Marek Hudec
Mladý tanečník Danil Vitkovski hovorí o dynamicky sa rozvíjajúcej kultúre. V sobote ho môžete spoznať osobne, bude totiž hodnotiť súťažiacich a súťažiace na Ball of Shame.
Na svojom prvom vystúpení ešte nemal dosť sebavedomia. To získal až rokmi skúseností. Mladý poľský tanečník Danil Vitkovski musel najprv pochopiť, že vogue bály sú bezpečným priestorom pre LGBTI+ ľudí. Ich výkony síce hodnotí porota, no nevylučuje ich spôsobom, ako sa to môže diať vo vonkajšom svete.
„Keď niekomu chýba sebavedomie, hneď to vidíme, a to je mínus pár bodov,“ vraví Danil. Niekedy človek nemusí byť dokonalý vo svojich pohyboch alebo nemá úžasný outfit, no keď si vystúpenie užíva a pôsobí prirodzene, hneď si to porotcovia a porotkyne všimnú. Výkony slovenských súťažiacich v rôznych kategóriách bude už túto sobotu bodovať na bratislavskom Ball of Shame.
Len nedávno si Danil skúsil novú výzvu. Na bále v Poľsku vystúpil prvý raz v ženskom oblečení pod prezývkou Larissa. „Všetko bolo zrazu ťažšie. Kvôli parochni som sa musel opatrnejšie pohybovať, kamarát mi pomáhal s prezliekaním, lebo som mal dlhé nechty,“ vysvetľuje a hodnotí to ako vzrušujúci zážitok. Pri svojom drag imidži sa inšpiroval Emmou Bunton zo skupiny Spice Girls.
Poľskej vogue scéne pomohol americký seriál
Danil si všíma, že poľská vogue scéna v posledných rokoch rastie mimoriadne rýchlo. Prví jednotlivci sa začali objavovať v roku 2012, no vtedy ešte tento štýl nepútal veľa pozornosti. Mnohí z nich potom odišli do zahraničia trénovať a zlepšovať sa. V roku 2015 vzniklo prvé zoskupenie House of Army a v roku 2016 podujatie Bal u Bożeny vo Varšave, ktorú zorganizovala Bożna Milan Sarmata. Táto séria bálov zaujala viacerých novinárov či verejne známe osobnosti. Na prvý prišlo len 50 návštevníkov a návštevníčok, no na zatiaľ posledný sa predalo tisíc lístkov.
Okrem popularity Bożny scéne určite pomohol aj americký seriál Pose, myslí si Danil. „Keď ku mne prichádzajú nováčikovia, ktorí sa chcú učiť vogue, vravia, že prišli preto, lebo ich zaujal na Netflixe.“ Okrem popularity bálov rastie aj ich kvalita. Tanečníci a tanečníčky sa postupne vracajú zo zahraničia, konkurencia je čoraz väčšia a zážitok výnimočnejší.
Danil sa tancu začal venovať ako 10-ročný. Skúsil si lekcie viacerých tanečných štýlov, chvíľu sa venoval hip-hopu, no neskôr ho na tanečnom tábore zaujal práve vogue. Oslovil ho aj vďaka videám dychberúcich vystúpení na Youtube, napríklad Švédky Inxi Prodigy. Hoci mu okolie vravelo, že má talent, trochu ho odrádzalo, keď mu kamaráti vraveli, že vogue pôsobí ako tanec pre ženy.
„Večne bojujem s toxickou maskulinitou. Vždy som sa cítil trochu odlišne od väčšiny. Mal som ženský hlas, dlhé mihalnice a mnohí mi vraveli, že vyzerám ako dievča,“ spomína si Danil. V trinástich rokoch si povedal, že na tom nezáleží a ešte viac sa zameral na vogue. Napriek tomu mal dlho problém úplne prijať svoju ženskejšiu stránku, vystupoval najprv v štýle old way, ktorý má o niečo maskulínnejšie pôsobiace pohyby. Queer identitu prijal až neskôr.
Vďaka nenávisti získali mnohí odhodlanie
Dnes vedie vlastné zoskupenie Kiki House of Sarmata. „Ešte stále sa učím, ako byť lídrom, ale cítim veľkú zodpovednosť, aby som sa zlepšil,“ vysvetľuje. Dôležité je vraj vedieť rozdeliť svoj život medzi tým na vogue scéne a mimo nej. Mnohé jeho „deti“ sú napríklad oveľa staršie než on, no Danil má ich rešpekt, pretože má najviac skúseností. Cíti, že okrem vogue si chce vybudovať aj inú kariéru, je to podľa neho zdravšie. Okrem tanca obľubuje modeling či písanie. Baví ho poézia, pracoval aj v novinách.
Ako umelec síce citlivo vníma, že sa situácia pre LGBTI+ ľudí v strednej Európe zhoršuje, no nezdá sa mu úplne beznádejná. „Pravda je, že v nočných hodinách sa na ulici necítim bezpečne. Keď som šiel z fotenia v ženskom oblečení, pokrikoval na mňa zvláštny muž na ulici a nebolo mi všetko jedno. V Poľsku bolo už v minulosti veľa homofóbov, no až politici ich názory legitimizovali a priniesli do verejného priestoru. Vymysleli si, že LGBTI+ nie je komunita, ale ideológia.“
Na druhej strane, aj práve tejto nenávisti sa mnohí queer ľudia odhodlali prijať svoju inakosť verejne a postaviť sa za svoju rodinu. Hlavne umelecký svet je podľa Danila oveľa otvorenejší queer témam, než kedykoľvek predtým. A možno aj práve kvôli tomu, kvôli hladu po lepšom, tolerantnejšom svete, pomohol vogue scéne vyrásť.
Ball of Shame si môžete užiť vďaka podpore od Fondu na podporu umenia, Absolut a iSexShop.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk