in ,

LGBTI ľudia v slovenských filmoch sú často na smiech, upozorňuje dramaturg Filmového festivalu inakosti

S novou generáciou filmárov sa queer postavy vymania zo stereotypov, v to dúfa režisér David Benedek, ktorý je súčasťou tímu Filmového festivalu inakosti. Stará sa výber filmov do sekcie FFi kraťasy. V rozhovore prezradil viac o tom, čo chystajú na 14. ročník festivalu, ktorý bude od 14. do 19. októbra v Bratislave a v Košiciach a následne od 20. do 25. októbra online.

Od roku 2019 si členom tímu FFi, na ktorom sa staráš o sekcie krátkych filmov. Prečo práve krátke filmy?

Predtým ako som sa im začal venovať ja, na ne nebol na FFi veľmi priestor a ani osoba, ktorá by mala na to čas. A keďže som vo svojom voľnom čase aj tak pozeral krátke queer filmy, plus som mal prehľad o tom, aké queer filmy sa točia na VŠMU alebo na FAMU, tak som sa ponúkol riaditeľke festivalu Zite Hosszúovej, žeby som pre ňu skúsil niečo vybrať. Ona bola spokojná a spýtala sa ma či by som sa nechcel pridať k tímu FFi. Som za to vďačný, pretože medzi krátkymi filmami sa nájde veľa talentovaných tvorcov, takže majú konečne možnosť prezentovať svoje diela aj na našom festivale.

Vyštudoval si réžiu na VŠMU a tvoj film Spolu sa premietal na rôznych svetových festivaloch. Akej tematike sa okrem LGBT+ venuješ?

Vo všeobecnosti som sa vždy venoval vo svojich filmoch mladým ľuďom v Bratislave. Bol som vždy inšpirovaný svojim okolím, kamarátmi a rodinou. Môj magisterský film Klamári, tuláci a zlodeji, ktorý som dorobil toto leto, sa venuje mladému dievčaťu, ktoré je vo svojom živote ovplyvnené rôznymi mužmi a postupne sa musí od týchto mužských vzorov odpútať a začať sa starať sama o seba. Film sa odohráva v Senci a v Bratislave, je skoro celý v maďarčine a teším sa, keď ho budú mať možnosť vidieť diváci.

LGBTI ľudia v slovenských filmoch sú často na smiech, upozorňuje dramaturg Filmového festivalu inakosti

Na čom momentálne pracuješ?

Momentálne tak rozhadzujem siete. Deje sa viac takých menších projektov, popri pripravovaní FFi píšem pár článkov, plus začínam písať jeden seriál. S mojimi scenáristami, Andreou Bandikovou a Jakubom Spevákom, s ktorými som písal väčšinu svojich filmov na VŠMU, začíname pripravovať vlastný projekt. Ale o ňom je ešte asi skoro hovoriť.

Čo ťa viedlo k filmovej tvorbe/réžii?

Ja som sa pôvodne hlásil na filmový strih a myslel som si, že to je to, čo chcem robiť. Ale keď ma neprijali, začal som nad celou situáciou premýšľať a došlo mi, že by som rád tvoril vlastné príbehy, reprezentoval ľudí a témy, ktoré nie sú tak často na škole reprezentované, tak som sa prihlásil na réžiu. A tam ma prijali, za čo som veľmi vďačný. Počas štúdia som sa venoval teda často LGBT témam a postavám. Netvrdím, že som bol jediný, ktorý to na škole robil, alebo že by boli moje filmy extrémne kvalitné, ale myslím si, že som ich robil také množstvo, že sa o nich aspoň hovorilo a bolo tu aj niečo zo slovenskej tvorby.

LGBTI ľudia v slovenských filmoch sú často na smiech, upozorňuje dramaturg Filmového festivalu inakosti

Máš na starosti aj FFi kraťasy, ktoré sa premietajú aj v Tepláreň Café. Podľa čoho vyberáš filmy?

Vždy vyberám štyri filmy, snažím sa, aby tam bol vždy aspoň jeden gejský, jeden lesbický, jeden trans a jeden slovenský alebo český film. Nie vždy to tak vyjde, niekedy premietame staršie filmy, ktoré si myslím, že by mohli divákov zaujať.

Ako reaguje publikum?

Publikum je vždy super, väčšinou je Tepláreň Café úplne plné ľudí, niekedy si až nemajú kam sadnúť. Myslím, že sú ľudia radi, že je tu niečo počas celého roka, kedy si môžu prísť pozrieť krátke queer filmy.

Filmový festival inakosti sa bude konať v októbri. Ovplyvnila momentálna situácia prípravy na festival?

Myslím, že nás to v príprave veľmi neovplyvnilo. Samozrejme sa denne sleduje slovenská situácia s Covidom. Ale napríklad vo vyberaní filmov nás to našťastie až tak neovplyvnilo a chystáme festival tak, aby si ho v októbri mohli diváci užiť ako vždy v Kine Lumière a tento rok paralelne ako v košickom Úsmeve.

Pripravujete aj nejaké opatrenia?

Samozrejme bude obmedzená kapacita miest v kinosálach. Diváci budú musieť mať počas celého predstavenia nasadené rúška. Bude taktiež menej premietaní, ale chystajú sa aj online premietania.

LGBTI ľudia v slovenských filmoch sú často na smiech, upozorňuje dramaturg Filmového festivalu inakosti

Na čo sa môžu diváci na festivale tešiť?

Tento rok to bude veľmi pestré, diváci sa dočkajú mnohých nových celovečerných filmov a dokumentov. Neviem, či už môžem niečo prezrádzať. Ale čo sa týka krátkych filmov, tak diváci sa môžu tešiť na viac ako 25 filmov z celého sveta, niektoré boli premietané aj na veľkých svetových festivaloch, napríklad v Cannes alebo Berlinale. Máme prichystané štyri nové slovenské kraťasy, medzi nimi aj film Bytosť od Lukáša Víznera, o ktorom mohli diváci počuť už aj na sociálnych sieťach a rôznych blogoch. Taktiež budeme premietať štyri nové české filmy.

Ako je podľa teba na tom slovenská filmová scéna s LGBT+ tematikou v porovnaní so zahraničnou?

Ak teda nerátam študentskú tvorbu, tak si myslím, že filmová scéna s LGBT+ tematikou na Slovensku neexistuje. Do dnešného dňa sme mali možnosť vidieť iba tri takéto filmy a to Hana a jej bratia od Vladimíra Adáska a dva filmy od Róberta Švedu – Démoni a Anjeli. V niektorých filmoch sa objavila vedľajšia queer postava, ktorá ale fungovala ako komické odľahčenie, ktoré plynulo z istých gejských stereotypov. Takže úprimne dúfam a verím, že s novou generáciou mladých filmárov je tu šanca na zlepšenie a že sa niekto bude venovať aj queer príbehom a queer postavám, ktoré nebudú fungovať ako paródia.

Ktoré sú tvoje tri najobľúbenejšie filmy?

Imaginárne lásky od Xaviera Dolana, pretože každý mladý filmár je ním inšpirovaný. Ružové sny, pretože Dušan Hanák je môj najobľúbenejší slovenský režisér. A asi Titanic, pretože to je film, ktorý mám rád od detstva a som očividne úplne basic.


Páčia sa vám naše články? Nové texty môžu vzniknúť vďaka vašej podpore.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?