in ,

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?

Foto: Pixabay

Sexuálne fantázie nám môžu pomôcť lepšie pochopiť seba, vraví respondent s prezývkou Zlý Pes.

Chcete skúsiť v sexe niečo iné, no v bezpečnom priestore? Nasledujúci text je výňatkom odpovedí z rozhovoru s respondentom, ktorý chce vystupovať pod menom Zlý Pes. Vysvetľuje rôzne pojmy, ktoré spadajú pod hlavičku BDSM alebo fetiš.

V texte objasňuje, čo všetko by si mal človek ujasniť, než začne experimentovať, a ako narábať s dôverou či vedomým súhlasom. Zároveň zaujímavo vytvára paralely medzi sexuálnou fantáziou a bežným životom.

Fetišu sa nevyhol nik

V prvom rade si musíme ujasniť pojmy. Tým zastrešujúcim je asi „kink“ (po našom „prasačiny“, no v angličtine to slovo má skôr neutrálny nádych), pod ktorý patria rôzne fetiše aj BDSM. Jeho opakom je „vanilla“, teda čosi ako klasický sexuálny a/alebo romantický život.

Fetiš je najprístupnejšia forma kinku, s ktorou sa stotožní asi veľa ľudí. Provokatívne si dovolím tvrdiť, že sa mu nevyhol nikto. Tenisky s troma pásikmi, športovo dizajnované podkolienky, lycra na behanie či na bicykel, futbalové šortky alebo jockstrapy dnes už nikto nepovažuje za úchylné. Sú do istej miery ikonické pre gej komunitu.

Fetišom sa stávajú, keď ich používame mimo originálny kontext, hoci prepojenie naň hrá svoju úlohu. Nosíme ich v civile, lebo sa v nich cítime dobre, príťažliví, sexi, nosíme ich pred sexuálnou hrou.

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?
Foto: Pixabay

Fetišom je akýkoľvek artefakt, čo sa viaže na fantázie a prostredia, ktoré nás fascinujú (a možno aj desia), ku ktorým možno nemáme ľahký prístup (vojaci v maskáčoch, športovci v šatniach, skinheadi v kanadách, motorkári v koži) a získavajú tak erotický náboj. Práve prostredníctvom nosenia kostýmov, ktoré sa s nimi spájajú, sa podobných fantázií snažíme dotknúť.

Pracovné obleky sú učebnicovým fetišom

Fetiš má tak dôležitú funkciu aj ako tzv. „reclaiming“. Podobne ako sme prevzali niekdajšie nadávky (gej, kvír, víla, buzerant) za svoje a spravili si z nich každodenné pomenovania. Obliekaním si kostýmov z prostredí, ktoré sú pre gejov často nepriateľské, sa možno takto vyrovnávame s podvedomým strachom z týchto archetypálnych priestorov a postáv či aj traumatizujúcimi skúsenosťami s násilím.

Pre niekoho to môžu byť zasa mimikry – napodobenie toho, čoho sa obvykle bojíme, imitácia „nepriateľa“, maskovanie pre pocit bezpečia či získanie odvahy. No s fetišom pracuje tiež každý, kto si kúpi aj hocaké civilné oblečenie len preto, aby sa páčil, teda narába s fantáziou, že bude príťažlivý a ľahšie získa prístup k partnerom. Kostým nám prepožičiava to, s čím si ho v predstavách spájame.

I také nosenie pracovných oblekov s kravatou je učebnicovým fetišom. Vstupujeme totiž do inej role, hráme dojem moci, prináležania k lepšej spoločenskej triede, vytvárame ilúziu dôveryhodnosti. Fetiš nám umožňuje neobvyklý zdravo rúhačský nadhľad na role, ktoré v živote hráme a občas berieme príliš vážne.

Hra na pána a otroka

BDSM je zvláštna skratka pre Bondage, Dominanciu a Submisivitu (D/S), Sadizmus a Masochizmus (staré známe S/M). Bondage (spútavanie, zväzovanie) sa tu ocitlo skôr historicky – pretože je to len jedna zo stoviek praktík, ktoré sa dnes v D/S či S/M používajú.Dominancia a submisivita je mentálna záležitosť, vžívanie sa do rolí, teda hra s výmenou moci. Môže ísť o hru na vlastníka a objekt, pána a otroka, dominanta a suba, učiteľa a žiaka, šéfa a podriadeného, alebo úplne mimo týchto nálepiek – podľa toho, aká fantázia človeka oslovuje.

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?
Foto: Pixabay

Sadizmus a masochizmus vyniká hlavne vo fyzickom rozmere, dávanie a prijímanie bolesti či intenzívnych pocitov. Je ťažko určiť hranice – či napríklad taký párový „edging“ (úmyselne predlžovaná masturbácia, odďaľovanie vyvrcholenia, stupňovanie vzrušenia) je vanilková hra, alebo má v sebe trochu D/S či S/M. Je to zároveň na nevydržanie, mučivé a pritom vzrušujúce a príjemné. I taký obyčajný análny sex môže byť veľmi nežný alebo brutálny až násilný, stačí si pozrieť výber bežného porna.

D/S a S/M sa môžu prepájať, niečoho môže byť viac a niečoho menej, prípadne môžu existovať úplne jedno bez druhého. Niekto je „na bolesť“ a nepotrebuje k tomu žiadne „áno, pane!“ A niekoho skôr berie podriadiť sa či ovládať, ale neznesie k tomu bolesť.

BDSM existuje historicky v 2 prúdoch: SSC (Safe, Sane and Consensual: bezpečné, s mierou a s uvedomelým súhlasom) a RACK (Risk Aware Consensual Kink – teda prasačiny s vedomým podstúpenia rizika, no zasa dobrovoľným) – hranica medzi nimi je nejasná. Ide skôr o to, kto si dovolí akú náročnosť, aké limity, hru s alebo bez „safe-word“ (poistka, ktorou sub môže hru kedykoľvek prerušiť), TPE (Total Power Exchange) a podobne.

Fantázia je ihrisko duše

Ľudí vzrušuje extrémna hra, posúvajú hranice, pretože to, čo sa často opakuje, začne nudiť. No všimnime si, že v oboch výrazoch (SSC/RACK) je v angličtine dnes neustále skloňované slovo CONSENT, ktoré sa nám východoeurópanom prekladá tak kostrbato: „vedomý súhlas“. Všetci účastníci vstupujú do hry dobrovoľne, pri najlepšom vedomí a svedomí súhlasia, že na určitý čas, za dohodnutých podmienok, odovzdajú svoje telo, vôľu či moc do rúk druhému.

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?
Foto: Pixabay

Niekto môže snívať o veľmi extrémnych veciach, ktoré ani nebudem menovať, no v realite mu úplne stačí facka či plesknutie po zadku. A oboje je v poriadku. Fantázia a realita sú dve rozdielne domény. Fantázia je ihrisko duše, existuje podľa svojich pravidiel, ako necenzurovaný priestor, kde sa môže prejaviť celá paleta našich emócií a potrieb, i to najtemnejšie temno. Nie nutne toto všetko musíme pretaviť do reality jedna k jednej.

Mnohí gejovia kopírujú to, čo vidia v porne mechanicky, príliš doslovne, bez zmyslu pre obraznosť, bez odlíšenia kvalitatívneho rozdielu medzi fantáziou a realitou, a môže to dopadnúť katastrofálne. Preto občas vravím, že BDSM je hra pre inteligentných ľudí. Dvojnásobné nebezpečie, dvojnásobná zodpovednosť, dvojnásobná opatrnosť, dvojnásobná citlivosť, dvojnásobná vnímavosť.

BDSM sa zásadne líši od ozajstného násilia

BDSM je zóna paradoxov. Niekoho berie len submisivita, niekoho dominancia, ale veľmi často sa prelínajú. Dominant svojim spôsobom slúži svojmu submisívovi tým, že mu umožňuje zažiť situácie, na ktorých sa predtým dohodli (alebo si s ním robí, čo chce, ale v daných limitoch). Submisív do istej miery ovláda svojho pána tým, že mu predostrie limity, vkladá do rúk nielen moc, ale aj zodpovednosť za seba, počas hry mu dáva spätnú väzbu.

Je často umením nájsť balans medzi uvedomelým bezpečím a vzrušujúcim nebezpečím – a nielen v BDSM, ale napríklad i v extrémnych športoch. Človek by chcel zažiť aj úplné podriadenie, byť prekvapený, zažiť výzvy, stratiť kontrolu, byť „totálnou hračkou“ – ale aj vedieť, že ten druhý je príčetný, vnímavý, že prijíma jeho submisivitu ako dobrovoľný dar a zodpovednosť.

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?
Foto: Pixabay

BDSM sa zásadne líši od ozajstného násilia. A to tým, že účastníci vstupujú do hry s vedomým súhlasom a ich úmyslom je spôsobiť druhému pôžitok. Pre niekoho je BDSM ventilom vlastnej prirodzenej submisivity či dominancie, ale v laboratóriu erotickej hry. Dominancia nie je arogancia, submisivita nie je strata sebaúcty. Práve naopak: mnohí subovia vo svojej role nájdu sebavedomie a mnohí dominanti zasa pokoru.

V bežnom živote často hráme roly, obliekame si kostýmy. V zamestnaní, medzi priateľmi, v politike, ale aj s vlastným partnerom. Vedieme alebo nasledujeme, prikazujeme alebo poslúchame. BDSM nám umožňuje získať trochu kacírskeho nadhľadu nad toto divadlo, ktoré občas berieme príliš vážne. Tá perspektíva je sama o sebe úžasná. 

Sex je komunikácia. Základom BDSM je komunikácia.

Osobne verím, že inteligentne rozohrané BDSM môže človeka otvoriť sebareflexii. Rozpoznávať dynamiku moci tam, kde ju nevnímal, neuplatňovať ju tam, kde nepatrí, alebo sa brániť, ak je treba. Bežný život nie je taký romantický, aké ilúzie si o ňom často robíme. Manipulácie, vydieranie, ovládanie, podriaďovanie sa. Skúsenosť napríklad so zväzovaním môže poslúžiť ako zaujímavá metafora k zažívaniu bežných zväzkov a záväzkov, ktoré nie je vždy ľahké.

Ak niekto v sebe pociťuje prirodzenú dominanciu alebo submisivitu, je určite lepšie vedome a dobrovoľne tieto potreby precítiť a rozohrať v laboratóriu erotickej hry, než ich nevedome ťahať tam, kde nepatria, do reálnych situácií napríklad v práci a ubližovať druhým, ktorí sa takýchto interakcií neúčastnia dobrovoľne.

BDSM môže byť nebezpečná hra, a preto si vyžaduje ešte vyššiu dávku zodpovednosti voči druhému, inteligencie, citlivosti, vnímavosti, schopnosti komunikovať. I vďaka BDSM som sa naučil lepšie komunikovať svoje pocity a potreby, bez naučeného ostychu. Keď si zviazaný, bude sa diať presne to, čo a v akej kvalite si dokázal odkomunikovať pred hrou, respektíve akú spätnú väzbu vieš dávať počas nej.

Recept, ako na to, nie je vytesaný do kameňa. Nemusí sa „to vykonať takto“. Vnímaj, čo sa deje, reaguj na situáciu, buď flexibilný, maj zmysel pre humor. Veľmi prelomové zážitky v BDSM boli pre mňa práve tie, kde došlo k prekvapivej výmene rolí, ale aj momenty, keď som si napríklad uvedomil, že ani tak nejde o to, ako dobre vie partner „hrať“ sebavedomého dominanta, ale ako veľmi sa dokážem ja ponoriť do svojej submisivity a precítiť ju, aký intenzívny zážitok sám sebe dovolím.

