Marek Hudec
Oblieka sa do pestrofarebných kostýmov a vystupuje ako drag queen s prezývkou Madrid.
Článok vznikol vďaka podpore Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku.
Kedy sa herec a režisér Martin Bednár prvý raz stretol s dragom? Skôr než vedel, čo to slovo znamená. Doma má uloženú fotku, na ktorej má štyri roky, v ústach štetec a chce sa podobať Cruelle de Vil, charizmatickej zloduške z filmu 101 dalmatíncov. V škole prírody zas jeho učiteľky zorganizovali súťaž Miss. Dievčatá v nej vystupovali pod svojou vlastnou identitou, no chlapci sa museli prezliecť.
Martin si spomína, že spolužiačky si vtedy užívali, že mohli chlapcom v triede požičiavať svoje šaty. A Martin si vtedy užíval postavu, v ktorej na súťaži vystúpil. Pamätá si, že ju potom ťažko opúšťal. Hoci sa necíti byť transrodovým ani nebinárnym človekom, akúsi ženskú energiu berie ako dôležitý prvok svojej osobnosti, s ktorou rád pri vystupovaní pracuje. „Jeden kamarát mi vravel, že každý režisér má v dielach opakujúcu sa postavu, ktorá je odrazom jeho duše. Keď som si urobil prierez tých svojich, vždy v nich vystupovala nejaká ultimátna diva na štekloch, ktorá si kradla pre seba všetky scény.“
Nedávno začal organizovať podujatie Drag Rift, ktoré je oslavou rôznych teplých identít a platformou, kde sa možno naučiť niečo nové či spraviť prvý krok v dragu. „Počas každej edície sa objavil nejaký nováčik, ktorý sa postupne na scéne etabloval. Nie je pre mňa krajší pocit, než to, že prispievame k jej rastu.“
Mať rád svoje telo
Martin pochádza z Bratislavy a k svetu divadla mal blízko od detstva. Pôvodne sa chcel hlásiť na konzervatórium, no keďže nevedel spievať, tancovať a ešte aj račkoval, mal pocit, že preň nemá predpoklady, a šiel radšej na umeleckú školu scénického výtvarníctva, kde sa priučil filmovej tvorbe. Často bol za kamerou, no keď spolužiaci potrebovali, objavil sa aj na obraze. Dva roky potom študoval na bratislavskej VŠMU.
„Na Slovensku ma tlačili do hrania postáv, v ktorých som sa nie vždy cítil komfortne,“ vraví. „Nemal som v sebe vysporiadané veci. Je prirodzené, že v devätnástich rokoch sa človek ešte hľadá.“ Často to boli práve roly seniorov a heterosexuálov v rôznych vzťahových situáciách, v ktorých sa nedokázal uvoľniť. Uznáva, že divadlo zamávalo jeho sebaobrazom.
„Predstavte si, že máte v škole kostýmovú skúšku a spolužiak dostane krásnu košeľu, urobia z neho fešáka, no a ja sa v postave dôchodcu spýtam: Nemám sa nejako zošedivieť? A odpoveď je: Netreba, si dobre tak, ako si. Obsadzovanie podľa typov je veľká skúška sebavedomia, no treba si uvedomiť, že s reálnym životom a vnímaním človeka to nemá veľa spoločného.“
Divadlo malo vplyv na to, ako sa pozeral na vlastné telo. Keďže sa nedokázal počas pohybu uvoľniť, vypočul si mnoho narážok na to, ako vyzerá. Potom prišiel do baru a keď sa naňho niekto pozrel, hoci aj zo záujmu, Martin sa hneď odvrátil a uzavrel sa do seba: „Ako to sedím? Ako vyzerám?“ Akousi terapiou sa mu nakoniec stal tanečný štýl vogue.
Dlho bol presvedčený, že je zaguľatený a medzi jeho nedostatky patria venušine boky, no nevidel ich nikto, len on. Keď však prišiel na vogue a mal predvádzať pohyby cez boky, ktoré mu nešli, zistil, že mal o sebe skreslenú predstavu.
Narodeninová oslava s Miley Cyrus
Dnes vraví, že v divadle vyhorel. Už dlho nezažil počas žiadneho predstavenia katarziu, moment, keď mu začne od prežitých emócií búšiť srdce, pričom kedysi videl aj sto predstavení za sezónu. „Robil som tiež zájazdové divadlo pre deti, ktoré ma ubíjalo. Inscenácie ma nebavili a môj život vyzeral tak, že ráno som niekde vstal, dlho niečo vybavoval, odohral tri predstavenia, potom hodinu všetko balil, tri ďalšie hodiny strávil v aute, aby som sa ocitol v meste, kde sa nedalo robiť nič iné, len ísť na pivo.“
Z túžby po inej platforme vyjadrenia sa začal venovať dragu. Počas voľného roka prvý raz objavil kabaret v Teplárni, spoznal iných performerov, čo sa žánru venovali. Svoju ženskú stránku objavoval postupne. Pri jednej školskej úlohe dostal voľnú ruku pri tvorbe performancie a rozhodol sa vystúpiť ako postava na opätkoch.
Vníma, že sa mení aj postoj spoločnosti, Filip Jankovič napríklad získal za tanec na štekloch uznanie v súťaži Československo má talent. Martin objavil neskôr aj RuPaul’s Drag Race, a to vďaka bývalému partnerovi, s ktorým vo voľnom čase pozerali všetky série tejto populárnej reality šou. Na narodeninovej oslave požiadal kamarátov a kamarátky, aby prišli oblečení ako Miley Cyrus. Dorazili aj mnohí neznámi, ktorí sa o zadaní dozvedeli a zaujalo ich. Martinovi potom zostalo veľa kostýmov a parochní, ktoré mohol použiť pri zbližovaní s umením dragu.
„V začiatkoch som sa za Miley skrýval, pomáhalo mi to uvoľniť sa na javisku pod zámienkou, že napodobňujem niekoho iného. Toto uvoľnenie ale viedlo k objaveniu vlastnej osobnosti, s ktorou v súčasnosti počas performancií pracujem.“ Martin má pocit, že aj vďaka tomu sa mu podarilo vyrovnať sa so svojou maskulinitou. „Pointou dragu nie je vytvoriť dokonalú ilúziu ženy, ani spochybniť mužnosť.“
V sérii podujatí Drag rift vidí potenciál, navštevuje ich čoraz viac záujemcov a záujemkýň. Okrem toho sa na voľnej nohe venuje sociálnym sieťam a rozbieha kariéru ako vyautovaný herec, čo je podľa neho na Slovensku nóvum. „Netuším, či sa mi to podarí, sám som zvedavý a nechávam sa prekvapiť. Našťastie, môj herecký život na tom nevisí a nepadá, pretože príležitosti dostávam aj od zahraničných produkcií, takže svoje herecké pôsobenie na Slovensku beriem ako taký sociálny experiment.“
Článok vznikol vďaka podpore:
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk