Marek Hudec
Vogue prvý raz objavila v klipe Madonny. Očarenie ním však musela dlho skrývať.
Ako porotkyňa bálu sa na Slovensko vracia po piatich rokoch. Odvtedy sa anglická tanečnica Diva Miyake-Mugler posunula vpred a stala sa súčasťou jedného z najznámejších zoskupení na bálovej scéne. Vystúpi na podujatí Ball of Shame v Novej Cvernovke, kde zhodnotí, ako sa naša scéna zmenila. Podujatie sa uskutoční vďaka podpore Nadácie mesta Bratislavy, Bratislavského samosprávneho kraja, Fondu na podporu umenia, Absolut a iSexShop.sk.
Vyrastali ste v silne veriacej rodine. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom prijatie vašej inakosti, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle?
Moja rodina patrí k letničnému hnutiu, čo na mňa rozhodne malo pozitívny aj negatívny vplyv. Tento typ výchovy vo mne zakorenil hanbu a strach z mojej jedinečnosti, identity, inakosti, potreby vyjadriť sa a objavovať seba nielen v zmysle osobnosti, ale aj umelecky. Na druhej strane mi to vštepilo aj silu, oheň a ochotu bojovať za seba, za to, aby som bola vypočutá, vštepil mi disciplínu a schopnosť oceniť svoju vytrvalosť.
Kedy ste prvý raz počuli o vogue? Ako vám pomohol lepšie pochopiť seba?
Je to klišé, ale prvý raz som sa o tomto štýle dozvedela z videoklipu Madonny s názvom Vogue v roku 1990. Úplne ma očarilo, akým spôsobom posúval a lámal spoločenské normy. Vedela som, že vzrušenie a nadšenie, ktoré z neho cítim, musím skryť, lebo rodičom by sa určite nepáčilo to video a tento štýl. Musela som svoje pocity hlboko v sebe potlačiť. V mojich dvadsiatych rokoch som potom bola obklopená mnohými tanečníkmi a tanečnicami, kreatívnymi ľuďmi z mnohých oblastí, musím dodať, že zväčša to boli heterosexuáli. Túžila som po rovnakej slobode a sebadôvere, akú prejavovali oni. Ja som však ešte stále zápasila s vlastnou identitou a existenciou a žila som na základe tradícií mojej rodiny, do kostola som napríklad chodila až do roku 2011.
Kedy sa to zmenilo?
V roku 2010 som sa ocitla v nočnom klube, kamarát ma zavolal, aby som sa pozrela na muža tancujúceho vogue, v tom čase som nevedela, že sa venuje kategórii old way. V okamihu, keď som ho zbadala, vrátili sa mi všetky potlačené spomienky na detstvo a na Madonnu. Bol to prevratný moment a neskôr obdobie života, pretože objavenie bálov ma zachránilo. Konečne som našla, čo som hľadala, našla som samú seba, moju sebadôveru, silu, hlas, identitu a slobodu. Necítila som sa už uväznená, skrytá, utajená. Bály sa stali mojou novou cirkvou.
Patríte k známemu zoskupeniu House of Miyake-Mugler, chceli ste predtým patriť aj do iných?
Než som bola v rodine Muglerovcov, patrila som k zoskupeniu Magnifique, strávila som v ňom štyri roky. Keď som odišla, nerozmýšľala som nad ďalšími ponukami, už istú dobu som si bola blízka s viacerými členmi v House of Miyake-Mugler. Keď ma k sebe prvý raz zavolali, odmietla som, zdalo sa mi to totiž skoro. Sólovo ako 007 som vystupovala krátko. Chcela som si to ešte chvíľu vychutnať a nikam sa neponáhľať. Po skvelom roku som dospela do bodu, keď som cítila, že môžem začať novú etapu svojej bálovej kariéry a stať sa členkou nového zoskupenia. Meno Diva Miyake-Mugler som prijala v decembri 2018. Som naň neuveriteľné hrdá a rada, že môžem pokračovať v kultúrnom dedičstve Miyake-Mugler, ktoré patrí k základom vogue komunity.
Budete porotkyňou na slovenskom Ball of Shame. Ako budete hodnotiť účinkujúcich a účinkujúce? Aké kvality v nich budete hľadať?
Svoje povinnosti porotkyne budem vykonávať rovnako ako všade inde: úprimne, spravodlivo, prísne a sústredene. Budem sledovať, nakoľko účinkujúci rozumejú a poznajú kategóriu, v ktorej vystúpia. Musia predviesť energiu, zápal a zábavu od začiatku až do konca. Musia byť sebavedomí, nadšení, ale zároveň musia mať aj športového ducha a úctu ku konkurencii, porote a moderátorom. V neposlednom rade si to musia aj užiť. Monika Tisci ma ako porotkyňu pozvala na Slovensko už v máji 2017. Odvtedy ubehlo veľa času, som preto zvedavá, ako sa komunita zmenila a vyrástla. Naposledy som videla veľa mladých ľudí, nádherné talenty, budem môcť teraz posúdiť, kam sa posunuli.