Nauč sa vravieť nie a stop!

Mnohých od kinku odrádza, že sa cítia neskúsení, majú trému pred „expertmi“, ktorí podľa ich predstáv nemajú čas na zvedavých začiatočníkov bez výbavy. Aj dominanti s desaťročiami praxe však môžu byť neschopní tupci. Ak ten druhý nemá trpezlivosť ťa vypočuť, odpovedať na tvoje obavy a neistotu, nastaviť hru tak, aby obom niečo dala, vyhni sa mu oblúkom!

Skôr než sa do BDSM pustíš, nauč sa vravieť „nie“ a „stop“ a necítiť sa za to previnilo. Neexistuje správne BDSM, žiaden kánon ani presný postup, ako sa to má robiť. Vstupujú do toho dve nedokonalé, zraniteľné individuality, s vlastným príbehom, predstavami a potrebami – a hľadajú ich prenik.

Fetiše a sado-maso sú zrkadlom bežného života. Ako rozmýšľať o prasačinkách sviežo?
Foto: Pixabay

Asi najviac ma zasiahlo, keď som si uvedomil (zažil!), že BDSM a neha nie sú dva nezlúčiteľné svety, ale naopak – skvele sa dopĺňajú, vzájomne sa potrebujú, dokonca je to viac sexi, keď sa stretnú. Tu sa mi žiada byť popisný: mať niekoho so zaviazanými očami, dávať mu výzvy v podobe intenzívnych pocitov, ale objímať ho pritom. Dať niekomu výprask a popri tom ho bozkávať. 

Akokoľvek divoko sa s partnerom hráš, stále tam máš živého človeka. Má to rád drsnejšie, ale stále je hodný lásky, láskavosti, záujmu, opatery, vnímania. Moji najlepší partneri dokázali verbálne i neverbálne komunikovať pred, počas a po, citlivo vnímať zmeny nálady, signály, fyzický a mentálny stav, kde sa ten druhý nachádza.

Čím viac som im dôveroval, tým náročnejšiu hru sme si mohli dovoliť. Čím viac nehy, tým lepší bol aj jej opak.

Normalita je slovenský fetiš

BDSM fantázie sú často uletené, snívame, že sa chceme totálne spustiť, „nech si s nami druhý robí, čo chce“, zažiť pocit bezmocnosti, straty kontroly nad situáciou. Tejto fantázii obzvlášť rozumiem v kontexte sveta, ktorý je čoraz sterilnejší, vypočítateľnejší, normovanejší.

Či v bežnom vanilkovom sexe, partnerstvách, ale aj v BDSM, mám pocit, že tu u nás prevláda mechanické vykonávanie zadaných programov. Roboty na sex, roboty na vzťah, roboty na kink. Kopírovanie toho, čo sme videli na internete – jedna k jednej – je veľmi zradné.

Mnohé fantázie sú tuctové klišé, ktoré preberá jeden od druhého, už ani nevedia prečo, lebo tak to robia všetci. Najlepšie BDSM však nikdy v porne neuvidíš. Je šité na mieru tebe. Je zvedavé, hravé, nemotorné, komické či „príliš svojské“.

Na Slovensku máme vo zvyku snažiť sa zapáčiť väčšine aj tým, že napodobňujeme jej moralizmus. Heteroimitácia a internalizovaná homofóbia. Aby neodsudzovali ako úchylov nás, ukazujeme prstom na tých, ktorí sú výstrednejší ako my.

Tých, čo „sú v gejkomunite“, tých, „čo chodia do gej podnikov“, tých, čo „sa vystavujú divoko poobliekaní na Pride“, ale aj tých, čo majú menej konvenčný sexuálny život. Poviem to jednoducho. Normalita je najväčší slovenský fetiš. Uctievanie normality mi často príde ako jediná skutočná úchylnosť.


Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.

Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk

Čo si myslíš o článku?