Marek Majzon
Čo si myslíš, že ťa odlišuje a čo ťa naopak spája s gay komunitou na Slovensku?
Priznám sa, že neznášam slovo „komunita„, ale žiadne lepšie asi nemáme. Gayovia a celkovo queer ľudia sú veľmi, veľmi rozmanití. S množstvom z nich ma nespája naozaj nič okrem toho, že sa nám páčia muži. Čo ma určite odlišuje od množstva „mainstream gayov“ je posadnutosť
konzumom, nákupmi značkového oblečenia, dovolenkami v hotelových rezortoch a totálna ignorácia globálnych alebo aj lokálnych problémov, ktoré máme.
Čím to je, že v tvojej skorej tvorbe dominuje toľko sexuality?
Sexualita dominuje aj v mojich novších obrazoch, je len trochu “ukrytá” za jednoduché metafory. Asi som jednoducho “sexuálny človek”. Keď som nastúpil na Vysokú školu výtvarných umení, cítil som sa veľmi slobodne. Mal som asi 20 rokov.
Jednoducho som maľoval, čo ma zaujímalo; nad čím som sa zamýšľal a čo som žil. Tak ako teraz. Riešil som svoju identitu, starších mužov, ktorí ma chceli atď. Bolo to veľmi zaujímavé a formatívne obdobie, ale popritom všetkom som bral maľbu samotnú smrteľne vážne. Od začiatku som mal veľké ambície…
Dnes ma zaujíma toto všetko tiež, ale v širšom kontexte. Zaujíma ma sex a queer identita v časoch klimatickej krízy. Námety z posledných rokov – kohúty, dymiace komíny, húsenice – by pokojne mohli byť falickými symbolmi. Odkedy som maľoval zajace, prešlo doslova 10 rokov, tam sa už nechcem ani nedá vrátiť.
Často sa o gayoch hovorí ako o promiskuitných ľuďoch, neraz dokonca viac ako o heterosexuáloch. Čo v tomto kontexte pre teba znamená byť “sexuálny človek”?
Znamená to pre mňa pristupovať k vlastnej sexualite a vzťahom bez nejakých obmedzujúcich kresťanských a heteronormatívnych nánosov. Vzťahy gayov sú určite iné – v mnohom oveľa otvorenejšie ako vzťahy väčšiny heterosexuálov (ale aj to sa už mení).
Kedy je človek promiskuitný? Keď má päť partnerov za život alebo za mesiac? Nemám slovo promiskuita ani vo svojom slovníku. Každý by mal spoznávať seba a zisťovať, čo je preňho a pre jeho partnera dobré a obohacujúce. Ľuďom sa páči, že sme s Bebom takmer 9 rokov spolu a vidia nás v smokingu; že sme možno mužní a prípadne si predstavia, kto robí doma otecka a podobné nezmysly… Povedia si: „ok, takýchto gayov môžem a nie takých, čo polonahí idú na Pride“.
Priznám sa z takých názorov mi je ešte horšie ako z tých total hejterských homofóbnych. Zasa sme pri nejakých heteronormatívnych vzorcoch… Každý si zaslúži rovnaký rešpekt bez ohľadu na to, či má partnera alebo je mužný, zženštilý alebo promiskuitný…
Aký máš postoj k tomu, že z teba namiesto Andreja Dúbravského robia iba „partnera režiséra Bebjaka?”
Mohlo by byť aj horšie, napriklad, „partner Pellegriniho…“, to by sa rodina za mňa určite hanbila (smiech). Keď príde Bebo na moju vernisáž do Berlína alebo New Yorku, ľudia vnímajú jeho ako „iba“ môjho partnera.
O jeho filmoch a cenách nič nevedia. Asi tomu netreba venovať veľa pozornosti. Nemám čas každému vysvetľovať, že nie som „partner na plný úväzok“. Na Slovensku je slávnejší on, mňa babky predávajúce kvašáky na trhu našťastie zatiaľ nespoznávajú (smiech).
Na čom teraz pracuješ?
Posledné mesiace ma fascinujú dystopie, v literatúre aj vo filmoch. Rozmýšľam, či náhodou nežijeme už teraz v takej globálnej gay dystopii. Obrazy sú zatiaľ rozpracované. Tento rok ma čaká viacero výstav, ale najviac sa určite teším na samostatnú výstavu v New Yorku, ktorá bude v októbri.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V tieto dni pracujem na takom DIY denníkovom zine – časopise, ktorý bude vychádzať každý mesiac. Veľmi ma to baví, pretože je v ňom množstvo obsahu (kresieb, fotiek, poznámok), ktorý nedávam do obrazov ani na Instagram. Je pomerne bez cenzúry a bez snahy páčiť sa každému.
Sledujte jeho tvorbu andrejdubravsky.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk