Marek Hudec
Arthur sľubuje, že víťazstvo nad Ruskom oslávi špeciálnym vystúpením.
Arthur Ozerov už dlhšie túžil preskúmať svoju feminnínu stránku a zmeniť sa na drag queen. Premýšľal o tom roky, no počas silvestrovskej oslavy sa z neho prvý raz stala Aura.
„Chcel som ukázať svoju vnútornú queen. Videl som rôzne umelkyne a túžil som vytvoriť si vlastnú drag identitu,“ vraví Arthur, ktorý dnes pomáha ozbrojeným silám v okolí Kyjiva. Vlastnoručne vyrobil viac než sto rakiev pre obete zverstiev v Buči.
„Inšpiráciou pre Auru je vrúcnosť a láska k druhým. Podobne ako Arthur, Aura je tiež dušou biologička, zaujíma sa o zvieratá, rastliny a hodnoty, hlavne teraz, počas vojny,“ vysvetľuje. „Väčšina mojich blízkych sa k Aure správa s porozumením a radi s ňou trávia čas počas jej vystúpení v kluboch. No niektorí moji kamaráti neprijali moju opakovanú potrebu byť Aurou… Stále s nimi nekomunikujem, no myslím si, že časom nájdeme spoločnú reč.“
Víťazstvo oslávim špeciálnym vystúpením
Okrem toho, že má Aura jemné črty, má aj silný zmysel pre humor a odvahu. „Podobne ako Xena, je to skutočná bojovníčka, vojnová princezná.“ Keď práve nevystupuje ako drag queen, Arthur sa cíti ako bežný chalan. „Pracujem v záhrade, starám sa o kvety, o včely, keďže mám vlastný včelín.“
Svoju novú identitu objavil Arthur v ťažkých časoch. Ani nezačal byť riadne sám sebou, prišla invázia. „Veľa sa zmenilo pre nás oboch. Sľubujem, že na oslavu víťazstva nad Ruskom pripravím špeciálne vystúpenie.“
Arthur žije v Kyjive a nezvažoval, že by mesto opustil. Pri tvorbe Aurinho imidžu sa starostlivo zaoberá detailami, vyberá si parochne, makeup, učí sa nové techniky. „Mnohí ma v prezlečení za Auru v klube nevedeli spoznať a potom ani uveriť, že som to ja, čo ma potešilo,“ dodáva.
Nad mojím domom lietali ruské rakety
Arthur nemal pred inváziou žiadnu vojnovú skúsenosť, absolvoval len základný výcvik na škole. Prvé dni boli preňho preto desivé, ťažké. Postupne sa však naučil ovládať svoj strach a uvedomil si, že musí prispieť k víťazstvu.
„Dobrovoľne som sa pridal k vojnovej pomoci. Bol som užitočný, lebo som zručný opravár, vyrábal som rakvy pre mŕtvych. Bolo to niekedy aj emočne náročné rozmýšľať nad tým, čo robím, hlavne kým neďaleko prebiehajú boje a stále počujete výbuchy,“ vraví Arthur.
„Než na vlastné oči uvidíte, čo Rusko vykonalo na Ukrajine, nebudete vedieť pochopiť všetkým zverstvám vojny a ich následkom. Mnohí umreli, mnohých mučili v Buči, mierumilovných, nevinných ľudí. Nedá sa to ani vyjadriť slovami.“
Arthur nevstúpil priamo do armády, pracuje pre mesto. „Ruské rakety lietali nad mojím domom. Nevedel som, kam sa skryť. Akokoľvek strašne to však znie, už som sa novej situácii prispôsobil.“