Mery Kościuszko
V posledných týždňoch obletela svet správa o prvom otvorene nebinárnom kňazstve slúžiacom v anglikánskej cirkvi na predmestí Liverpoolu, v Norris Green. Mnohé britské médiá, ktoré sú nechválne známe svojou transfóbnou rétorikou, okamžite začali chrliť síru – šíriť strach a varovať pred „morálnym úpadkom mládeže“ a „spoločenskou nákazou“, ktorú má údajne nebinárna a transrodová identita predstavovať. Existencia nebinárneho kňazstva bola pre ne spúšťačom obrovskej vlny nenávisti, dezinformácií, zosmiešňovania a urážok. No kto vlastne Bingo Allison je? Čo zohralo úlohu v hľadaní ich identity a aký postoj zaujíma anglikánska cirkev k ľuďom, ktorí nie sú cisrodoví?
Bingo Allison (v angličtine používajú zámená they/them, v slovenčine sme zvolili formu oni/ich) vyrastali v silne kresťansky založenej rodine v regióne West Yorkshire vo Veľkej Británii. Niet sa teda čo čudovať, že v detstve a dospievaní boli presvedčení, že byť gejom je hriešne, a túto homofóbiu si postupne internalizovali. „Naše názory bývali veľmi tradičné, veľmi konzervatívne. Niekto by ich azda nazval bigotnými, bolo v nich veľa ingorancie a obmedzenosti. Skúsenosť iných nebola pre nás nápomocná. Bolo to pre nás obdobie sebapopierania, čo sa následne prejavilo na našom správaní a v popieraní identít iných ľudí,“ spomínajú v jednom z rozhovorov.
Od bigotných názorov k nebinarite
Napriek konzervatívnemu prostrediu, ktoré ich v detstve a dospievaní obklopovalo, odjakživa vedeli, že ich vnútorné prežívanie sa líši od detí v rovnakom veku. No na opísanie toho, čo cítia, akosi slová, ktoré poznali, nepostačovali. Zlom nastal približne pred siedmimi rokmi, keď si pozreli dokumentárny film, ktorý približoval život nebinárneho človeka. Vtedy do seba všetky časti skladačky zapadli a prišlo uvedomenie, že nebinarita je to slovo, ktoré odjakživa hľadali, slovo, ktoré vystihuje to, čo celý život pociťujú.
No v tomto bode ich cesta nekončí, práve naopak. Neskôr spoznávajú nebinárnych a transrodových ľudí z kresťanského prostredia, ktorí sa stanú ich sprievodcami na ceste odkrývania vlastnej identity. Objavenie tohto „sveta“, o ktorého existencii predtým ani netušili, pôsobí na nich veľmi oslobodzujúco, ale zároveň skľučujúco. Toto celé sa totiž dialo v období, keď Bingo Allison študovali teológiu a kňazská služba bola za dverami. Skĺbiť autentické prežívanie svojej rodovej identity a zároveň vykonávať kňazské povolanie, sa zdalo nereálne. Jedna identita akoby popierala alebo vylučovala tú druhú. Ktorou cestou sa vydať, keď obe identity sú ich neoddeliteľnou súčasťou? Pred touto otázkou stoja aj nábožensky založení transrodoví a nebinárni ľudia, pre ktorých je práve viera prekážkou autentického života v súlade so svojou rodovou identitou.
Teologická esej ako brána k sebaprijatiu
Kľúčový moment nastal celkom nečakane, pri písaní teologickej eseje. Tá sa zaoberala knihou Genezis, ktorá opisuje stvorenie človeka – muža a ženy. Príbeh, ktorý dodnes živí presvedčenie, že ľudstvo je striktne binárne, jasne rozdelené do dvoch škatuliek. Zdá sa, že v tomto príbehu skutočne nie je miesto pre nebinárnych a transrodových ľudí. No Bingo Allison paradoxne práve v tejto pasáži nachádzajú nádej a bezpodmienečné prijatie. Pôvodný jazyk, v ktorom bola kniha napísaná, totiž podľa nich nehovorí jednoznačne o mužovi a žene, ale „od mužskosti k ženskosti“, čo otvára dvere širšiemu ponímaniu. V tom momente si uvedomujú, že tak ako Boh stvoril muža a ženu, noc a deň, stvoril aj všetko medzi nocou a dňom – aj temnotu, aj úsvit. Celý príbeh stvorenia nám teda podľa nich jasne hovorí, že Boh miluje rozmanitosť. Stvoril také nespočetné množstvo živočíchov, že dodnes objavujeme nové druhy. Rovnako ako objavujeme aj nové spôsoby chápania našej rodovej identity. Dilema, ktorá im nedala spávať, bola zrazu preč.
Ani v tomto bode príbeh nekončí, ešte stále vo vzduchu visí otázka, či cirkev, v ktorej Bingo Allison plánujú slúžiť, prijme a bude rešpektovať kňazstvo, ktorého rodová identita a rodový prejav je mimo binárneho spektra. „Cirkev bola od začiatku veľmi podporujúca, a to, že v jej radoch bude slúžiť nebinárna osoba, nevnímali jej predstavitelia ako problematické. Skôr mali obavy o našu bezpečnosť, predsa len, ide o verejnú funkciu.“ Vlastný coming-out a tranzíciu vnímajú ako emocionálnu, sociálnu a v neposlednom rade spirituálnu skúsenosť – súčasť povolania k tomu, aby žili čo najautentickejšiu verziu seba samých. A to je celoživotná cesta, na ktorej sa nachádza každý a každá, nielen nebinárni a transrodoví ľudia.
Kňazská služba v tradičnej cirkvi
Bingo Allison teda dostávajú zelenú a v roku 2020 ich biskup v Liverpoolskej katedrále vysväcuje za kňazstvo. Aktuálne pôsobia v anglikánskej cirkvi, ktorá je vnímaná ako veľmi tradičná. Zároveň je však čoraz inkluzívnejšia a snaží sa do svojich radov prilákať veriacich ľudí rôznych identít. Nebinárne kňazstvo môže byť teda veľmi nápomocné. Bingo Allison obzvlášť, pretože vďaka svojej identite má cit pre rozmanitý svet. Okrem nebinarity sú totiž autisticky neurodivergentní a zdravotne znevýhodnení. Túto rôznorodosť a autentickú skúsenosť denne využívajú pri svojej práci. Sú živým príkladom toho, že byť „iný“, patriť k menšine, mať nejaké znevýhodnenie, neznamená byť menej hodnotným človekom: „Keď nosíme kolárik (pozn.: biely golierik, ktorý nosia duchovní), jasne tým dokazujeme, že je pre nás miesto v cirkvi aj vo svete. A keď je tu miesto pre nás, je tu aj pre iných.“
Intersekcionálny prístup v práci s ľuďmi s odlišnými identitami
Okrem kňazskej služby Bingo Allison navštevujú školy, kde otvorene hovoria o svojej neurodivergentnej a rodovej identite a ponúkajú študentstvu obraz kresťanstva, ktoré nevylučuje, ale naopak prijíma, každého bez rozdielu. Viditeľnosť nebinárnych ľudí v rámci spoločnosti považujú za jednu z najdôležitejších vecí, a preto okrem osobných stretnutí hovoria o svojej skúsenosti aj na sociálnych sieťach. Taktiež vedú blog pre nebinárne kresťanstvo, na ktorom sa nachádza mnoho materiálov nápomocných pri čítaní svätých textov a nahliadaní na učenie cirkvi cez prizmu intersekcionality a prijatia každého človeka. Zdôrazňujú, že biblické texty nie sú určené len bielym heterosexuálnym cisrodovým a neurotypickým ľuďom. A keďže v minulosti sa viac ako desať rokov venovali práci s neurodivergentnými ľuďmi a osobami, ktoré zažili náboženskú traumu, práve ľuďom, ktorí sa nachádzajú na priesečníku viacerých identít, venujú osobitnú pozornosť.
Hovoria, že LGBTI+ ľudia sú požehnaním pre cirkev, ktorá sa môže od nich mnohé naučiť. „Aké nádherné sú nohy každého transrodového človeka, pretože prinášajú cirkvi, ktorá je zničená, dobré správy o láskavosti a náklonnosti Boha. Učia cirkev o pravej komunite, o láske a o nepriazni osudu. O nadprirodzenej povahe Boha, ktorý je zároveň matkou i otcom, bratom i sestrou nás všetkých. Aké nádherné je vidieť vaše nohy stáť na svätej zemi. Dovoľte nám velebiť Boha a poďakovať mu za to, že sme,“ tak znela časť kázne, ktorú Bingo Allison slúžili počas Dňa viditeľnosti transrodových ľudí.
Bingo Allison sú obrovskou inšpiráciou a zároveň prvou (a snáď nie poslednou) „lastovičkou“, ktorá je dôkazom toho, že cirkev vie byť prijímajúca, rešpektujúca rozmanité identity a dokonca nápomocná pri destigmatizácii a akceptácii LGBTI+ ľudí v spoločnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na dex@queerslovakia.sk