Marek Majzon
Aké to je etablovať sa na berlínskej dídžejskej scéne? Predpokladám, že konkurencia je veľká.
Áno. Myslím si, že byť dídžejom v Berlíne je pekne ťažké. Na druhej strane, v hlavnom meste veľa nehrám. Samozrejme, mám nejaké tie parties, na ktorých sa objavím, ale zatiaľ je to všetko. Pre mňa je dídžejing viac o láske k hudbe než o tom, s kým som prepojený.
Napríklad, v Berlíne musíte byť súčasťou techno scény po celý čas a byť v spojení so správnymi ľuďmi. To ma až tak neláka. Ak ma ľudia chcú na svojej party, som za, ak nie, dokážem s tým žiť.
Potom sa zavriem do štúdia a tvorím. Po niekoľkých rokoch som nadviazal skutočne vzácne kontakty a priateľstvá, ktoré mi ročne prinesú viacero príležitostí hrať na rôznych parties a festivaloch v okolí Berlína a s tým som spokojný.
Ako vyzerá klubová scéna v Berlíne?
Klubová scéna v Berlíne sa podľa mňa veľmi zmenila v poslednej dekáde. V začiatkoch boli tieto parties oveľa otvorenejšie a mali v sebe oveľa väčší pocit, že patríte do subkultúry.
V kluboch ste mohli stretnúť viacerých miestnych, a to každý víkend. Bolo to rodinnejšie.
Dnes sa z klubov stáva čoraz väčší mainstream a predmet biznisu. Našťastie, sú aj výnimky. Taktiež veľa turistov navštevuje naše mesto a ja mám radšej, keď viem, že na party bude veľa pre mňa známych ľudí. Ináč sa radšej zavriem do štúdia.
Vidíš rozdiely medzi hetero a gay žúrkami?
Nevnímam rozdiel. Samozrejme, iba v tom, že na gay parties chodí, pochopiteľne, viac gayov, ale atmosféra je stále rovnako dobrá.
Ako vnímaš slovenské publikum?
Milujem slovenské publikum. Hrať u vás je jedným z mojich najobľúbenejších džobov tento rok. Tentokrát je to už po štvrtý raz. Užívam si party v Bratislave. Mám pocit, že tamojší dav je oveľa energickejší ako v Berlíne. Možno je to aj tým, že v Berlíne môže mať človek techno kedykoľvek. Zároveň mám od fanúšikov v Bratislave viac reakcií ako doma.
Čo by si robil, keby si nebol dídžej?
Nezarábam si hudbou. Pracujem na voľnej nohe s outdoorovou reklamou a vinylovými fóliami.