Michal Dudoň
Tolerantnosť nie je všade rovnaká, no pomáha mať na svojej strane zákon. Aj v progresívnejších krajinách ako Slovensko je stále na čom pracovať. Rovnako to je aj v Rakúsku, kde žije transrodová aktivistka Tina Bednár.
„Aj v Rakúsku je ešte stále na čom pracovať, ale základné zákony ako manželstvá pre všetkých, možnosť tranzície, byť plnohodnotným, právne zodpovedným rodičom, enormne pomáha. Posiela dôležitú správu: akceptujeme vás a neakceptujeme diskrimináciu,“ hovorí Bednár v rozhovore.
Ministerka kultúry avizovala, že „LGBTI+ mimovládky nedostanú od ministerstva ani cent“. Ako vnímate takéto vyjadrenia?
Osobne to vnímam ako snahu vymazať queer občianstvo, ktoré platí dane rovnako ako ostatní. Jej vyjadrenia sú založené na klamstvách a demagógii. V histórii sme to už viackrát zažili. Všetci vieme, kam to vedie. Nedávno sme si pripomenuli holokaust kampaňou #WeRemember.
Po Zámockej, ale aj po voľbách, mali LGBTI+ ľudia strach, a oprávnený. Ministerka Šimkovičová, ale aj jej kolega Taraba, to len potvrdili, neznášanlivosť prenášajú aj do širšej spoločnosti, kde sa rúca súdržnosť aj v rámci rodín a priateľstiev. Na tento jav poukazuje aj štúdia Magnet na talenty.
Ministerka týmito vyjadreniami podporuje motiváciu mladých ľudí zo Slovenska odchádzať alebo sa vôbec nevracať. Ministerka chce šetriť, Slovensko potrebuje konsolidovať financie, pritom štúdia Ekonomických výhod inklúzie LGBTI+ ľudí na Slovensku ukazuje, ako vie Slovensko práve inklúziou dodatočné finančné prostriedky získať, nielen vynakladať.
Príkladom môže byť aj Viedeň, hlavné mesto štátu, v ktorom ministerka žije, no jeho hodnoty nerešpektuje. Viedeň zaviedla Queer city pass, teda kombinovaný lístok na verejnú dopravu, vstupy do kultúrnych inštitúcií, zľavy do rôznych reštaurácií a barov. Robí to v spolupráci s Berlínom a Kolínom. Svadby sú ďalší aspekt, ktorý pomáha lokálnej ekonomike, a mohla by som pokračovať vplyvmi na spokojnosť, zdravie, že rozmanité tímy majú lepšie výsledky atď.
Ministerka týmito krokmi ochudobňuje štát na mnoných úrovniach. Koniec-koncov občiansky sektor tu nie je preto, aby generoval zisky, žije iba z darov, grantov, dvoch percent a podobne. Ako Dúhové rodiny realizujeme aktivity určené na podporu dúhových rodín a queer rodičov, ale zároveň sa snažíme aj o zvýšenie povedomia o iných formách rodín, ktoré sú súčasťou spoločnosti. Obmedzenie financovania aktivít združenia bude mať vplyv nielen na samotných queer ľudí, ale aj na deti vyrastajúce v týchto rodinách. Dôležitým aspektom našej činnosti je práve inklúzia.
Viete si predstaviť, že by takéto vyjadrenia zazneli v Rakúsku? Aké by boli dôsledky takých vyjadrení?
Neviem si celkom predstaviť, že by si to dovolil nejaký minister alebo ministerka. To by bola takáto politička do týždňa odvolaná, bola by to politická samovražda. No čo nie je, môže byť. Aj v Rakúsku máme krajne pravicové strany, ktorým queer práva ležia v žalúdku, pretože narúšame ich videnie rodiny a úlohu žien. Vidíme to v Dolnom rakúsku a na jeseň máme voľby do národnej rady, musíme zabojovať o demokraciu.
Ako by ste opísali svoj život po tom, ako ste mali coming-out pred svojou najbližšou rodinou? Čo sa zmenilo?
Coming-out bol ťažký proces aj preto, lebo v spoločnosti prevládajú dezinformácie o transrodových ľuďoch. Ako sme to v rodine prežívali, som už veľakrát porozprávala v rôznych rozhovoroch. Keď si ale porovnám náš vzťah pred a po, tak naša láska sa nezmenila, zmenila sa dynamika a vnímanie spoločnosti nás ako páru.
Keď ideme niekam von alebo na dovolenku, uvažujem, ako bezpečne sa tam budeme cítiť. Dovolím si ale povedať, že na deti to zatiaľ nemalo žiaden vplyv. Majú dvoch milujúcich rodičov, a to je pre nich najdôležitejšie.
Na Slovensku stále zaznievajú nenávistné komentáre o tom, ako LGBTI+ ľudia zničia „tradičné“ rodiny. Už niekoľko rokov žijete so svojou manželkou a s dvoma dcérami práve v Rakúsku, kde je prostredie tolerantnejšie. Aký je tam váš život?
Tolerantnosť nie je všade rovnaká, ale pomáha mať na svojej strane zákon. Aj v Rakúsku je ešte stále na čom pracovať, ale základné zákony ako manželstvá pre všetkých, možnosť tranzície, byť plnohodnotným, právne zodpovedným rodičom, enormne pomáha. Posiela dôležitú správu: akceptujeme vás a neakceptujeme diskrimináciu.
Stávajú sa aj tu prešľapy, naposledy v januári vo Wien Therme (kúpalisko), ale okamžite je to mediálne odsúdené a prevádzkovateľ sa ospravedlnil za zamestnanca. Dodáva to odvahu nebáť sa, môcť chytiť partnerku za ruku alebo otvorene hovoriť o tom, aký typ rodiny máme, napríklad pred triednou učiteľkou. Pre porovnanie: po zavedení manželstiev pre všetkých podľa štatistického úradu stúpol počet manželstiev a registrovaných partnerstiev približne o 1,7 percenta, to je asi o 790 zväzkov viac.
Pracujete vo firme SAP. Ako je firma nastavená voči LGBTI+ ľuďom? Absolvujú zamestnanci nejaké školenia?
Sama som sa stretla v minulosti s diskrimináciou, o ktorej som sa dozvedela asi až dva roky po udalosti, kde ma kolega vylúčil ako kandidátku v projekte kvôli transrodovosti a rodičovským povinnostiam.
Podmieňoval to tým, že zákazník chce, aby sme boli päť dní v týždni vo Švajčiarsku, čo som od začiatku odmietala. Nakoniec tam nikto z kolegýň a kolegov nechodil, ale pracujú zväčša na diaľku a iba ak naozaj treba, tak cestujú. Jeho „obava“, ako na mňa bude reagovať zákazník, keď sa dozvie, že som transrodová, bol ďalší mínusový bod, hoci mám na prácu všetky kvalifikácie a referencie. Negatívny postoj zákazníka sa tiež nepotvrdil, keďže som s ním už bola medzičasom viackrát v kontakte.
Bohužiaľ sa tento prípad premlčal, keďže som sa o ňom sama dozvedela neskoro. Tí, čo to počuli, si najskôr neuvedomili, že rodina ani transrodovosť nie sú hodnotiace kritériá. Preto je potrebné, že o tom hovoríme aj v našej firme, máme procesy a smernice, ktoré musia zamestnanci a zamestnankyne aj žiť. V SAP sa diskriminácia netoleruje, netoleruje sa ani mikroagresia a sú na to nastavené mechanizmy ako tieto „naschvály“ nahlasovať a ako na ne reagovať.
„Povinnú jazdu“ – teda ročné tréningy ohľadom všetkých našich smerníc, absolvujú všetci bez rozdielu raz ročne, ale to ľudia len tak rýchlo odklikajú, aby mali pokoj. Neverím teda, že sa tým niekto zaoberá do hĺbky, preto je najlepšia osobná skúsenosť a hovoriť o tom, s čím sa boríme a oni nie.
Často sú ľudia v nemom úžase, keď im rozprávam, že kamarát v Rakúsku vysolil za adopciu 40 tisíc eur na právnych nákladoch, alebo že kamoška dala za umelé oplodnenie a pôrod 12 tisíc. A potom im poviem, že ja som dala osem tisíc za tranzíciu a ďalší známy prišiel o dom po smrti partnera len preto, lebo nie sú na Slovensku možné manželstvá.
A to len pre chýbajúce zákony a preto, že sme na okraji záujmu. Preto vediem v Rakúsku aj na Slovensku zamestnanecké skupiny, a to kvôli zviditeľneniu queer ľudí, ale aj vytváraniu bezpečného miesta pre zamestnanectvo aj manažment.
Ako sa vám vo firme darí?
Momentálne mám za sebou dobrý rok, podarilo sa veľa queer projektov a darilo sa aj mojej každodennej práci, čím je CX Solution Architect. Je to hlavne o individuálnej snahe. Ja si stále kladiem otázku: Keby to bola moja firma, ako by som reagovala, čo by som spravila a ako?
Takto si vymýšľam a naháňam proaktívne prácu. Občas človek narazí, a to je dobre. Niečo sa naučím, osobne som rada za každý feedback, len tak sa viem zlepšiť. Iba chváliť slovami „dobrá práca“ človeka neposunie tak ako slová: „hej, nebuď taká negatívna“.
V čom spočíva skupina PRIDE, ktorú vo firme vediete?
Zameriavam sa na prácu s komunitou: teda vytvárať bezpečné prostredie pre queer ľudí vo firme. Niekedy stačí len spraviť spoločný obed. Potom sa sústredím aj na internú advokáciu: tou môžu byť e-maily, články, dúhová výzdoba, prednášky na rôzne queer témy.
Ďalej advokácia smerom navonok: prepájať sa navzájom medzi firmami, zastupovať firmu v queer tematických diskusiách. Je to viac-menej dobrovoľnícka práca nad rámec mojej dennej práce, síce s finančnou podporou SAP, ale niekto ju robiť musí.
Stretli ste sa v Rakúsku s diskrimináciou?
Nie. Hoci aj u nás je pár ľudí, ktorí si na mňa nezvykli, no neodvážia sa mi niečo povedať. Aj som občas zachytila, ako sa v ukrajinčine o mne bavili a mysleli, že im nerozumiem (pochopila som dosť, aby som vedela, že sa bavia o mne, a asi si mysleli, že som Rakúšanka), ale ja so svojou transrodovosťou narábam veľmi otvorene.
Skôr sa bojím zákulisných diskusií, ktoré môžu mať vplyv na moje pracovné výsledky (ako keď ma nedosadia do nejakého projektu), a aj preto som taká hlasná queer aktivistka.
V čom by sa Slovensko mohlo inšpirovať, čo sa týka práv LGBTI+ ľudí?
Tak ten zoznam je dlhý, keďže na Slovensku chýba toho veľa. V prvom rade je potrebné legislatívne zrovnoprávnenie. Toto nie sú kultúrno-etické otázky, toto sú ľudia. Vieme ako skončila „židovská otázka“: skrátka, o takých veciach sa nediskutuje. Queer ľudia v Rakúsku si nakoniec práva vybojovali na súdoch, a to je potrebné aj na Slovensku, 30 rokov sa domáhame svojich práv, stačilo. Bohužiaľ aj na Slovensku sa nájde dostatok politikov a političiek nerešpektujúcich rozsudky EĽSP, a tak mám obavy, že tie súdy potrvajú ešte dlhšie.
Vyrastali ste v katolíckej rodine. Ako vnímate postavenie cirkvi/pápeža, ktorý vyhlásil, že katolícki kňazi budú môcť žehnať homosexuálnym párom, v súvislosti s tým, ako reaguje na LGBTI+ ľudí cirkev na Slovensku?
Aj to vyhlásenie nakoniec zrevidoval, bol to odvážny krok a bolo jasné, aká bude reakcia. To konečné znevažujúce „niekoľkosekundové požehnanie mimo chrámu“ je výsmech. Ešte aj keď svätia budovu, tak to trvá dlhšie.
Cirkev stráca svoju rolu, prispieva k deleniu spoločnosti a vnútornému pnutiu a takto k odlivu talentovaných ľudí zo Slovenska. Už dávno nehrá v línii Ježišovho učenia, ale zaseklo sa vo vlastných, sebou vymyslených dogmách. Progresívne západné krídlo na čele s Františkom sa podľa mňa jedného dňa odštiepi a zreformuje tak, ako to urobili luteráni, švédska cirkev alebo starokatolíci (ku ktorým som konvertovala). Alebo sa zmenšia postupným odlivom veriacich a nakoniec stratia akýkoľvek význam.
Osobne sa teším každému reformnému kroku, keďže to môže pomôcť spoločnosti ako takej, ale vo svojom živote už cirkvi nepripisujem žiadne významne postavenie, keďže existujú alternatívy.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk