Matej Handigay
Dotyky, neha, vášeň, to sú základné veci, ktoré túži cítiť takmer každý človek. Matej, ktorý je pre detskú mozgovú obrnu na vozíku, otvorene rozpráva o túžbe, ktorá by mohla dodať jeho životu novú nádej. Jeho blog s názvom Handigay Matej môžete sledovať aj na Facebooku.
V tomto článku sa budem snažiť priblížiť dôležitosť a pozitívny vplyv intimity na život hendikepovaných ľudí. Áno, dobre čítate, pozitívny vplyv intimity na hendikepovaných ľudí. Zdôrazňujem to pre tých, ktorí si nevedia predstaviť, že hendikepovaní ľudia by mohli mať intímne potreby. No taktiež to zdôrazňujem aj pre tých, pre ktorých je nepredstaviteľné mať niečo intímne s hendikepovaným človekom.
„Bojím sa, že nie som intimity schopný či schopná.“ Ani neviem, koľkokrát som túto vetu počul od svojich hendikepovaných kamarátov. Ja som zašiel vo svojich obavách ešte o niečo ďalej: ja sa asi nechcem dozvedieť, že môj hendikep ma obmedzuje alebo ma úplne pripravil o schopnosť prežívať intimitu. Pretože bez intimity si neviem predstaviť život.
Dieťa v intimite
Vlastnými silami som sa dostal na vysokú školu, dokonca sa mi popri štúdiu podarilo aj pracovať v danom odbore. Zdalo sa, že som celkom úspešný človek. No napriek tomu som mal stále pocit nedostatku, stále mi niečo chýbalo. Vedel som, že je to intimita. Nehovorím teraz o nejakom vzťahu. Hovorím o tom, že mi chýbala telesná blízkosť, že mi chýbalo napríklad bozkávať sa s niekým. Aj keby to malo byť len tak bez záväzkov, iba pre peknú a príjemnú chvíľu. Veľmi som po tom túžil.
V skutočnosti som si niečo také musel často iba predstavovať, aby si moji rovesníci či kamaráti o mne nemysleli, že som stále iba dieťa. Musel som si vedieť predstaviť takéto pekné chvíle, hoci som intimitu nezažil, aby som sa vedel zapojiť aj do debaty s touto tematikou. No aj napriek veľkej snahe som pre veľa ľudí v tejto oblasti ostal iba dieťaťom. Mnohí sú dodnes presvedčení o tom, že intimita je v živote hendikepovaných ľudí nepodstatná. „Veď sa už len pozrite na hendikepovaných ľudí na vozíku. Už od pohľadu je zrejmé, že musia riešiť iné problémy a starosti, ako je sex.“ Väčšina spoločnost si myslí, že pre hendikepovaných ľudí by mal byť sex druhoradý, resp. by sa mali snažiť úplne ho vytesniť zo života.
Hanba
Určite sa každý hendikepovaný človek stretol s vecou, ktorú dôverne poznám aj ja. Že si skrátka neverí. Je to spôsobené tým, že život mu stavia každý deň do cesty množstvo prekážok, na ktoré ho nikto pripraviť nevie a niekedy dokonca ani nechce. Musí sa s tým vyrovnať sám. Takisto sa musí vyrovnať aj so svojím telom. Teraz nehovorím o funkčnosti tela, mám skôr na mysli jeho estetickú stránku. Okrem rôznych deformít zdobia telá hendikepovaných ľudí často aj jazvy po operačných zákrokoch. Ja nie som výnimkou. Aj tento, pre niekoho možno smiešny či banálny, jav spôsobuje, že sa uzatvárame do seba.
Táto téma mi napadla možno aj preto, že prišlo leto. Pekné počasie a vysoké teploty nútia ľudí odhaľovať svoje telo. No pre mňa to ešte donedávna bolo úplne nepredstaviteľné. Dať si kraťasy? Ani doma na dvor. Maximálne trištvrťové nohavice. Hanbil som sa za svoje krivé nohy plné jaziev. Chodiť bez trička, tak ako to chlapi bežne robia? No ani náhodou. Aby všetci videli môj prepadnutý hrudník a hrb. Prisahám, že ak by bolo tričko s dlhým rukávom, ktoré by malo len zopár dier, aby mi nebolo tak teplo, nosím ho celé leto.
Svedčí ti to
Až do chvíle, keď som si sám pred sebou pripustil, že som gej, mi totižto nikto nikdy v živote nepovedal, že som pekný alebo že mi to pristane. A ja si to veru pri pohľade na seba vôbec nemyslím. Nevnímam sa tak dodnes. Ale už mám svojich medvedích anjelov, ktorí mi povedali, že som pekný. Cítim, že to myslia úprimne. Viem, že s nimi môžem preberať svoje túžby a predstavy. Aj keď som stále neistý a ospravedlňujem sa im za to.
Som presvedčený, že intimita vie byť pre hendikepovaných ľudí liečbou. Vidím to sám na sebe. Naučil som sa nahlas vysloviť to, čo by ma urobilo šťastným. Teraz už snažím nebrať ohľad na ľudí, ktorí to nechápu a ktorí sa ma snažia za každú cenu umlčať. Aj keď nie vždy sa mi to darí… Naučil som sa však byť sám so sebou nahý. Ok, pre niekoho možno hlúposť, no pre mňa je to nesmierne dôležité. Už som sa nielenže naučil byť nahý, ale aj sa cítim vtedy komfortne.
Ľudia sú pokrytci. Pred hendikepovanými sa zvyknú tváriť, že intimita neexistuje. Namiesto toho by sa mohli skúsiť zamyslieť, aký vplyv by mala absencia intimity na život zdravého človeka a či oni sami by boli ochotní takýto život žiť. Prečo sa radšej nezamyslia, aký blahodarný vplyv môže mať intimita v živote hendikepovaného človeka? Každý naplno prežitý okamih, ktorý človeka uspokojí, je predsa tým momentom, pre ktorý sa každé ráno oplatí vstať aj napriek ťažkostiam a bolesti.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
