Denis Svitek
Krátko po svojom vnútornom comingoute som sa konečne odhodlal nakuknúť na Pokeci do miestnosti G/Bi. Bolo to v mojich úplných „dúhových“ začiatkoch, takže ma sprevádzali pocity strachu, neistoty, a keby som bol menej odvážny, asi by som odtiaľ ihneď zdupkal.
Rozmýšľal som, ako by sa na mňa pozerali ostatní, keby ma teraz videli. Predstavoval som si tvár môjho vtedajšieho najlepšieho kamaráta. Toho, ku ktorému som cítil čosi viac, ale dopredu som vedel, že to nemá zmysel. Vnútri mi potichu hovoril jeho hlas, aby som cúvol, kým sa ešte dá. Zvedavosť však prevážila obavy, a tak sa začalo moje objavovanie.
Narazil som tam na jedného týpka, ktorý mi bol celkom sympatický. Mal tmavé vlasy, výrazné oči, z ktorých vyžaroval veľký sexepíl. Pri pohľade naňho som mal v bruchu tie povestné motýle. Písanie s ním bolo pre mňa stredobodom dňa. Pamätám si, ako som čakal, kedy mi odpíše. Celé dni som vysedával s telefónom v ruke, a keď mi odpísal, cítil som sa veľmi dôležito. Boli sme v kontakte asi dva týždne. A hoci postupne reagoval menej často, sľúbil mi, že sa niekedy stretneme. Z ničoho nič mi však prestal písať a ja som nechápal. Napísal som mu ešte niekoľko správ, ale nedočkal som sa odpovede. Bolo mi hrozne.
Rozmýšľal som, či to bola moja vina alebo jeho. Teraz po dlhšom čase, keď už viem čo-to o randení na zoznamkách, to už nevnímam ako čudné. Dokonca mi to príde trochu bláznivé. Tá rýchlosť, s ktorou som sa dokázal na toho chalana naviazať, bola megaveľká. Na moju obranu, cítil som obrovské vzrušenie z toho, že pôjdem s chalanom von a bude to v inom duchu než kamarátskom. Bol som ako malý chlapec na Vianoce, ktorý si chcel rozbaliť svoj darček čo najskôr. Klamal by som, keby som vravel, že sa mi to už potom nestalo. Stalo, a viackrát, ale aspoň som to už tak veľmi neprežíval.
Prvá pusa cez Grindr
Po čase ma Pokec začal nudiť a chcel som vyskúšať niečo nové. Vo filmoch a seriáloch sem-tam padlo slovo Grindr, tak som si povedal, že to skúsim. Keď som videl, koľko je tam chalanov, uvedomil som si, že celú túto komunitu netvorí len pár ľudí. To mi dávalo väčší pocit istoty a normálnosti.
Kým sa čosi vážnejšie udialo, mal som za sebou pár jednorazových stretnutí, ktoré, úprimne, za veľa nestáli. Niekedy sa stalo, že medzi nami skrátka nepreletela iskra. Inokedy to zase iskrilo až príliš, ale len z mojej strany.
S prvým chalanom v tomto príbehu som sa stretol hneď po prvom kontakte. Prišiel som za ním do jeho dediny a prechádzali sme sa. Študoval medicínu a vďaka tomu, že ja som robil v zdravotníctve, sme si mali čo povedať. Sedeli sme za dedinou v altánku, bola neskorá noc a pamätám si, akú som cítil príťažlivosť. Veľmi som mu chcel dať pusu, no odrádzal ma fakt, že už mal frajera. Nehľadal jednorazovku, ani nič také. Chcel sa len zoznámiť s niekým novým, tak ako ja.
Po prechádzke sme skončili v mojom aute a ešte chvíľu sa rozprávali. Naraz som si uvedomil, že nastala taká čudná atmosféra. Keby som to mal opísať, povedal by som, že napätie sa dalo krájať a okná sa rosili ako v tej scéne z Titaniku. Bol som hrozne vzrušený, ale na druhej strane som sa aj hanbil, takže som sa nemal k činu. Na moje šťastie, on sa k činu mal, chytil ma za hlavu a pobozkal ma. Bola to moja úplne prvá pusa v živote. Bolo to čudné, krásne a vlhké. V tej chvíli som ľutoval, že som predtým jedol cesnakovú pizzu. Ani by mi nenapadlo, že v túto noc sa budem bozkávať. Popri krásnom pocite z prvej pusy som mal ešte jednu emóciu. Cítil som sa previnilo preto, že už niekoho má. On to cítil rovnako. Po peknej noci sme si sľúbili, že to bol prvý a poslednýkrát.
Najprv film v kine, potom u neho doma
S ďalším chalanom som sa tiež spoznal vďaka Grindru. Mal hnedé oči a celkovo bol veľmi pekný. Po pártýždňovom písaní sme sa stretli prvýkrát. Na prvý pohľad sa mi nepozdával tak ako na fotke, ale aj tak sme šli do kina. O pár stretnutí neskôr sme boli u neho doma. Cítil som sa trochu divne, pretože som nechodil k druhým chalanom domov. Pustili sme si film, dali niečo pod zub a ľahli na jeho posteľ. V ten moment ma posadla mocná, detská hravosť. Šteklil som ho, štuchal do neho a robil mu všemožnými spôsobmi zle. Celú noc tomu zdatne odolával, ale o pár hodín neskôr sa to zvrtlo k vášnivému bozkávaniu. Nebudem viac zabiehať do detailov. Povedzme však, že neostalo len pri tom. Aj keď teda lovestory z toho nakoniec nebola.
Nechcem hovoriť, že internetové zoznamky mi zachránili život, ale je pravda, že bez nich by som sa cítil oveľa osamelejšie. Tým, že bývam na dedine, kde žije dva aj pol človeka, nemám veľa možností na randenie. Keď sa občas stane, že zbadám nejakého fešáka v obchode či len tak na ulici, nikdy by mi nenapadlo ho osloviť. Nie som strachoprd, ale predstava odmietnutia či dokonca násilnej reakcie mi nie je dvakrát po chuti.
Na druhej strane nie som fanúšikom dnešnej uponáhľanej doby. Niekomu sa môže páčiť konverzácia typu: „Ahoj, ako, si pasív či aktív, chceš si zamrdať?“ No ja som v tomto staromódnejší a hľadám skôr to súznenie. Ten pocit, keď sa pozrieš na hodinky a zistíš, že sa spolu rozprávate už hodiny. Ten malý hlások, čo vám našepkáva, že toto by mohol byť on. Ak to zhrniem, zoznámenie cez internet nie je vôbec zlé, no samotné písanie nikdy nenahradí stretnutie naživo.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk