Denis Svitek
Denis vyrozprával pre Queer Slovakia, ako vyzeral jeho comingout, a tiež ako reagovala jeho rodina. Hoci mnohé reakcie boli pozitívne, zažil pre orientáciu aj situáciu, ktorá ho vydesila. Keď Denis povedal kolegyni, že sa mu páči údržbár, vyústilo to do konfliktu, po ktorom sa radšej rozhodol zmeniť zamestnanie.
Byť orientovaný inak ako heterosexuálne je na Slovensku stále ťažké. Asi každý z vás už zažil nejakú internetovú hádku, ktorá súvisela s vašou orientáciou. Priznám sa, keď reagujem na nejaký nenávistný komentár, v krvi mi pumpuje adrenalín a vo vnútri sa mi prebudí duša bojovníka. Chvíľu sa hádame, teda polemizujeme a prezentujeme svoje argumenty. Zvyčajne to končí tak, že tomu druhému dôjdu slová a odmlčí sa. Tiež to môže dopadnúť aj tak, že po spŕške nechutných slov sa mi začne vyhrážať, ako ma príde zbiť a podobne. Ak je to stále v internetovej rovine, je to fajn. Horšie to začína byť vtedy, ak sa vám to stane naživo.
Neznášam gejov…
Pred pár rokmi som nastúpil na post opatrovateľa v jednom starobinci. Nové prostredie i postarší kolegovia na mňa pôsobili veľmi depresívne. Bolo tam aj niekoľko mladších ľudí, a ak bol čas, vždy som rád s nimi prehodil pár slov. Jedna baba, asi v mojom veku, tam tiež robila opatrovateľku. Začínali sme spolu a časom sme sa skamarátili. Po krátkom čase som sa jej zdôveril so svojou orientáciou. Na spoločných zmenách sme sa rozprávali o živote, práci i chalanoch. Raz som spomenul, ako dobre vyzerá náš údržbár, ktorý bol len o pár rokov starší než my. Zasmial som sa, lebo mi povedala, že si vôbec nevšimla ako vyzerá. Ak sa nad tým teraz zamyslím, bolo to celkom irónia, lebo neskôr spolu začali niečo riešiť.
Ja som sa s údržbárom zdravil, sem-tam sme pokecali a život bol pekný… No v jeden deň, keď som mal zmenu s tou kamarátkou, sa všetko obrátilo hore nohami. Povedala, že za nami príde aj ten údržbár. Bola to nočná zmena, čiže v okolí nebolo veľa ľudí. Počul som, ako sa rozprávali na chodbe, a tak som ho zavolal, aby si šiel sadnúť k nám na sesterňu. Pozdravil som ho, on si sadol a začal hovoriť úplne od veci. Jeho pohľad bol šialený. Uprene na mňa pozeral a funel. Všimol som si, že niečo nehrá, a tak som sa ho spýtal, či sa niečo stalo.
On začal trepať hlúposti, že by som mal začať poslúchať alebo niečo v tomto duchu, vôbec som to nechápal. Potom mi celý rozhorúčený povedal, že strašne neznáša gejov. Úprimne, vôbec som nechápal, prečo ho to celé až takto vyviedlo z miery. A tiež, kto mu to povedal. Zrazu sa postavil a vyzeral, že ma ide napadnúť, ale v tom zareagovala kolegyňa o odviedla ho von. Rozprávali sa tam asi dve hodiny. Keď údržbár neskôr odišiel, tak sa vrátila dnu. Hneď som sa jej spýtal, čo to malo celé znamenať. Ona na mňa vyvalila oči a povedala, že mi chcel ublížiť. Nešlo mi do hlavy prečo,veď som mu nič nespravil. Preberali sme to celú nočnú a cítil som sa preto čoraz horšie.
V núdzi poznáš priateľa
Neskôr nás prišiel pozrieť ďalší kolega. Hneď som mu všetko vyrozprával. O tom, že sa mi páčia chalani, som však mlčal. Keďže som mal obavy, tak som to radšej zatĺkal. Zaujímal ma však jeho názor na celú situáciu. Bolo mi povedané od oboch, že ten údržbár má pochybnú minulosť a nemal by som mu nič hovoriť, ja som mu však pritom ani nič nehovoril. V tom momente som sa veľmi nahneval. Tak ja sa mám báť a mám byť ticho? Rozčúlený som napísal údržbárovi, čo však celú situáciu zhoršilo. Okrem otrepaných nadávok prišli aj vyhrážky. Obaja kolegovia mi povedali, že som to mohol čakať.
Cítil som sa strašne. Na mňa chcel zaútočiť, mne nadával, mne sa vyhrážal a ešte ja som ten zlý? Ten kolega neskôr odišiel. S tou kamarátkou som sa ešte v tú noc prestal baviť, údržbára sa zastávala. Hovorila mi veci ako: „Pozri sa na to z jeho pohľadu.“ Nechápal som.
Naozaj koniec?
Hneď na druhý deň som dal výpoveď. Povedal som vedeniu, za akých podmienok odchádzam. Ešte chvíľu ma prehovárali, aby som ostal, ale ja som bol rozhodnutý. To, čo bolo na celom tomto zážitku najhoršie, bol pocit bezmocnosti. Okrem jednej poznámky, ktorú som vlastne ani nepovedal jemu, som nespravil nič, prečo by ma mal napadnúť. Úplne som stratil pocit bezpečia. Mal som obavy, aby sa nestalo niečo ešte horšie. Neželal by som ten pocit nikomu.
Hoci som si myslel, že odchodom z práce sa to celé uzavrie, nestalo sa tak. Toho chlapa som totiž stretol v obchode. Prišiel ku mne, znovu s tým šialeným pohľadom, a začal mi vyčítať, aké blbosti som narozprával. Hoci som sa snažil reagovať, debata nemala zmysel. Keď sa však ku mne začal približovať, začal som kričať, nech odíde, lebo zavolám ochranku. Ešte čosi povedal a odišiel. Odvtedy som ho nevidel.
Musím povedať, že som rád, že som ho stretol. Som hrdý na to, že som tam nepodľahol strachu a že som sa postavil sám za seba. Dodalo mi to väčšiu sebadôveru a odvahu. Chápem, že sú situácie, keď je bezpečnejšie radšej ustúpiť, aby sme neohrozili vlastné zdravie. No potom prídu aj momenty, kedy sa človek musí zaťať a stáť si za svojím. V každom prípade sa nikdy nenechajte presvedčiť, že je na vašej orientácii niečo nesprávne.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk