Marek Hudec
Vlado nečakal, že by vírus mohol mať. Dlhodobo spal len s jedným človekom, no on nie…
O víruse HIV sa na Slovensku hovorí zriedka, stále sa s ním spája stigma. Nakazení sa boja zdôveriť okoliu, obávajú sa odsúdenia, hoci je dnes už liečba na vysokej úrovni. Oproti situácii v 80. rokoch, ktorú nedávno skvele zobrazil britský seriál Bol by to hriech, sa dnes pozitívni môžu dožiť rovnako vysokého veku ako tí bez vírusu.
„Môj život sa veľmi nezmenil,“ hovorí o chorobe Vlado. „Dávam si samozrejme pozor, keď krvácam, aby sa ma niekto nedotkol alebo jednoducho, aby moja krv nikde nezostala. Obmedzenia nevidím žiadne.“
Téme sme sa venovali už v predchádzajúcom článku, kde ste si mohli prečítať príbeh Milana, ako aj hodnotenie infektológa o stave testovania na Slovensku. Aj kvôli stigme výpovede HIV pozitívnych uvádzame so zmeneným menom.
Dlhšie som sa stretával len s jedným partnerom
„Povedal som o tom iba sestre, jej som sa aj zdôveril, že som gej,“ dopĺňa Vlado. „Vysvetlil som jej, ako teraz budem žiť a že to vďaka liečbe už nie je nič hrozné, že je to lepšie ako cukrovka. Rodičom som to zatiaľ nepovedal a myslím, že im to ani nepoviem. Veľmi ma ľúbia, no otec by si to nedal vysvetliť a mamina by sa trápila.“
Rovnako ako Milana v predchádzajúcom článku, aj Vlada výsledok vyšetrenia šokoval. Mal totiž kožné problémy, len pre istotu si dal spraviť testy na pohlavné choroby, „… a bum. Nečakal som to, keďže som sa dlhšie stretával len s jedným partnerom, no on nie…“
Dlho sa potom bál s niekým sa stretávať, nechcel im stále svoj zdravotný stav vysvetľovať a poúčať ich. „A k tomu pandémia. Najbezpečnejšia zábava je sex cez internet. Mal som donedávna frajera, ktorý bol tiež pozitívny, bola to síce náhoda, ale bolo to tak fajn. Nie som typ, čo vyhľadáva život vo vzťahu. Je to pekné, ale aj tak to vždy bolí, tak sa učím byť hlavne sám so sebou.“
Odmietli ho ošetriť
Prístup slovenských lekárov k HIV pozitívnym pacientom je podľa Vlada rôzny. Infektológ, ktorého pravidelne navštevuje, sa správa ľudsky a je informovaný o novinkách vo svete liečby. „No je tu aj ďalšia strana mince: zubári. Potom, ako som zistil, že som pozitívny, ma začali bolieť zuby a vtedy prišiel kameň úrazu.“
Zistil, že v okolí Bratislavy je dokopy asi 5 zubných kliník, ktoré berú aj pacientov s HIV. Volal predtým asi 10 ordináciám, a všade ho odmietli. Po pár dňoch utrpenia sa mu konečne jednu podarilo nájsť. „Príde mi to absurdné, keďže očakávame, že u zubárov bude všetko sterilné a poriadne vydezinfikované.“
Spomína si ešte na situáciu, keď sa po napadnutí dostal na pohotovosť a zabudol hneď informovať lekárov, že má HIV. „Ranu som mal už vyčistenú a ešte predtým, ako ma lekár začal šiť, som povedal, že som pozitívny. V tom na mňa sestra začala kričať, aký som nezodpovedný a pritom sa ma ani nedotkla. Lekár ju poslal preč z ordinácie a povedal, že si z nej nič nemám robiť.“
Na Slovensku ročne pribudne 80-100 nových prípadov HIV pozitívnych pacientov. Miera testovania je však nízka, máme len jedno nízkoprahové centrum v Bratislave. Oproti iným krajinám je to veľmi málo, pre porovnanie, v Česku je takýchto centier 10 (v čase pandémie koronavírusu, bežne je ich ešte viac). Mnohé prípady teda nemusia byť zachytené, a ak nie sú liečené, môžu spôsobiť smrteľnú fázu ochorenia AIDS.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk