Sofia Nøt
William S. Burroughs bol veľmi výraznou postavou americkej „kontrakultúry“, undergroundu, vedúcou osobnosťou bítnikov a umeleckým inovátorom. Je označovaný za „otca kyberpunku“ či za ústrednú osobnosť „chaos mágie“.
Ovplyvnil širokú škálu umelcov a najmä hudobníkov, ako napríklad Kurta Cobaina, Patti Smith či kapelu R.E.M., pričom všetci muzikanti s ním stihli spolupracovať. David Bowie, Beatles, Jimmy Page, Bob Dylan, Rolling Stones, Roger Waters, Ian Curtis, Lou Reed či Frank Zappa, všetky tieto mená a pomaly každá druhá hviezda rokenrolu ho uvádzajú ako svoju inšpiráciu.
Umelcom, a predovšetkým spisovateľom, sa stal až vo väzení, kde si odpykával trest za neúmyselné zabitie manželky. Pred zrakmi celej krčmy. Návyk na tvrdé drogy mal už dávno pred touto udalosťou, ale po nej drogám prepadol ešte viac. Po smrti manželky začal experimentovať s homosexualitou (v tej dobe zakázanou), ktorá ho spoločne s drogami a neustálym nabúravaním všetkých možných noriem ovplyvnila v tvorbe najviac.
Na ceste
William Seward Burroughs sa narodil v roku 1914 v americkom štáte Missouri do bohatej rodiny. Na Harvardskej univerzite študoval viacero odborov a navštevoval aj medicínsku školu vo Viedni. Nemal ani tridsať rokov, keď si vypestoval silnú závislosť od heroínu, ktorá mu ostala prakticky celý život. Ako mladík sa počas pobytu v New Yorku spriatelil s Allenom Ginsbergom a Jackom Kerouackom. Ich tvorba sa stala základom bítnickej generácie, ktorá neskôr ovplyvnila „kontrakultúru“ šesťdesiatych rokov, rebelantov, hipisákov, voľnomyšlienkárov či drogových alebo sexuálnych experimentátorov.
V roku 1951 Burroughs bizarným spôsobom zastrelil svoju druhú manželku. Pod vplyvom rôznych látok jej v krčme, pred zrakmi množstva ľudí, položil na hlavu jablko… vytiahol zbraň a po vzore Williama Tella sa jej snažil jablko z hlavy zostreliť. Netrafil. To ho pochopiteľne ovplyvnilo na celý život. Aby ho zvládal žiť bez úzkostí, začal písať, ale zároveň aj brať ešte viac drog. Väčšina jeho tvorby vychádza z vlastného života, pričom sa v nej vyskytujú aj magické, mystické a okultné témy.
Feťák
Burroughs zožal úspech už svojím prvým dielom a spoveďou v jednom. V roku 1953 vychádza prvá novela s názvom Feťák (Junkie), na ktorú nadviazal druhou knihou s príznačným názvom Teploš (Queer). Viac rokov života strávil v marockom prístavnom meste Tanger, kde sa okrem ópiových radovánok, venoval aj sexu s miestnymi chlapčenskými prostitútmi… Jeho najznámejšie dielo, ktoré sfilmoval režisér David Cronenberg, prišlo ako tretie. Ide o autobiografický román plný halucinácií a sexu. Obscénny a zakázaný román s názvom Nahý Obed (Naked Lunch) vyšiel v roku 1959.
So svojím partnerom a umeleckým spolupracovníkom Brionom Gysinom spopularizoval tzv. „cut-up technique“ (strihaciu techniku), ktorou vytvoril viacero diel. Išlo o vystrihovanie náhodných textov z rôznych tlačovín, ktoré následne lepil dokopy, čím vznikal nový dej. Túto techniku zaraďoval medzi magické formy tvorby, pri ktorej namiesto autora tvorí „všade plynúci chaos“. Najznámejšou knihou vytvorenou touto technikou sa stal román Nova Express.
Stroj na sny
V šesťdesiatych rokoch spolu so spomínaným umelcom Brionom Gysinom vynašli stroj Dream machine, s ktorým experimentoval. Bol to tvrdý papier zrolovaný do valca s vystrihnutými geometrickými útvarmi, ktorý sa následne postavil na gramofón. Vnútri svietila lampa a po zapnutí gramofónu začal objekt vytvárať stroboskopický efekt. Po pozeraní s prižmúrenými očami vám „dream machine“ navodil rôzne stavy a halucinácie bez užitia drog. Dodnes sa tento vynález vystavuje v múzeách, poprípade sa naň dá natrafiť v rôznych videoklipoch alebo ho pri troche šťastia nájdete vedľa dídžeja na alternatívnych diskotékach.
Burroughs bol učiteľom nebinárnej postavy Genesis P-Orridge, ktorí využívaním mágie, strihacej metódy či všetkých možných prostriedkov ako zmeniť všetko zaužívané vynašli v roku 1975 industriálnu hudbu. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch spolupracoval aj s umelcami ako Nick Cave a Tom Waits či kapelou Sonic Youth alebo industriálnymi Ministry. V ikonickom klipe Ministry s názvom Just One Fix pózuje skoro osemdesiatročný Burroughs s brokovnicou, ktorou odstreľuje terče s nápismi ako jazyk, spoločnosť, kontrola či realita.
William Burroughs zomrel na infarkt v roku 1997 ako 83-ročný. Okrem manželky prežil aj smrť svojho syna, ktorý zomrel na predávkovanie heroínom. Ovplyvnil celé generácie a ich pohľad na svet. Ľudia začali byť slobodnejší a koniec šesťdesiatych rokov bol úplne iný, ako keď v päťdesiatych rokoch začínal písať. V sedemdesiatych rokoch okrem zrodu industriálnej hudby jeho tvorba podnietila aj vznik rebelantského punkového hnutia a samozrejme aj zrod veľkých vyčíňajúcich rockových kapiel. William Seward Burroughs je legendou, ktorej široký umelecký záber a hlavne dosah je veľmi ťažké opísať… O to ťažšie v jednom článku.
Ukážka z tvorby:
„Žil jsem v jednom pokoji v domorodé čtvrti Tangeru (Maroko). Rok jsem se nekoupal ani si neměnil šaty a jen si každou hodinu vrážel jehlu do šlachovitého šedého strnulého masa konečné závislosti. Nikdy jsem neuklízel ani neutíral prach. Prázdné krabice od ampulí a odpadky se vršily až ke stropu. Světlo i vodu mi pro neplacení dávno odpojili. Nedělal jsem vůbec nic. Dokázal jsem se osm hodin dívat na špičku své boty. K činnosti jsem se vyburcoval pouze, když docházely přesýpací hodiny drogy. Když přišel nějaký přítel na návštěvu – což se dělo zřídka, protože kdo či co zde ješte vlastně k navštívení zůstalo – jenom jsem seděl a bylo mi úplně jedno, že vstoupil do mého zorného pole – šedé projekční plochy, stále prázdnější a nezřetelnější. Pokud by na místě zemřel, dál bych tam seděl, zíral na své boty a čekal, až mu budu moci prošacovat kapsy. Vy byste to neudělali?“
William S. Burroughs: Nahý obed, s. 12 (preklad: Josef Rauvolf)
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk