Marek Hudec
Mladý influencer Boris Hrivňák je mimoriadne úspešný na TikToku. Zaujal aj tím Filmového festivalu inakosti, ktorý si ho vybral ako jednu z tvárí tohtoročného plagátu.
Na sociálnych sieťach pôsobí už niekoľko rokov a je na nich aj mimoriadne úspešný. Mladý influencer a umelec Boris Hrivňák alebo @borishr1vn4k má napríklad na TikToku viac ako 130 tisíc sledovateľov. Hoci je všestranný, zo všetkých ostatných sietí sa práve na tejto platforme cíti nautentickejšie.
„Práve tu rád nakrúcam storytimes alebo príbehy, ktoré sa mi v živote dejú. Okrem toho inklinujem k rôznym formám umenia, či už mejkapu, móde alebo aj maľbe. Rád by som rozšíril svoju tvorbu a venoval sa viac kreatívnym umeleckým aktivitám, uvidím však, kam ma moja hlava a nápady zavedú,“ vysvetľuje Boris.
Teraz ho môžete vidieť aj v kampani Filmového festivalu inakosti, ktorý bude v Bratislave v novembri a prinesie opäť to najlepšie zo súčasného filmového umenia o živote LGBTI+ ľudí.
Pomohol mu internet
Hlavnou myšlienkou kampane je heslo Inakosť spája. „V tomto kontexte podľa mňa spája spoločnosť práve tých neprijatých ľudí a tvorí komunitu, vďaka ktorej sa ľudia s atribútmi inakosti cítia vítano a prijato. Verím v to, že keď sa človek správa určitým spôsobom, vysiela podobné energie do okolia a láka k sebe takých ľudí. Teda mňa moja inakosť spojila napríklad s týmto super projektom.“
Svoju queer identitu si uvedomoval počas dospievania a súvisela aj s jeho sebavnímaním a tvorbou hodnôt. Boris vraví, že v tomto období mu veľmi pomohol internet a sledovanie rôznych zahraničných ľudí s podobnými príbehmi. „Od malička som sa vizuálne alebo vibeom líšil od okolia a dávalo mi to najavo nepekným spôsobom.“
Vraví, že sikana ho vyformovala do silnejšej verzie samého seba a doteraz je pre neho táto skúsenosť v istých momentoch hnacím motorom. „Síce to bolo ťažšie obdobie, ale naučilo ma určiť si hranice, vedieť sa zastať sám seba.“
V súčasnosti žije v Prahe
Svet filmov bol Borisovi vždy blízky, rovnako rád aj čítal. „Myslím si, že klasika ako Daj mi tvoje meno bola určite dôležitá v knižnej aj následne filmovej podobe. The Dreamers bol môj umelecko-spoločenský film, kde tiež narazíme na rôzne témy budovania identity. Portrét Doriana Graya je zas mojou najobľúbenejšou knihou, hoci sa priznám, že film som nevidel a mal by som to napraviť.“
Boris si ešte spomína na seriál Skins, ktorý rozoberal životy niekoľkých tínedžerov v malom britskom mestečku, a viacerí z nich boli queer. „Bol podstatnou časťou môjho dospievania a hľadania vlastnej identity. Nájde sa určite aj veľa ďalších, tieto mi len prvé napadli.“
V súčasnosti žije v Prahe, predtým bol v Nemecku. „Myslím si, že to odpovedá na tvoju otázku. Na Slovensku sa cítim vítane len vďaka svojej rodine a komunite, ktorú som si vybudoval. Rozumiem mentalite slovenského národa a často sa s ňou nezhodujem, čo je úplne v poriadku. Mám rád slovenskú kultúru a vždy som bol hrdý na svoj pôvod, no neprežívam najšťastnejšie pocity, keď vidím, čo sa u nás deje. Je to smutné, ale snažím sa žiť v prítomnosti a nepripúšťať si aktuálne dianie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
