Tlačová správa
Na Cenách Inakosti bola uvedená do Siene slávy po Imrichovi Matyášovi, Mariánovi Vojtekovi a Ivanovi Požgaiovi aj Hana Fábry, dlhoročná aktivistka, publicistka, komentátorka, fotografka a feministka. S teplým aktivizmom začala už krátko po revolúcii v 1989. Prinášame vám text od historičky a členky Iniciatívy Inakosť Jany Jablonickej Zezulovej, ktorý zaznel pri slávnostnom vyhlásení.
Keď sa povie Hana Fábry, nie je možné povedať jedno slovo, jednu profesiu a jednu oblasť, ktoré by Hanu vystihovali. Naopak – to, kto je Hana Fábry, vystihuje, že nie je v jednej škatuľke a že sa nedá definovať jedným slovom. Lebo je to Hana – niekedy aktivistka, inokedy publicistka a komentátorka, ale aj projektová manažérka či fotografka. A hrdá nielen lesba, ale aj žena feministka, sprievodkyňa po Bratislave a jej hrdá milovníčka.S teplým aktivizmom začala už krátko po revolúcii a po vzniku prvej ponovembrovej slovenskej LGBT organizácie Ganymedes. Štyri roky od jej vzniku, v roku 1994 Hana Fábry založila prvé lesbické združenie tiež s príznačným gréckym názvom – Museion. Hanine múzy za roky svojej existencie pomáhali mladým ženám nájsť svoje autentické ja a cítiť sa v tom dobre. Hanine múzy radili, podporovali, pomáhali a robili to, čo bolo z pohľadu verejnosti neviditeľnou prácou, ale pre život mladých žien život zachraňujúcim prístavom. Hanine múzy sa ale nebáli vyjsť von, verejne so svojou tvárou, aby burcovali a žiadali uznanie svojej dôstojnosti a práv.
V roku 2000 začal vychádzať teplý mesačník Atribút a v redakcii spolu s Ivanom Požgaiom sedela Hana Fábry. A že to bolo kreatívne nabité a produktívne spojenectvo možno vidieť na každom čísle Atribútu, ktorý prinášal nielen spoločensky dôležité, ale aj kvalitné texty. Na tom si Hana s Ivanom vždy potrpeli. Nielen písať, ale písať dobre, lebo aj forma rozhoduje o tom, či nás bude počuť a ako budeme vnímaní a vnímané. V rokoch, kedy vychádzal Atribút, stojí Hana Fábry pri zrode Iniciatívy Inakosť, iniciatívy viacerých LGBT organizácií, ktorej cieľom bolo dosiahnuť právne uznanie registrovaného partnerstva. Áno, pred viac ako 20 rokmi.
V roku 2009 stojí Hana Fábry pri zrode nového občianskeho združenia, Queer Leaders Forum, kde formovala a mentorovala prichádzajúcu generáciu nádejných aktivistov a aktivistiek. Nakoniec, jej pódiové vystúpenie na prvom ročníku Dúhového Pride je až symbolické, lebo to bolo QLF, ktoré – napriek pochybnostiam profesne starších aktivistov – sa ho rozhodlo konečne zorganizovať. Boli sme posledným hlavným európskym mestom, kde sa nekonal Pride. Bolo načase to zmeniť. S istou nadsázkou povedané, nebyť Hany, nebola by v tom čase Romana Schlesinger a spol., ktorí sa na to aktívne podujali.
Ganymedes, Museion, Atribút, Queer Leaders Forum – k tomuto zoznamu by sme museli ešte pripočítať spoluprácu s ďalšími ľudskoprávnymi organizáciami, množstvo projektov a dobrovoľníckych aktivít, ale nezabudneme aspoň spomenúť feministický Aspekt, združenie Občan a demokracia či prácu pre changenet.sk.
V druhej desaťročnici 21. storočia sme mali možnosť čítať pravidelné Hanine komentáre v Pravde, kde nespočetne raz písala o situácii LGBT ľudí na Slovensku. V komentári s názvom „Ide o život“ z roku 2012 napísala: „Nie, nechystám sa znova plieskať o stôl argumentačnými kartami v prospech „teplého zákona“. Koho argumentácia zaujíma, má ju ako notoricky známu už dávno naštudovanú. Zdrojov je neúrekom. Koho nezaujíma, až sem sa pravdepodobne ani nedočíta. A kto ju odmieta, pre toho by som si aj tak drala klávesnicu zbytočne. Koho by ale mala zaujímať bez ohľadu na farbu trička, to je 150-členná partia zastupujúca všetkých (s dôrazom na slove všetkých) občanov a občianky Slovenskej republiky.“
Pri väčšine Haniných komentárov môžeme konštatovať, že keby sme im prepísali dátumy, stále by, žiaľ, vyzerali ako napísané dnes. Okrem pravidelných komentárov bola v približne rovnakom období editorkou občianskej prílohy Pravdy pod názvom OSA, kde poskytla priestor veľkému počtu ľudí z ľudsko právneho prostredia, vrátane tých, ktorí sa v tom čase angažovali v oblasti LGBT práv.
V rozhovore s Miou Žurekovou pre SME Hana Fábry povedala, že aktivizmus rozhodne nerobila a nerobí pre tých, ktorých nie je možné presvedčiť. Ten dôvod, prečo sa angažovala a ešte aj dnes angažuje, je úplne iný. Aby sme citovali samotnú Hanu: „Ľudia patriaci do mojej komunity, ktorí sú znevažovaní, ponižovaní, osamelí vo svojej inakosti a potrebujú sa porozprávať, vidieť príklad, že sa dá žiť svoj život aj otvorene, získať pocit, že v tom nie sú sami, dostať argumentačnú podporu. Pre nich a pre ich blízkych to celé tie roky robím. A pre seba, samozrejme.“
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk