Sofia Nøt
Hoci sa titulom „kráľ rokenrolu“ hrdí Elvis Presley, otcom tohto divokého žánru je Little Richard. Vniesol doň neodmysliteľnú okázalosť, vyzývavosť a dal mu jeho charakteristický imidž.
Jeho hudba a koncerty v päťdesiatych rokoch významne narušili segregáciu ľudí čiernej a bielej pleti, pretože práve jeho tvorba ich začala spájať. Vyše sedem dekád bol významnou osobnosťou hudby a kultúry, pričom ovplyvnil aj formovanie a vývoj soulu a funku. Zatiaľ posledná kultová osobnosť rokenrolu, Lemmy Kilmister z kapely Motörhead, označil Little Richarda za „zlatého Boha“ a „kráľa“. V jednom rozhovore uviedol: „Little Richard bol pre mňa vždy najvýznamnejšou osobnosťou a tým najlepším. Aké muselo byť v päťdesiatych rokoch na juhu USA ťažké byť gejom a Afroameričanom a spievať? Napriek všetkému sú jeho albumy od začiatku až do konca plné radosti.“
Dieťa pobožnej rodiny
Little Richard, vlastným menom Richard Wayne Penniman, sa narodil v americkom štáte Georgia v roku 1932. Mal jedenásť súrodencov a ako uviedol v jednom rozhovore, on bol tým najkrajším. Pochádzal zo silno veriacej rodiny a už od raného detstva ho pre jeho vzrast prezývali Lil Richard. V tom čase spieval v kostole a doma hrával na rôzne hudobné nástroje, čím často trápil susedov.
V trinástich rokoch sa začal prejavovať výrazne femínne, nosil mejkap a chodil po dome v dievčenských veciach. Jeho otec, ktorý bol dekanom v kostole, ho pre jeho výzor a správanie bil, a dokonca aj vyhodil z domu. On však svoj prejav ani vzhľad nezmenil. Po vyhodení z domu sa ho ujal biely manželský pár Johnsonovcov, ktorý vlastnil hudobný klub Tick Tock. Tam našiel útočisko, ktoré bolo živnou pôdou pre jeho osobnosť aj hudobný potenciál. Rana, ktorú mu spôsobil otec, keď ho vyhodil z domu, však bola ešte dlhé roky veľmi živá. Neskôr bola dokonca dôvodom, pre ktorý zanevrel na svoju inakosť.
Vychádzajúca hviezda
Keď mal štrnásť rokov, známa gospelová speváčka Sister Rosetta Tharpe ho pozvala robiť jej predskokana na veľkom koncerte. Táto udalosť ho inšpirovala k tomu, aby sa stal skutočným profesionálom. V ďalších rokoch sa krôčik za krôčikom prebíjal medzi veľké hviezdy. Keď mal devätnásť, otec si všimol jeho prvé úspechy a začal si k nemu pomaly hľadať cestu. Osud však zariadil všetko inak. Najlepší Richardov priateľ otca za neobjasnených okolností zastrelil pri konflikte v hostinci. Richard tak stratil otca, ktorý mu život nielen daroval, ale aj premenil na nočnú moru.
Na začiatku päťdesiatych rokov vystupoval na javisku aj ako drag queen pod menom Princess Lavonne. Vo svojich dvadsiatich rokoch mal už za sebou množstvo koncertov. V Houstone začal vystúpenie vetou: „Little Richard, King of the Blues… and the Queen, too!“ V roku 1955 vydal jeden zo svojich najznámejších hitov Tutti Frutti.
Jeho slávny popevok Whop bop b-luma b-lop bam bom vymyslel v práci, keď robil umývača riadu. Hudobní kritici sa dodnes nevedia zhodnúť na význame textu tejto skladby. Niektoré zdroje uvádzajú, že nie je o žuvaní žuvačky, ale ódou na análny sex. Singlu Tutti Frutti sa predalo viac ako milión kópií.
„Samozvaný kráľ rokenrolu“
Richard začal vyhrávať rôzne ceny a mnoho jeho piesní sa začalo objavovať na prvých miestach hitparád. Nasledovali hity ako Long Tall Sally, Good Golly, Miss Molly, Ready Teddy, The Girl Can’t Help It, alebo Lucille… Bieli interpreti ako Pat Boone, Elvis Presley či Bill Haley začali robiť coververzie jeho skladieb. Niektoré ich covery sa dostali dokonca na vyššie priečky rebríčkov než originály. V rozhovore z roku 1999 sa na margo úspechu vlastných skladieb v podaní bielych hudobníkov Richard vyjadril takto: „Keď ste biely, kritika o vás povie, že ste kráľom rokenrolu, ale keď ste čierny, kritici to doplnia tak, že ste „samozvaným kráľom rokenrolu“.“ Okremčiernej pleti mu na ceste k úspechu veľmi nepomáhalo ani ženské vyžarovanie a jemný imidž.
Na začiatku šesťdesiatych rokov sa prekvapivo oženil a spolu s manželkou si adoptovali syna. Manželstvo vydržalo päť rokov a stroskotalo nielen na jeho celebritnom statuse, ale aj na jeho bisexuálnej orientácii. V čase, keď bol ženatý, mu začali predskokanov robiť Beatles. V roku 1964 sa k jeho koncertnej kapele pripojil vtedy ešte neznámy gitarista Jimi Hendrix.
Po rozchode s manželkou nastali divoké rokenrolové roky, počas ktorých sa stal závislým od kokaínu, na ktorý údajne míňal tisíc dolárov denne. Pri svojich romancách bol otvorený ženám aj mužom a často sa nebránil ani skupinovému sexu. Nenásytná konzumácia koksu a nespútaný sex však boli v rozpore s jeho konzervatívnou výchovou. Nezlučiteľnosť divokého života s hlboko zakorenenou vierou ho začala čoraz viac ťažiť.
Boží plán
V sedemdesiatych rokoch sa zriekol svojej ženskosti a bisexuálneho života. Dokonca začal študovať teológiu a v rozhovoroch začal opovrhovať queer ľuďmi. O gejoch a transľuďoch sa vyjadril ako o niečom neprirodzenom, niečom, čo Boh nepokladá za správne. V roku 1975 sa stal kazateľom a začal nahrávať gospelové a nábožensky ladené albumy. Toto obdobie mu vydržalo zhruba desať rokov a v osemdesiatych rokoch sa vrátil späť k svojmu predošlému smerovaniu.
V roku 1986 bol uvedený do rokenrolovej siene slávy. „Rokenrol som vynašiel ja. Je to všetko, čo viem. Nič iné neviem. Nie som minister a nie som ani gospelový spevák, aj keď som zopár gospelových albumov nahral. Som iba starý rokenrolový spevák z Maconu v Georgii,“ uviedol vtedy.
Návrat k sebe samému
V roku 1995 sa v jednom rozhovore snažil spojiť vieru a svoju sexualitu v jedno a vyhlásil: „Celý život som gej a poznám Boha, ktorý je Bohom lásky, nie nenávisti.“ Týmto vyhlásením napravil svoje neslávne vyjadrenia o gejskej komunite spred dvadsiatich rokov, keď sa snažil popierať sám seba.
Rokenrol nikdy neumiera, ľudia však áno. Deviateho mája 2020 odišla Richardova rokenrolová duša na večnosť. Mal osemdesiatsedem rokov. Posledné roky života ho trápili závažné zdravotné problémy. Dostal infarkt aj mŕtvicu a nakoniec podľahol rakovine. Na opis prínosu, ktorý Little Richard predstavoval pre celý svet a popkultúru zvlášť, slová nestačia. V časoch najväčšej rasovej segregácie spojil v tom čase nespojiteľné, inšpiroval celé generácie hudobníkov a jeho hudba sa stala pre mnohých životným soundtrackom.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
