Marek Hudec
Kamarátim sa s niekoľkými heterákmi. Držím si však od nich odstup, neobjímame sa a keď sa na chate rieši, kto bude spať vedľa koho, dbám na to, aby som si ľahol úplne na kraj alebo vedľa ženy.
„Prečo si si platil penzión? Veď si mohol pokojne u mňa prespať,“ začudoval sa pred niekoľkými mesiacmi kamarát, keď sme sa stretli na pive. Nebýval som práve v Bratislave a počas pracovného víkendu som nechcel zaťažovať známych. Zaplatil som si teda noc v lacnom priváte.
Potom som však jeho ponuku na nocľah odmietol aj o mesiac neskôr. Po práci som radšej utekal na nočný vlak z Bratislavy domov. A nedávno ma zas po prechádzke zavolal na chvíľu k sebe domov, jeho mamina napiekla medovníky. Ešte som sa s ňou nezoznámil.
„Už by som radšej šiel,“ odvetil som a rýchlo nasadol na bicykel. Hoci nič nepovedal, vycítil som, že sa ho moje správanie dotklo. Poznáme sa viac než desať rokov, patrí k mojim najbližším kamarátom, pomohol mi v mnohých ťažkých chvíľach, často sa stretávam aj s jeho priateľkou. No vždy, keď sa lúčime, rozpačito si podáme ruky, hoci sa s inými kamarátkami bežne objímam. Rozmýšľal som, prečo si držím odstup, keď máme dobrý vzťah.
Myslel som si, že je chyba v nich
Kamarátim sa s niekoľkými mužmi-heterákmi. Uvedomil som si, že podobný odstup ako pri objatí si držím, aj keď sa na chate alebo v stane na festivale rozhoduje, kto bude vedľa koho spať. Dbám na to, aby som si ľahol úplne na kraj alebo vedľa ženy.
Nervozitu cítim, aj keď som s nimi na pisoároch; keď sa náhodou dotýkame sediac niekde vedľa seba alebo keď sme v situácii, že sa máme vyzliecť, napríklad na plavárni alebo na kúpalisku.
Najprv som si myslel, že odstup vytvárajú oni. Na základe hlúpych stereotypov sa zrejme boja, že by som ich v noci sexuálne obťažoval. Hovoril som si, že môžu mať tiež strach: ak by sa pred ostatnými ukázali, že majú blízky vzťah s gejom, aj ich by hneď zaškatuľkovali ako homosexuálov a stratili by svoj mačo imidž.
Už si nie som taký istý. Prečo som sa sám nesnažil túto intímnu bariéru prelomiť? Nakoniec, kamarátstvo, ako každý iný vzťah, závisí od dvoch ľudí. Hocikedy by som ich mohol objať a uistiť ich, že ich do sexu nútiť nikdy nebudem, hoci za iných okolností by ma niektorí aj priťahovali.
Dávajte si pozor na pupúša
Zvažoval som, či k nim skutočne môžem chovať nepriznané romantické city. Pravdou totiž je, že už som sa v minulosti raz zaľúbil do kamaráta, ktorého správanie som si zle vysvetlil.
Uvedomil som si však, že si odstup nedržím preto, že sa bojím odmietnutia, odvtedy som mal totiž rad uspokojivých gejských partnerských vzťahov. Skôr sa mi v súvislosti s hetero mužmi vynoria staršie spomienky.
Dávajte si pozor na pupúša, bude vás očumovať, šuškali si spolužiaci, keď sme sa prezliekali na telesnej výchove. Vo veku okolo 12 rokov som už tušil, že som iný, prísne som sa kontroloval, aby som sa náhodou na nich nepozrel a oni nemali dôkaz, že som gej.
A vynoria sa mi spomienky na niektorých „kamarátov“ zo základnej školy, ktorí nemali problém sa so mnou dôverne rozprávať osamote, no potom ma medzi spolužiakmi za chrbtom ohovárali.
Kamarátstvo poznačené stigmou
Na vine teda môže byť moja trauma a nervozita pramení len z toho, že sa pri hetero mužoch kontrolujem rovnako prísne ako kedysi v prezliekárni. Zjednodušene povedané: dodnes sa bojím, že ma budú šikanovať.
A hoci to môže vyvolať súcit, po dvadsiatich rokoch je to hlúpa myšlienka – navyše vo vzťahu k ľuďom, ktorí mi nikdy neublížili. Googlil som si články o kamarátstvach gejov a hetero mužov.
Psychology Today napríklad uvádza, že sa hetero muži skutočne môžu obávať o svoju maskulinitu a toho, že sa z kamarátstva vyvŕbi príťažlivosť. Súvisí to so spoločenskou stigmou z minulého storočia. Homofóbia bola vtedy akceptovaná. Príbehy o znásilneniach vo väzení navyše podporujú mýty, že gejovia sú predátori a nevedia sa kontrolovať. Článok však uzatvára, že po prekonaní predsudkov tieto priateľstvá môžu byť pre obe strany mimoriadne podnetné.
Hetero muži môžu lepšie porozumieť maskulinite, zraniteľnosti, problematike sexuality a diverzity. Pre gejov to zas po mnohých negatívnych skúsenostiach môže byť veľmi upokojujúce a terapeutické. Odtabuizovať tieto kamarátstva sa v poslednom čase snaží aj niekoľko seriálov, napríklad Sex Education alebo Scream Queens.
Poznám mnohých gejov, ktorí si svoju rodinu hľadajú len v LGBTI komunite, rozumiem tomu. Bola by však škoda, keby sa všetci, podobne ako ja, uzatvárali pred blízkosťou k dobrým ľuďom, ktorí by im skutočne mohli pomôcť prekonať strachy z minulosti. Nie sú všetci rovnakí.
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk
