Marek Hudec
Zažívajú dva comingouty, hoci štúdie hovoria, že je ich viac, než by sme čakali. Prečítajte si prvú časť článku o bisexualite.
„Stretávam sa často s reakciou, že bisexualita vlastne neexistuje, a buď som gej, alebo len neviem, čo sám chcem,“ hovorí Patrik. V teplej komunite sa stretáva s predsudkami.
„Gejovia sa boja vrhať so mnou do vzťahu, že im nakoniec ujdem a skončím so ženou kvôli spoločnosti a založeniu rodiny a ženy sa boja, že im ujdem za chlapom a že ja sám nie som poriadny chlap.“
Patrik pritom už od malička vedel, že ho priťahujú obe pohlavia. Spomína si, že už v materskej škole bol zahladený zároveň do dievčaťa a zároveň do chlapca. Zatiaľ je v procese comingoutu a chce využiť sviatky, aby rodine povedal o sexuálnej orientácii.
Zistila, že cíti náklonnosť aj k mužom
So stereotypmi bojuje aj Zuzana: „Nie je prekvapením, že keď sa rozprávam so staršou lesbou alebo gejom, bisexualita je pre nich zdrojom výsmechu.“
„Že si mám nájsť správnu lesbu, a tá mi ukáže, kde je klitoris zakopaný. Podobné reči som pritom počula od najviac mačo heterákov, keď som sa identifikovala ako lesba. Je to celkom smutné.“
Zuzana v puberte začala cítiť, že dievčatá v nej vyvolávajú silné emócie, na vysokej s nimi aj začala randiť. Neskôr ale zistila, že i k mužom cíti náklonnosť.
Prvý vážny comingout prišiel vtedy, keď doma povedala, že sa jej páčia baby. „Rodičia to nevzali s nejakým nadšením ako z amerického filmu, ale tak boli sme z malej dediny… Nevykopli ma z domu, ani ma nijako neobmedzovali a podporovali ma. Skrátka to len nebola téma na domácu diskusiu.“
Myslela si, že v queer kultúre pre ňu nie je miesto
Druhý verejný comingout ako bisexuálka spravila pred pár rokmi. „Dlhšie som už chodila s priateľom a videla som v tom vzťahu potenciál. Pre každý pár je jedným z miľníkov predstavenie svojej polovičky kamarátom, takže mi nezostávalo nič iné, ako chtiac-nechtiac vyložiť karty na stôl.“
Keďže vedela, aký je proces comingoutu náročný a vyčerpávajúci, zvolila „prefíkanú“ stratégiu a začala na sociálnych sieťach zverejňovať fotky s priateľom. Bolo to však pre ňu únavné, a tak sa nakoniec s bisexualitou zverila niekoľkým najbližším kamarátom a kamarátkam.
„Po mojom bi comingoute ma prekvapilo, že mi viacerí a viaceré povedali, že aj oni sú bi alebo pan. Práve toto rozšírenie obzorov mi výrazne pomohlo v období, keď som mala pocit, že v tradičnej queer kultúre pre mňa nie je miesto.“ Často sa totiž stretáva s predstavou, že bisexuálni ľudia sú len tí, čo sa boja odhodlať prijať homosexualitu.
Upíri queer spektra
Citová príťažlivosť, láska, dôvera, o to vraj bi ľudia nemajú záujem, a láka ich len sex – s týmto predsudkom je pravidelne konfrontovaná aj Zuzana. „Ďalší typ nepríjemných poznámok je v zmysle: Si bi? Tak poď so mnou a mojou frajerkou do trojky. V ľudovej slovesnosti panuje tendencia bisexualitu bagatelizovať a predstierať, že neexistuje, alebo ju potom viac sexualizovať…“
Myslí si, že by mohla pomôcť väčšia reprezentácia v médiách a v popkultúre. „Tá bisexuálna orientácia je problematická kvôli mýtom – že sme stroje na sex, že nám nestačí jeden človek. Niekto s nekonečnou zásobou energie a nesmierne otvoreným srdcom dokáže dozaista byť aj všetkým týmto, ale 99,999 % bisexuálov chce nohy v teple a pokoj.“
Bisexualita podľa Zuzany vôbec nie je taká zriedkavá, ako by sa mohlo mnohým zdať. Vo výskume amerického Williams Institute z roku 2011 sa až polovica queer respondentov a respondentiek identifikovala ako bi.
„Keď sa viac bi alebo pansexuálnych ľudí uvidí reprezentovaných normálnym spôsobom, a nie ako nejakých upírov queer spektra, ktorí túžia po všetkých, ale nikto ich za bieleho dňa nevidel, určite sa aj viac z nich otvorí okoliu o tom, kým naozaj sú,“ dodáva.
V druhej časti článku vám prinesieme ďalšie príbehy bisexuálnych ľudí, ako aj vyjadrenie odborníka, ktorí ich spovedal pre prieskum Iniciatívy Inakosť.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk