Roman Samotný
Oblieka mnohé známe osobnosti a jeho meno má v česko-slovenskej móde cveng. Michael Kováčik nám prezradil, že ho k navrhovaniu priviedla zhoda okolností. Otvorene rozpráva aj o svojom comingoute a o tom, že fashion biznis je pre LGBTI ľudí bezpečným priestorom.
Čo ťa pritiahlo k móde?
Už od malička som sa zaujímal o estetiku. Raz to boli kvety, potom bytový dizajn a nakoniec móda. Pred skoro desiatimi rokmi som sa presťahoval do Prahy, kde som začal študovať žurnalistiku a médiá na vysokej škole. Popri tom som sa začal venovať stylingu a postupne za pár rokov to prešlo k navrhovaniu. Nebolo to plánované.
Ako sa vyvíjala tvoja predstava o tom, čo chceš robiť v móde?
Ako som povedal, začalo to stylingom. Môj sen bol robiť stylistu, a tak som sa cez sociálne siete spojil so začínajúcimi fotografmi a modelkami a budoval si portfólio. Potom som spoznal Anetu Vignerovú – Miss ČR 2009, a postupne sa to začalo nabaľovať. Všetko je to o talente, šťastí a vytrvalosti. Keď som pripravoval tri bývalé víťazky súťaže Miss na finále, nemohol som nájsť šaty podľa svojich predstáv, alebo mi ich nechceli v butikoch požičať. A tak som sa rozhodol, že im šaty navrhnem sám. Našiel som si krajčírku a tá mi pomohla. Všetky troje šaty mali veľký úspech a ja som sa rozhodol, že navrhnem svoju prvú kolekciu.
Čo bol prelomový moment v tvojej kariére?
Tých bolo niekoľko. Ak mám však vybrať jeden, bolo to v roku 2015, keď som navrhol šaty pre fotografku Peťu Ficovú na Ples v opere. Tie šaty boli všade. V každom časopise. V každej módnej polícii. Nedávno sme sa s Peťou bavili, že to boli zatial asi najviac medializované šaty na Slovensku vôbec. Volali mi novinári, pretože ma nepoznali a chceli vedieť, kto šaty navrhol. Potom sa klientky začali ozývať vo veľkom.
Čo je tvojou ďalšou métou, ktorú by si chcel dosiahnuť?
Mám niekoľko snov a ambícií, takže ťažko vybrať jednu. Ja si prajem, aby som aj o niekoľko rokov robil to, čo ma baví. Aby sa mojej značke darilo. Aby stále fungovala súťaž Miss Slovensko, ktorej sa venujem teraz druhý rok, a aby ľudia nosili Michaela Kováčika. 😉
Predáva sa tvoja móda hlavne na Slovensku?
Áno, hlavne na Slovensku a v Českej republike, kde žijem. Kedysi som každý týždeň cestoval medzi Prahou a Bratislavou. Teraz som jeden týždeň tam a druhý tu, keďže cestovanie sa pre aktuálnu situáciu skomplikovalo.
Je módny biznis prostredím, ktoré je priateľské k LGBTI ľuďom?
Myslím si, že je to biznis, ktorý je k LGBTI ľuďom najpriateľskejší a priam pre nich stvorený. Je to svet farebný a plný umeleckých a citlivých ľudí.
Prečo je to tak?
Pretože LGBTI ľudia sú citliví a niekedy hľadajú určitý únik od reality a módny svet ponúka určitú dávku ilúzie. Ja svoju prácu milujem a prostredníctvom nej som mal možnosť spoznať veľa talentovaných, kreatívnych a zaujímavých ľudí.
Myslíš si, že tvoja orientácia má vplyv na to, ako pristupuješ k móde?
Určite áno, hlavne má vplyv na moju komunikáciu so ženami a ich vnímanie.
Ako vyzeral tvoj comingout?
Nebol nejaký špeciálne zaujímavý, skôr veľmi pokojný a pochopený. Na konci strednej školy, keď som už vedel, že pôjdem do Prahy a chcem sa aj osobnostne, psychicky a vnútorne posunuť ďalej, som to oznámil najbližším kamarátom, sestre a nakoniec rodičom.
Čo by si poradili iným LGBTI ľuďom na ceste k sebaprijatiu?
Nech pracujú na tom, aby sa mali skutočne radi. V prípade LGBTI ľudí je cesta k sebaláske niekedy dlhý a náročný proces, pretože v detstve bojujeme sami so sebou. Snažíme sa byť iní, pretvarujeme sa, bojujeme so sebou. Ja som chlapec z dediny, takže viem, o čom hovorím. Ľudia vo veľkých mestách to majú podľa mňa o niečo jednoduchšie. Ale nechcem škatuľkovať, je to individuálne.
Tvorbu Michaela Kováčika nájdete na jeho webe alebo aj na Instagrame.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
