Tomáš Procházka
„Po tom, čo sa zo sexu stal pre gejov politický statement, im ho chcete zakázať?“ Dlho som premýšľal nad týmito slovami. Dozrel už čas nato, aby sme oslavovali svoje telo a sexualitu tak ako táto sympatická PR manažérka zo Sexu v meste? A kde to má svoje hranice?
Nepoznám seriál, čo by pre LGBTI+ komunitu znamenal toľko, čo Sex v meste. Spolu s Absolutely Fabulous a ďalšími ikonickými majstrovskými gulity pleasures patrí takmer k základnej výbave každého z nás (tí mladší, čo článok čítate, a nemáte poňatia, o čom hovorím, ale bleskom domáca úloha na víkend!). Pri hľadaní jednej knižky som narazil na zaujímavú feministickú brožúru We Should All Be Mirandas, v názve ktorej sa odkazuje na cynickú právničku Mirandu (ktorú mimochodom stvárňuje v súčasnosti veľmi výrazná aktivistka-lesba a stále fantastická herečka Cynthia Nixon). Je to pochopiteľné, Miranda reprezentovala všetko to, čo by malo dospievajúce dievča (resp. žena) vo svojej hrdinke vidieť. Nikdy nezabudnem na epizódu s pamätným až manifestačným vyhlásením: „Chcem si svoj úspech užívať! Nie sa zaň ospravedlňovať.“
Slovami Carrie Bradshaw: „later that day, I couldn’t help but wonder“, nemala by mať knižka aj pokračovanie We Should All Be Samanthas? Nemali by sme chcieť takisto oslavovať svoje telo a svoju sexualitu tak ako táto sympatická PR manažérka?
Nikdy som tak celkom úplne nepochopil koncept slutshamingu. Chápem to správne, že niekomu prekáža, ak iný človek oslavuje svoju sexualitu a je stotožnený so svojím telom? A ešte lepšie, keď muž nazbiera čo najviac „skalpov“, tak je to hrdina, ale v momente, ako sa s tým začne chváliť žena, je to pobehlica? A takisto, všimli ste si, že neexistuje mužský ekvivalent anglického slovíčka „slut“?
Mám rád sex
Nikdy som sa netajil tým, že som veľmi sexuálna osoba. Identifikujem sa ako človek sex-positive. Mám rád sex a mám ho najradšej, keď je ho veľa. Ako osoba z tejto kategórie si však plním každé tri mesiace povinnosť voči sebe a voči svojim sexuálnym partnerom a na Babuškovej 2 (prípadne v Karlíne) sa nechávam otestovať na HIV a raz za 4 mesiace chodím na celý krvný obraz. Celé vyšetrenie trvá celkom 10 minút (a aj to v prípade, že ste nestihli vyplniť dotazník a chcete si zahrať svoju vlastnú verziu Samanthinho dotazníku na HIV teste). Nie je úžasné, že žijeme v čase, kedy sa testy vykonajú tak rýchlo, a že medicína dospela do bodu, kedy vymyslela veci ako je PreP a PeP?
Po PeP som si šiel v Prahe len raz. Bola to noc v jednom cruisingovom klube, ktorá sa zvrtla spôsobom, ako sa väčšinou také noci zvyknú zvrhávať. Cruisingové kluby majú svoje čaro vďaka anonymite. Chodím tam často a rád, pretože človek sa tam stretne s tými najbizarnejšími postavičkami alebo priam lynchovskými obrazmi. A to vnímam ako režisér a tvorca ako pridanú hodnotu! Táto anonymita ale je aj o tom, že nikdy úplne neviete, kto je ten človek, a práve o HIV statuse sa v tej chvíli možno nechcete rozprávať.
Je to v poriadku a netreba sa za to hanbiť. Preto je však takmer bez pardonu nutné mať so sebou kondóm a lubrikanty. Kvapavka nie je príjemná, chlamýdie sú sviňa a kto má už len čas týždeň ležať v nemocnici so syfilisom. No a HIV je celkom iná kapitola. Ale keďže sa noc zvrhla a okrem zdravotného stavu nikto neriešil ani ochranu, človek sa ráno zobudí s veľkou neistotou. Bolo? Nebolo? A pre tieto prípady a váš svätý pokoj je ideálny PeP – poexpozičná profylaxia, resp. teplá „tabletka po“ – je to kombinácia liečiv na jeden mesiac, ktorá zlikviduje vírus, ešte kým sa dostane do vášho systému. Následne sa odporúča ísť o dva mesiace na pretestovanie a potom ste už naozaj v pohodičke. Hlavne, keď sa vám to stane, základ je zachovať pokoj. Verte mi, panikou nikomu nepomôžete a neberte to ani ako walk of shame – koniec koncov, idete urobiť niečo pre svoje zdravie, nie? A nabudúce si dáte pozor. Moje motto – aby bolo hujujú, musí byť aj bujujú!
Chemsex
Je rok 2020, tváriť sa, že chemsex je len záležitosťou rakúskych sugardaddies je veľmi mylná predstava. Je to tu a stáva sa pre našu komunitu rovnako nebezpečným ako parlamentný katoliban. Poznáme tie profily na grindri GROUP NOW alebo BB CHEM. Na takomto hookupe je skupina prevažne šiestich-siedmich mužov a na stole lajny a kadečo iné. Pri tejto party je veľké riziko straty kontroly. Navyše, ak tam idete už podnapití. Pri každom osve je to nebezpečné a kombinácia oboch môže viesť dokonca aj k smrti.
A v hre je aj blackout: čo ak ste nikdy nezažili, tak to zažiť nechcite. Nie je nič horšie ako stratiť o sebe vedomie na niekoľko hodín a „prebrať“ sa zrazu na úplne inom mieste s úplne inými ľuďmi. Nehovoriac o tom, že ak máte záujem si domov priniesť nejaký mikrosuvenír, toto je miesto, kde ich nájdete skutočne neúrekom. Zakázané ovocie chutí najviac, ale berte radu o odo mňa – ak to už skúsiť chcete, buďte tam s človekom, čo na vás dá pozor, a pamätajte si, že vždy máte právo povedať nie. Je to vaše telo a nikoho iného.
Sex s HIV pozitívnymi
Vo vynikajúcom filme Normal Heart (od nášho miláčika Ryana Murphyho), ktorý je o hrôzach prvej vlny epidémie HIV/AIDS, hlavná postava povie: „Po tom, čo sa zo sexu stal pre gejov politický statement, im ho chcete zakázať?“ Dlho som premýšľal nad tým, čo tieto slová vlastne znamenajú. Áno, aj v našej veľkej komunite je promiskuitná časť. Užívajú si sex plnými dúškami a zrejme aj preto, že sex medzi dvomi mužmi (resp. ženami) bol dlhé roky trestný čin alebo niečo zahanbujúce. Sex sa stal pre mnohých zbraňou. Vztýčeným prostredníkom smerom k spoločnosti, ktorá nami dlhé roky opovrhovala. Tváriť sa, že to tak nie je, by bolo z našej strany sakramentsky pokrytecké. Koniec koncov vezmime si hook-up kultúru, ktorá sa dostala do našich životov cez aplikácie a rôzne internetové portály.
Som známy tým, že na rande chodím málokedy. Buď na to nemám čas, alebo sa príliš hanbím toho/ktorého chalana/muža osloviť. Toto bol veľmi sympatický mladík, s ktorým sme sa našli na Instagrame. Všetko bolo úplne v poriadku, ale keď som sa ho pýtal jeden letný deň v Stromovke, čo celý deň robil, tak sa trošku zajakal a liezlo z neho ako z chlpatej deky, že si bol po lieky vo Vojenskej nemocnici (tým, že som si tam bol raz po PeP, som vedel koľká bije) a snažil som sa ho posmeliť, aby rozprával ďalej. Bol šokovaný, keď zistil, že mi je úplne jedno, že je pozitívny, a jediné, čo ma zaujímalo, bolo, že či sa lieči a ako je teraz na tom. Ľudia s diagnózou HIV majú dostatočne veľa práce sa vyrovnať so (zatiaľ) celoživotnou diagnózou. Prosím vás pekne, nebláznite sa a nerobte im život ešte nepríjemnejší svojimi predsudkami.
Neustále hovoríme o tom, aby sme vytvárali pre „taký-taký dôvod“ safe space. Pracujme na tom, aby sme ho vytvárali aj pre HIV+ ľudí. Vedeli ste napríklad o tom, že HIV+ človek sa časom dostane do statusu nedetekovateľný? Pričom nedetekovateľný znamená, že neprenáša vírus. Aj keď na to často zabúdame, už chvalabohu nežijeme v 80. a 90. rokoch, kedy tejto diagnóze podľahlo niekoľko generácií našej komunity. Viete, ako tomu pomôžete? Čítajte si tie letáky, ktoré vidíte na teplých akciách. Vzdelávajte sa. Nechajte sa poučiť. Diagnózu HIV+ nechcem nijako zľahčovať, ale v súčasnom stave a so súčasnou liečbou to naozaj nie je nič strašné a už vonkoncom to (chvalabohu) neznamená rozsudok smrti ako kedysi. Preto, ak sa vám kamarát zdôverí s tým, že je pozitívny, alebo ste na rande s niekým, ktorý vám povie, že je pozitívny, rešpektujte to, poďakujte sa za to, že sa vám s tým zdôveril, a opýtajte sa ho radšej, ako sa má a ako to zvláda. Neodsudzujte. Sme na tomto svete príliš krátko.
Áno, sex je skvelý a nesie so sebou množstvo rizík. Ale to neznamená, že by sme si ho mali prestať užívať! Sex je naša devíza a je to niečo čo je v našej komunite veľmi špecifické. Ako to však hovorím svojim mladším kamošom: Go out and be a hoe! But a safe hoe!
Vďaka vašej podpore vznikol tento článok.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk