedávno, keď sme chceli po zavedení opatrení v dôsledku pandémie COVID-u 19 navštíviť Lacovu rodinu (rodinu môjho manžela). Mám právo prekročiť hranice a uzná nám kontrola na hraniciach certifikát o registrovanom partnerstve?
Druhý rozdiel vidím v podnikovej sfére. Comingout na pracovisku na západe už má pomerne zavedenú tradíciu, pričom v mnohých stredo a východoeurópskych krajinách sa tiež nájde dosť ľudí s odvahou vyautovať sa vo svojom pracovnom prostredí. V krajinách strednej a východnej Európy sa tomu však ľudia stále veľmi bránia, a čím ďalej na východ, tým je to horšie. Len veľmi málo ľudí žije svoj život skutočne slobodne. To isté platí aj pre podniky. Majitelia podnikov v strednej a východnej Európe majú stále problém s comingoutom na pracovisku, lebo sa obávajú straty zákazníkov a obchodných partnerov.
Ktoré krajiny podľa teba najviac napredujú a kde sa situácia zhoršuje?
Situácia sa veľmi dobre nevyvíja najmä v Poľsku a Maďarsku. Na ďalekom východe, napríklad v takom Tadžikistane alebo Turkménsku, kde je situácia ešte horšia, má už len rozprávanie o LGBTI zničujúce dôsledky nielen pre členov komunity, ale aj pre ich rodiny. Napriek tejto situácii na východe však vidíme už aj prvých ľudí, ktorí dokážu pôsobiť ako vzor… čo je v našom regióne stále zriedkavé. Tieto vzory, či už sú to jednotlivci z LGBTI komunity, heterosexuálni podporovatelia alebo podniky, sa začínajú postupne objavovať, a to napríklad aj v Rusku.
Môže koronakríza zasiahnuť do toho, v akej miere firmy podporujú diverzitu?
Často počúvame obavy, že podniky budú musieť prehodnotiť svoje priority, na čo doplatia hlavne rozpočty na programy rôznorodosti a inklúzie. K rozpočtovým škrtom naozaj v mnohých podnikoch dochádza, nie sú však vyslovene namierené proti programom rôznorodosti a inklúzie. Sú podniky, ktoré naozaj vyznávajú rôznorodosť svojich zamestnancov alebo dodávateľov a pokračujú v programoch vytvárania plne inkluzívneho pracoviska a podnikového ekosystému. Mnohí ľudia mali v období opatrení proti pandémii COVID-u 19 možnosť pracovať v plne inkluzívnom prostredí – doma. Verím, že začnú žiadať túto plnú mieru akceptácie aj na pracovisku alebo v podnikovom prostredí… a tým v skutočnom živote otestujú rôznorodosť a začleňovanie vo svojom podniku.
Existuje „pink economy“ aj na Slovensku?
„Pink economy“, teda ružová ekonomika, existuje všade, aj na Slovensku. Ide len o to, do akej miery je viditeľná a do akej miery sa o nej otvorene diskutuje. Čo to tá „pink economy“ vlastne je? Zvyčajne sa vníma ako podnikanie založené na poskytovaní tovarov a služieb LGBTI komunite. Ide však o viac. Nie je to len o kúpnej sile LGBTI komunity ako takej, ale aj o celkový ekosystém okolo LGBTI komunity. My v East meets West zoskupujeme ekosystém ružovej ekonomiky okolo štyroch hlavných kategórií: 1. Pride podujatia; 2. manželstvo (alebo registrované partnerstvá) pre všetkých; 3. LGBTI cestovanie a 4. podniky vlastnené a prevádzkované LGBTI ľuďmi. Ako to môže vyzerať konkrétne? V Rakúsku sa od roku 2010 každý rok uzavrie priemerne 500 registrovaných partnerstiev. Ak to vynásobíme priemernými výdavkami 4 700 EUR (údaje za rok 2015, v ktorom malo najvyššie výdavky prekvapivo Taliansko na úrovni 11 000 EUR), je to spolu 19 mil. EUR.
Aký je tvoj vzťah k Slovensku?
Veľmi silný. Ako asi niektorí čitatelia vedia, môj manžel Laco je Slovák. Sme spolu už 16 rokov a jeho veľká rodina je pre nás prioritou, takže sa už cítim byť aspoň polovičným Slovákom.
Ako vyzeral tvoj comingout v práci?
Úžasne! Pred rokmi som každý pondelok veľmi skoro ráno jazdil autom do Viedne na týždňovky. A potom som sa každý piatok neskoro večer vracal do Prahy. Praha bola pre mňa vtedy na rozdiel od práce vo Viedni bezpečným prístavom, kde som mohol otvorene žiť svoj súkromný život. Keď sme sa vzali (zaregistrovali sme sa v roku 2015), napadlo mi, že by sme mohli svoju svadobnú fotku zverejniť v podnikových novinách… niečo také ešte nikto neurobil. Spýtal som sa šéfredaktorky a tá mi povedala: „Jasné, pošli nám tú fotku do konca augusta.“ Potom sme celé týždne čakali. Pamätám si, ako som chodil do práce so strachom, že na mňa bude každý civieť, ukazovať prstom a smiať sa. Nič z toho sa nestalo. Naopak, mnohí kolegovia z Viedne, ale aj z východnej Európy, mi osobne blahoželali. Až vtedy som pochopil, akou ťažobou je pre človeka dvojitý život a neopodstatnený strach. Dnes som ako otvorený gej na svoj comingout veľmi hrdý.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
