Hoci postavenie LGBTI+ ľudí na Ukrajine nebolo dobré, s príchodom Rusov sa môže výrazne zhoršiť.
V noci na štvrtok Rusko agresívne napadlo Ukrajinu. Iryna v ten deň ani nevedela pomenovať svoje pocity. Pochádza z mesta na západe krajiny, v Bratislave žije a pracuje už niekoľko rokov.
„Už predtým som sledovala správy a tušila som, že keď Putin uzná samostatnosť Luhanskej a Doneckej republiky, začne sa vojna. Myslela som si však, že boje budú prebiehať hlavne v týchto častiach krajiny. Bola som šokovaná, ako rýchlo sa útok odohral a že zasiahol veľkú časť Ukrajiny. Nevedela som si predstaviť, že sa to bude diať u mňa doma. Zrazu som cítila bezmocnosť, bola som úplne bez sily.“
Iryna uvažovala o tom, že rodičov pozve bývať k sebe na Slovensko, no ani na to neprišla reč. „Vedela som, že zostanú, neodídu. Ľuďom dáva silu, keď sa snažia ubrániť svoj domov. Prišiel niekto, koho sme nepozvali, pričom sme neurobili nič, začo by na nás útočil.“
Na Rusko treba vyvinúť väčší tlak
Iryna má okrem rodiny na Ukrajine aj mnohých kamarátov, kamarátky, známych, známe. Viacero z nich žije aj v Kyjeve a v mestách, kde sa bojuje. Boja sa, hlavne tí a tie, čo majú deti.
„Mám pocit, že v istom bode sa budú brániť aj holými rukami bez zbraní,“ vraví Iryna. Občas cíti pnutie sa k nim pridať, vrátiť sa a bojovať akokoľvek to bude možné. Rovnako ako mnoho z nás na Slovensku spochybňuje, či sa dostatočne zapája, či by nemala viac. Ako pomôcť?
V Bratislave sa zúčastňuje protestov proti vojne, myslí si však, že na Rusko treba vyvinúť väčší tlak, zhromaždenia by sa podľa nej mali organizovať hlavne pod oknami ambasády. Snaží sa pomáhať aj s prekladmi do ukrajinského jazyka. Dáva jej to pocit užitočnosti.
Vníma aj tlak propagandy. Pred anexiou v roku 2014 pracovala na Kryme. Mnohí jej známi a známe boli vychovávaní v ruskej kultúre a tradíciách a vraj už vtedy prijali, že Putin územie zabral. „Aj včera som od nich dostávala správy, ich médiá píšu, že Rusko prišlo zachrániť Ukrajinu, klamú, že bombardujú iba vojenské objekty. Ak tam aj ľudia chceli robiť protesty, hneď ich rozohnali.“
Obavy o dúhovú komunitu
Ukrajinská queer komunita medzitým môže byť v ohrození. Hoci situácia pre LGBTI+ ľudí nebola u našich susedov prijateľná, predsa len žili vo väčšom bezpečí v porovnaní s Ruskom, kde režim aktívne prenasleduje ľudí z komunity. Po invázii Rusov sa postavenie LGBTI+ ľudí môže výrazne zhoršiť. Na Ukrajine sa napríklad organizovali PRIDE pochody v Charkove a Kyjeve, čo je v Rusku nepredstaviteľné. „Počas akcií na nich zvykli útočiť isté skupiny, no posledné roky sú pokojnejšie,“ dodáva Iryna.
„Svoju orientáciu som počas vyrastania musela tajiť. Súvisí to so spoločnosťou aj s mojím vnímaním seba. Až v posledných rokoch som sa naučila o nej otvorenejšie hovoriť. Vyrastala som v podstate na dedine, informácie na internete v mojej puberte ešte neboli také rozšírené, o queer ľuďoch sa nikde nehovorilo, ani na školách.“
Situáciu, že by Rusko úplne obsadilo Ukrajinu, si však ani nechce predstavovať. Nepripúšťa si ju ani v teórii. Verí v zapojenie síl Európskej únie a NATO. „Teraz už každý vie, kto je agresor a prečo bojujeme, čo mi dáva nádej, že sa nám podarí ubrániť.“
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk