Marek Hudec
Z toxického vzťahu mu zostala trauma, no zdôrazňuje, že o ťažkej téme treba hovoriť.
Pandémia znamenala búrku pre násilie v partnerských vzťahoch, píše v štúdii Zuzana Očenášová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách. S násilím vo vzťahoch sa napriek mýtom stretávajú aj muži a queer ľudia.
Jeho najviditeľnejším prejavom je fyzické, no často zvykne mať podobu práve duševného, ktoré je rovnako zraňujúce, a zároveň aj dlhodobejšie. Môže mať podobu znevažovania partnera, vyhrážania sa, manipulácií, snahy o finančnú kontrolu alebo o kontrolu toho, s kým sa partner stretáva.
V toxickom vzťahu s prvkami psychického násilia bol aj Dušan. Pre potreby tohto článku nebudeme uvádzať jeho pravé meno, súhlasil s anonymizovaným rozhovorom. Istý čas žil v zahraničí, a keď sa pred niekoľkými rokmi ocitol na pár dní doma, dohodol si rande cez apku. S partnerom, ktorého budeme prezývať Patrik, si okamžite padli do oka.
Začali sa častejšie stretávať, vzťah riešili najprv na diaľku, Patrik cestoval za Dušanom do zahraničia. Po dvoch mesiacoch randenia si Dušan v návale emócií kľakol pred Patrika a spýtal sa, či spolu budú chodiť. Patrik súhlasil, no mal podmienku: budem tvoj jediný.
Žiarlil na všetko, kamarátov, rodinu, známych
Dušan si tým najprv nebol istý, túžil skôr po otvorenom vzťahu, no nakoniec na monogamiu pristúpil. „Stálo mi to za to,“ vraví po rokoch. V tom čase navyše prechádzal krízou, tápal v práci, uvažoval, že by sa aspoň načas vrátil na Slovensko.
Nakoniec sa ocitol späť v rodnej krajine s Patrikom v jednej domácnosti a bol presvedčený, že je šťastný. Trápila ho len zaostalá spoločenská situácia na Slovensku oproti zahraničiu, kde spolu partneri bez obáv mohli chodiť držiac sa za ruky.
Postupne Dušanovi dochádzalo, že niečo v jeho vzťahu nie je v poriadku, ale intuíciu nepočúval. „Otvárali sa mi oči, na mnohé situácie nemal normálne reakcie. Fyzické násilie často bolí menej ako pomalé zneisťovanie a psychické týranie,“ vraví. Keď sa Dušan kvôli operácii oka ocitol v nemocnici, Patrik sa ani nezastavil, biznis mu bol prednejší.
„Často žiarlil, ale chorobne. Jednotlivé situácie nevedel spracovať, stále mi ich vyhadzoval na oči. Žiarlil na všetko, na kamarátov, rodinu, známych. Vadilo mu už len, keď som s niekým šiel na kávu. Robil mi scény, lebo som nevenoval vtedy pozornosť práve jemu.“
Dušan sa vo vzťahu začal cítiť ako herec vo filme, ktorý režíroval jeho partner. Patrik sa stále sústredil hlavne na seba, na svoj život, nie na potreby partnera. Zároveň začal nad Dušanom získavať čoraz väčšiu kontrolu, vedel všetko o jeho účtoch a zárobkoch. Nechal sa hlavne v počiatkoch vzťahu všade od Dušana pozývať, no sám neplatil nič, aj jeho financie boli tajomstvom.
„On to videl takto: Čo je tvoje, to je naše. Čo je moje, je len a len moje, a to ani nevieš, čo všetko.“ Patrik v konfliktných situáciách používal gaslighting, spochybňoval partnerovu realitu a jeho vnímanie situácie: Ty tomu nerozumieš, nevieš, nechápeš to. Kríza vo vzťahu prichádzala zhruba každé štyri mesiace, Dušan často zvažoval rozchod. Keď si balil kufre, Patrik sa mu posmieval: Hneď utekáš k mamičke! „Vždy vedel, kde má zatlačiť, kde mám citlivý bod, robil drámy, ronil krokodílie slzy,“ spomína si Dušan, no dával Patrikovi stále ďalšie šance.
Po každej zlomovej hádke Patrik Dušanovi nasľuboval hory-doly, že sa zmení, no netrvalo dlho, kým sa Dušan opäť začal cítiť ako na druhej koľaji. V roku 2019 ho čakal šok, keď ho doma aj s partnerom zadržali kukláči. Komando na nich mierilo lasermi, policajti mali povolenie na domovú prehliadku.
Kedysi pôsobil sebestačne, zrazu mu chýbalo sebavedomie
Dušan tušil, že Patrikov „biznis“ nie je v poriadku, no vtedy si uvedomil, že žije s kriminálnikom, ktorý má na rováši viacero ekonomických podvodov. Patrika vzali na tri mesiace do vyšetrovacej väzby.
„Dúfal som, že to bude preňho facka, po ktorej sa zmení. Prehodnotí svoju prácu aj náš vzťah a bude si ma viac vážiť, no mohlo mi byť jasné, že nič sa nezmení, keď po zadržaní neprejavil ani známku ľútosti,“ vraví Dušan. Rozhodol sa napriek zatknutiu s Patrikom ostať. Medzitým mu ľudia často opakovali, že ho nespoznávajú. Kedysi pôsobil nezávislo, sebestačne, zrazu mu chýbalo sebavedomie.
Prešiel rok a hádky sa vo vzťahu stupňovali. Dušan si začal čítať o toxických vzťahoch a ich formách. Dostal sa k článku o vzťahu s narcistickou osobnosťou, v ktorom sa našiel. Začalo mu byť jasné, že musí utiecť. Tajne si kúpil letenku do Veľkej Británie, vedelo o tom iba pár ľudí. Zrazu ho však Patrik, ktorý očividne chodil do jeho e-mailovej schránky, konfrontoval. Vraj nemá nikam ísť, lebo aj on je vyšetrovaný. Zastrašoval Dušana a klamal, že sa o letenke dozvedel od svojho advokáta, ktorému to oznámil vyšetrovateľ.
Ďalej ho zastrašoval: „Keď odídeš, zatknú nás, ublížim si!“ Dušan sa zľakol a síce neodletel, ale na útek neprestal myslieť. Po tom, čo sa raz Patrik odviezol do mesta, sa za polhodinu zbalil a odsťahoval k rodičom. Patrik ho tu potom vyhľadal a vytváral naňho nátlak, nech sa vráti. Dušan bol však už rozhodnutý. „Je koniec,“ oznámil. Patrik ho potom niekoľko mesiacov stalkoval, vypisoval mu zaľúbené SMS-ky a ohováral ho na sociálnych sieťach. Dušan zistil, že hoci bol monogamným partnerom, Patrik počas celého ich vzťahu striedal v byte milencov z celého Slovenska.
Hoci Dušanovi zostala z tohto vzťahu trauma, zdôrazňuje, že je dôležité o téme duševného násilia rozprávať: „Klinický, nezdravý narcizmus je v dnešnej dobe veľmi podporovaný. Nedovoľme, aby to bol štandard. Preto som sa o tom rozhodol hovoriť a šíriť osvetu. Rozbieham tiež lokálnu pomoc obetiam domáceho násilia. Žiadna obeť nie je sama a vždy sa nájde niekto, kto jej vie pomôcť.“
Ak máte príbeh o domácom násilí, ktorý by ste chceli zdieľať s čitateľmi a čitateľkami portálu Queerslovakia, dajte nám vedieť na info@queerslovakia.sk.
Téme domáceho násilia sa venujeme aj v tomto rozhovore.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk