Marek Hudec
Chceli zostať a pomáhať, jedlom, liekmi a vytváraním útočísk, vraví Stas Mishchenko.
Stas cíti veľkú únavu a hnev, no na iné pocity po ruskej invázii nemá priestor. Pripúšťa, že sa môžu neskôr vrátiť v podobe nervového zrútenia alebo panických záchvatov, ako v minulosti. Je súčasťou tímu kyjevského Pride a zatiaľ, kým veľká časť jeho kolegov zostala v hlavnom ukrajinskom meste, on sa snaží pomáhať ako vie spoza hraníc, už dlhšie totiž žije v nemeckom Mníchove.
„Robím síce čo viem, zbieram peniaze, šírim informácie, pomáham s organizáciou, no chcem ešte viac. Moji rodičia a brat sú tiež na Ukrajine, vo viac-menej bezpečných mestách. Keďže robím zväčša v noci, máme rituál, že keď ja idem spať a oni práve vstávajú, posielame si správy, či je všetko v poriadku. To ma vždy upokojí.“
Stas vraví, že jeho kolegovia sa cítia podobne unavení. Keďže sú mestá ohrozené bombardovaním, veľa času trávia v úkrytoch, čo je vyčerpávajúce. Sťahovať sa odmietajú, lebo nechcú odchádzať od komunity a snažia sa pomôcť queer ľuďom, ktorí v Kyjeve zostali. Pomáhajú v ich sťahovaní do bezpečnejších miest, hľadajú pre nich útočiská, lieky, a sú aj takí, čo si vzali zbrane a pridali sa do obrany krajiny.
Tím kyjevského Pride odmietol z mesta ujsť
Tesne pred inváziou anglický magazín Gay Times priniesol správu, že Rusko má v prípade prebratia moci na Ukrajine pripravený zoznam domácich queer aktivistov a aktivistiek, ktorých chce potrestať.
„Neviem, či je to úplne pravda, ale počul som túto správu. Neprekvapilo by ma, keby taký zoznam existoval. Pre ruskú vládu je najväčším ohrozením aktívna občianska spoločnosť. LGBTI+ komunita v nej patrí k tým najhlasnejším,“ myslí si Stas.
Tím kyjevského Pride v dňoch pred inváziou zvažoval, či v krajine zostane, no takmer každý z členov a členiek bol proti odchodu. „Je to odvážne, lebo hrozbu poznáme. Sovietskej invázii sme čelili 75 rokov a počas nej boli milióny Ukrajincov a Ukrajiniek zavraždených, milióny deportovaných a milióny poslaných do gulagov.“
Stas dodáva, že v Kyjeve momentálne niet bezpečného miesta. Bomby útočia na infraštruktúru, ale aj obytné budovy na okraji mesta. Zničili televíznu vežu a zaútočili aj na pamätník Babyn Jar, ktorý pripomínal obete holokaustu.
Utečenci môžu byť na hranici nedobrovoľne vyautovaní
Postavenie LGBTI+ komunity na Ukrajine nie je ideálne, no Stas vníma, že sa jej prijatie v posledných desiatich rokov zlepšilo. Má však zároveň aj obavy o ľudí z komunity, ktorí sa rozhodli utiecť pred ruskou okupáciou. „Ľudia sa môžu správať homofóbne, keď nepoznajú žiadneho queer človeka osobne. No a utečenci môžu byť v ohrození, lebo môžu byť nedobrovoľne vyautovaní, napríklad trans ľudia pri kontrole ich dokladov na hraniciach v menej tolerantných krajinách, napríklad v Poľsku, či v Maďarsku.“
Nenávistné prejavy sú podľa neho spôsobené aj ruskou propagandou, ktorú vidno v celej Európe a v posledných dňoch sa jej podhubie odkrýva aj na Slovensku. Objavujú sa správy o dezinformačných stránkach, ktoré platila ruská ambasáda.
„Zacieľujú extrémne pravicové aj ľavicové skupiny, ktoré potom nekriticky šíria propagandu. Aj na Ukrajine poznáme skupiny, ktoré terorizovali queer ľudí a boli platené z ruských zdrojov. Kvôli tomu sme zavreli aj niektoré mediálne spoločnosti. Snažíme sa odhaliť komunikačné vlákna na Messengri, Signale či Whatsappe, ktoré v týchto dňoch šíria paniku a nenávisť.“
Tím kyjevského Pride cíti ochotu medzinárodnej komunity pomôcť, no má to svoje limity. „V týchto dňoch potrebujeme hlavne základné potreby, ako lieky, jedlo, bezpečný priestor. Sme vďační za finančnú podporu a uvedomujeme si, že vojna je aj informačná.“
Po vojne pripravíme najväčší Pride
Stasovi sa zdá, že ruská propaganda sa roky snaží v spoločnosti hľadať jej slabiny a rozdúchavať konflikty, podobne ako to vnímame v prípade prijatia queer komunity. Dúfa však, že sa ruské zdroje teraz vyčerpajú a vojna, hádam aj tá informačná, sa skončí.
Slovensko v súčasti prijíma mnoho utečencov a utečenkýň, podľa Stasa by pomohlo, keby mali na hraniciach informačné miesto, kde sa vedia spojiť s domácou LGBTI+ komunitou, ktoré organizácie im vedia pomôcť. Situáciu v súčasnosti riešia spoločne predstavitelia viacerých slovenských neziskoviek.
V Mníchove pozná Stas prípad partnerov, mužov zo Senegalu, ktorí po úteku v tábore museli predstierať, že sú bratia, aby ich nediskriminovali. Myslí si, že niečo podobné sa môže diať aj na slovenských hraniciach.
„Verím v naše víťazstvo, spoločne to dokážeme. A keď vojna pominie, pripravíme najväčší Pride v spolupráci aj s partnermi z okolitých krajín.“ Na Ukrajine sa dúhové pochody zvykli organizovať okrem Kyjevu aj v Odese a Charkove. Ten posledný v hlavnom meste pritiahol naposledy najväčší dav, 7000 ľudí. Aktivity protidemonštrantov z neonacistických skupín v posledných rokoch tiež utíchli, Stas si myslí, že to súvisí so zmenou ministra vnútra. Ten predchádzajúci mal totiž údajne napojenie na extrémistov.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk