Marek Hudec
V umeleckej komunite sa ako pár necítili vyčlenene ani odlišne. Výtvarník Palo Macho a dramaturg Dodo Červenka nám porozprávali o svojej láske.
Neznámi si o nich často myslia, že sú bratia, niekedy dokonca, že dvojičky. Palo Macho a Dodo Červenka sa začali stretávať tesne po Nežnej revolúcii. Neexistovali aplikácie, ani internet, gejovia sa zoznamovali inak ako dnes. Spomínajú si, že každá televízna stanica v 90. rokoch mala teletext, stránky prenášajúce sa televíznym signálom, ktoré obsahovali informácie o programe či chatovacie miestnosti.
Hoci jedna z nich slúžila aj pre queer ľudí, Dodo vraví, že ju nevyužíval. Teletext prirovnáva k dnešnému Grindru, ľudia si naň dávali inzeráty hlavne na sex. On túžil skôr po vážnom vzťahu a využil priestor na inzeráty v časopisoch. Odoberal Soho Revue, ktorá sa zaoberala životom LGBTI+ ľudí.
Podal si teda inzerát, že hľadá partnera so záujmom o umenie. O pár týždňov neskôr mu prišlo v zalepenej obálke asi 10 odpovedí. Všetky si prečítal a niektoré obsahovali aj ponuky na sex za peniaze. Jeho brat odpovede našiel a práve z tých ponúkajúcich finančnú odmenu nadobudol klamný dojem, že sa Dodo živí svojím telom. Ukázal ich aj otcovi, čo viedlo k nepríjemnej diskusii o jeho sexualite. Napriek predsudkom v 90. rokoch situáciu potom blízkym vysvetlil.
Najprv to nebrali tak, že idú spolu do vzťahu
Dodo si z listov vybral tie, ktoré mu pripadali seriózne. Ktorému mužovi však napísať ako prvému? Rozhodnutie vzal pragmaticky, keďže v tom čase pracoval v hudobnom obchode na Ventúrskej ulici a list s najbližšou adresou mal byť adresovaný na rektorát VŠVU na Hviezdoslavovom námestí, odpovedal najprv naň. Na ďalšie potom už odpisovať nemusel…
Palo ako študent prišiel na prvé rande v kanadách, hubertuse a s dlhými vlasmi, čo Dodovi imponovalo. „Pôsobil ako nezávislý umelec.“ Začali spolu chodiť na kultúrne podujatia, do divadla, do kina, na výstavy. „Spočiatku sme to nebrali tak, že ideme spolu do vzťahu, jednoducho sme sa stretávali a neriešili sme to,“ vraví Dodo.
Dodo sa v 90. rokoch zapojil do organizácie Habio, ktorá poskytovala telefonickú poradňu pre LGBTI+ ľudí a organizovala komunitné akcie. Chvíľu bol kontaktom na linke, zúčastnil sa aj niekoľkých túr a výletov. „Ja som naopak nemal rád komunitné akcie, žiadne, nechodil som ani na kresťanské, ani na homosexuálne, ani na výtvarné,“ dodáva Palo. „Vytvorili sme si malý okruh kamarátov, s ktorými sme sa pravidelne stretávali.“
Palo si spomína, že za ruky sa na verejnosti prvý raz držali na výlete v Amsterdame, hoci aj tam sa báli. „Kým som pracoval v obchode, mal som obavu Pala prezentovať ako svojho partnera. Vravel som, že je to môj brat. Ľudia si to však často myslia aj automaticky, pýtajú sa nás, ktorý je starší. Je to asi tým, že sme dlho spolu, aj vkus máme podobný.“
Farár na svadbe odmietol vedľa nich sedieť
Málokto riešil, že všade sú spolu. „Keď som realizoval výtvarné diela v kostoloch, Dodo chodil často so mnou, lebo on šoféruje,“ vraví Palo. „Nikomu sme nemuseli vysvetľovať náš vzťah. Na jednom podujatí farár poznamenal, že vyzeráme ako bratia a my sme odpovedali: „skoro“.
Bizarná situácia nastala počas prípravy svadby Palovho synovca. Keď robili zasadací poriadok, Pala a Doda usadili k čelnému stolu. Farár, ktorý oddával, však protestoval, že ak tam bude sedieť gejský pár, on si tam nesadne! „Mladomanželia uprednostnili nás, čo sme veľmi ocenili, proste mu povedali: tak dobre, tak tam neseďte.“
Prekvapila ich tiež otázka jednej Palovej známej: Dovoľte, aby som sa spýtala, iba zo ženskej zvedavosti, ktorý je z vás je v posteli mužom? V umeleckej komunite sa napriek tomu vždy cítili veľmi slobodne a bezpečne. Na stretnutiach s inými významnými slovenskými umelcami a ich partnermi sa necítili vyčlenene ani odlišne.
Sú spolu tri dekády, hoci to nebolo vždy jednoduché: „Dôvodov na rozchod býva vždy veľa. Keď nastal nejaký vážny problém a zvažovali sme, či spolu zostať alebo nie, nakoniec sme sa rozhodli pre vzťah. Asi je to otázka priorít,“ vysvetľuje Dodo a Palo dodáva: „Určite pomohlo aj to, že máme rovnaký druh humoru.“
___
Príbeh bude súčasťou pripravovanej knihy o vražde Juraja a Matúša a o tom, ako sa v posledných desaťročiach menil postoj ku queer ľuďom na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk