Eskimo
Poznáš ho z našich párty, kde už niekoľkokrát žhavil svoje sety. Vždy má úsmev od ucha k uchu a je vidieť, že si atmosféru teplých žúrov skutočne užíva. Marek Pavlik alebo skôr Pablik nám porozprával nielen o svojej vášni – dídžejingu, ale prezradil aj to, že jeho život je veľmi úzko spätý s vierou. Ako sa z potenciálneho kňaza stal DJ a ako vníma Marek LGBTI komunitu? Nielen to sa dozvieš v tomto rozhovore…
Tvoje hranie je hravé, plné rôznych hudobných štýlov. Kto ťa videl hrať na párty, vie, že ty s publikom tancuješ, žiješ. Čo najradšej hrávaš?
Ja osobne milujem deep house, nu-disco, afriku. Ale strašne nerád sa škatuľkujem, lebo je tak mega fasa veľa dobrej hudby. Aj počas setu, ktorý začnem napríklad v deep house, si prejdem do funku, potom do nu-disco, potom mi nejaká sekcia v skladbe pripomenie inú, ktorá už je žánrovo inde, ale strašne sa mi hodia tie dve linky dokopy, tak to tam primiešam a tak…
Ľudia ťa poznajú z našich párty. Pamätáš si, kedy si prvýkrát hral na teplej akcii? Aké to pre teba bolo a aká to bola párty?
Ja si toto nepamätám presne, bolo to dávno. Ale bolo to úžasné. Ja som hneď ráno volal žene, že Mucko – konečne máme kde chodiť. Aj pre muziku, ale tá partia ľudí, čo som tam vtedy zažil, tak to som si zamiloval okamžite. Nielenže môžem mastiť „veci“, ale tá odozva na flooooooore, mňam! A vyškerené tváre.
Keď porovnáš heteropárty a tú teplú? Aký v tom vidíš rozdiel?
Vlastne je to veľmi jednoduché. Ja som na teplej žúrke nezažil nikdy ten opilecký testosterón spojený s tými alfa a mačoprvkami. To je koniec. Ja keď idem medzi vás, tak viem, že sa odviažem a idem aj na parket. Normálne tancovačka, na minútku samozrejme, ale idem.
Ty si hetero. Máš svoju rodinu, dcéru. Viem, že máš v našej komunite veľa priateľov. Ako LGBTI komunitu vnímaš?
Ja som z farárskej rodiny. A mám niekedy pocit – inak v posledných dňoch stále častejšie – že my máme doma asi inú Bibliu. My sme v živote doma neriešili farbu, sexuálnu orientáciu, nejaké náboženské trenice. Vôbec.
Viera – NIE CIRKEV – viera je intímna vec. Ja som veriaci, nemám pochybnosti. Ale to som ja. Ja netuším, a hlavne nemám právo sa rýpať v niekoho živote, či je veriaci, alebo nie je. A keď nie je, tak rýpať, prečo nie je. Celá Nová zmluva je o láske, odpúšťaní, pokore, pomáhaní jeden druhému. Keď dostaneš na pravé líce, nastav aj ľavé. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. No a potom tu máš týchto “našich veriacich”. No ja ani neviem, ako ich nazvať. Takého dokrkvaného Ježiša, akého oni z neho urobili, to som ešte nevidel. A aj z Biblie. Ježiš nemal kamošov, ktorí boli politici. Ani bohatí ľudia. Ani pokrytci. Asi ani rasisti. A ani cirkevní hodnostári. Prostitútky, colníci, rybári, roľníci – to boli „jeho“ ľudia.
A my sme boli takto vychovávaní. Mám strašne veľmi rád celú túto našu úžasnú ľudskú farebnosť.
Si mi nahral na ďalšiu otázku. Aké teda bolo žiť s evanjelickým farárom… A možno, aký je teraz váš vzťah s otcom? Počul som, že aj on je tanečník ako ty.
Tato je farár. Už vyše 50. rokov je v „službe“, čiže je jedným z najdlhšie pôsobiacich farárov na Slovensku. Som na neho veľmi hrdý, lebo nám aj s maminou dali fantastické detstvo a bolo to náročné. Máme normálny vzťah aj teraz. A má fantastické kázne. A aj skvelý hlas, čo je pre farára veľká devíza. Až tuzexová. Dosť bolo superlatívov, ako tanečník je niečo medzi hrozný a hrozný. Inak sranda, lebo má aj neskutočný sluch – mastí na klavíri, gitare, organe. Možno to len nevie zladiť s nohami. (smiech)
A ty sám si študoval teológiu. Viedol ťa k tomu práve otec?
Ja som išiel na teológiu nadšený. Nebola to rodičovská voľba. Bolo to ako pri hudbe, také normálne vyústenie. Mal som 4 roky, keď som prvýkrát spieval na Vianoce pred plným kostolom v Hnúšti. Potom som už spieval pravidelne. Nenormálne ma bavila Biblia, Pašie, Malý katechizmus Dr. Martina Luthera. Veriaci som bol, takže hajdemo na Bohosloveckú. Aj prvý ročník bol úplne skvelý. Začne sa z teba veriaceho stávať taký… neviem… akoby odborne veriaci. Začneš rozoberať jednotlivé texty, knihy, rozoberáš liturgiu – spievanú časť bohoslužieb, a je to celé také WAU! No a potom príde hebrejčina – aby si si vedel prečítať v origináli Starú zmluvu, k tomu starogréčtina, aby si si vedel prečítať v origináli Novú zmluvu a nadšenie je tatam. (smiech) Ale nie. No bol aj toto dôvod, prečo som to ukončil, fakt mi to nešlo, ale aj mi došlo, že by som to nedal. Možno aj školu áno, ale tá služba a to celé poslanie byť kňazom. Nedal by som to. Už som bol veľmi “svetský”…
Nakoniec si však „zapustil“ korene v dídžejingu. Ako sa z chalana, ktorý študuje teológiu, stane DJ?
Už som spomínal ten spev v kostole od malička. Samozrejme prišla hra na klavír. Otec výborný muzikant, mamina super hlas. Od mala bola u nás hudba naozaj všade. V Liptovskom Mikuláši som si už počas prázdnin na strednej pomáhal brigádou v jednom hudobnom obchode. Ale najväčší zlom prišiel, keď som sa stal prvým slovenským animátorom v Tatralandii. (smiech) Takže mrte moderovania a mrte hrania. Ja v podstate doteraz idem viac menej fifty-fifty moderátor – DJ.
Organizuješ veľmi milý a priateľský festival Sound Garden v Partizánskej Ľupči. Tento rok sa kvôli koronavírusu koná v septembri. Čím je táto akcia výnimočná aj pre LGBTI komunitu? Môžeš našich čitateľov nalákať, aby prišli…
Je to celé v nádhernej, 300 rokov starej, záhrade – parku. Sú tam vždy neskutoční návštevníci, kapely a DJ-ovia. A vždy úžasné gastro zážitky, skvelá zóna pre deti… A brána naša festivalová je otvorená naozaj pre všetkých. Posunuli sme festival na 5. 9. 2020. A postupne budeme pridávať info, lebo sa naozaj veľa vecí – a aj účinkujúcich – pomenilo. Museli sme festival dokonca aj premiestniť. Nové miesto je až neuveriteľné, je to galerijná záhrada P. M. Bohúňa priamo v srdci Liptovského Mikuláša. Ale bude to opäť magické. Všetky info nájdete na našej stránke.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk